Sme menej jedineční, než sme si mysleli. Ľudoopy majú predstavivosť, dokážu meniť názor a pamätajú si tváre desiatky rokov

Séria štúdií z posledných rokov, ktoré sumarizuje britský denník The Guardian, výrazne mení pohľad vedcov na mentálne schopnosti najbližších príbuzných človeka a spochybňuje skoršie predstavy o jedinečnosti ľudskej mysle.

Bonobo Kanzi sa v roku 2024 v zariadení Ape Initiative v americkom Des Moines zapojil do prvého systematického pokusu, ktorý u ľudoopov sledoval schopnosť predstieranej hry. Na stole stáli priehľadné plastové tégliky a džbán. Výskumník do nich „nalieval“ neexistujúci džús a Kanzi mal určiť, ktorý téglik nápoj obsahuje. Správne zvolil v 34 z 50 pokusov. Keď dostal na výber medzi skutočným a predstieraným džúsom, v 14 z 18 prípadov siahol po skutočnom. Výsledky zverejnil vo februári časopis Science.

Nie sme takí výnimoční

Vedúca autorka štúdie Amalia Bastosová zo škótskej univerzity v St. Andrews pripomína, že podobné pokusy opakovane narúšajú predstavu o výnimočnosti človeka. „V našom odbore sa často objavujú tvrdenia, čím všetkým je človek jedinečný. Potom to ale vedci overia a zistia, že zase takí jedineční nie sme. Aj zvieratá dokážu vytvárať druhú rovinu reality, teda predstavivosť,“ uviedla.

Čítajte viac

Občianska vojna medzi šimpanzmi. Niekdajší spojenci sa rozdelili na dva tábory a začali sa navzájom zabíjať

Ešte pred niekoľkými desaťročiami by Kanziho výsledky vedci považovali za nepravdepodobné. V 90. rokoch už síce uznávali, že ľudoopy riešia problémy, používajú nástroje, vytvárajú pevné sociálne väzby, učia sa znaky a poznajú sa v zrkadle, otázky predstavivosti, kultúry alebo chápania mysle druhých však zostávali otvorené.

Prekvapivé výsledky testov

Schopnosť meniť názor podľa kvality dôkazov preukázali šimpanzy v rezervácii Ngamba v Ugande. Výskum viedla psychologička Hanna Schleihaufová z Utrechtskej univerzity. V každom pokuse stáli pred šimpanzom dve škatule, ktorých obsah nevidel. Výskumník najprv jednou z nich zatriasol. Zvuk naznačoval, že by vo vnútri mohlo byť jedlo. Šimpanz si na základe tohto nepriameho signálu vybral, ktorú škatuľu chce.

Tým ale pokus nekončil. Vedci následne otočili druhú škatuľu tak, aby šimpanz dovnútra priamo videl. Vo vnútri ležal predmet pripomínajúci jablko, teda oveľa presvedčivejší dôkaz prítomnosti potravy ako pôvodný zvuk trasenia.

Šimpanz potom dostal možnosť svoje rozhodnutie zmeniť. Mnohí to naozaj urobili: opustili pôvodnú voľbu založenú na slabšom nepriamom signáli a prešli ku škatuli, ktorá ponúkala silnejší a priamy dôkaz. Zvieratá tak nekonali zotrvačne, ale dokázali svoje rozhodnutie prehodnotiť podľa nových informácií.

„Ak máte pre nejaké presvedčenie určitý dôvod a potom zistíte, že tento dôvod neplatí, mali by ste sa svojho presvedčenia vzdať. A presne to šimpanzy robili,“ uviedla Schleihaufová.

Učia sa nové zvyky

Ďalší výskum sa zameral na dlhodobú pamäť. Tím kognitívneho vedca Christophera Krupenyeho z Univerzity Johna Hopkinsa ukazoval šimpanzom fotografie bývalých členov skupiny popri snímkach neznámych jedincov. Pomocou sledovania očí vedci zistili, že zvieratá venovali výrazne viac pozornosti tváram, ktoré poznali. Jeden šimpanz takto spoznal dvoch niekdajších druhov, ktorých nevidel 26 rokov.

Vedci tiež čoraz častejšie hovoria o kultúre u ľudoopov. Filozofka Kristin Andrewsová upozorňuje, že rôzne skupiny šimpanzov používajú rovnaké gestá s odlišným významom. V jednej komunite znamená zahryznutie do listu výzvu na hru, v inej signalizuje záujem o párenie. Niektoré skupiny používajú drevené kladivá, iné kamenné. Jedinci, ktorí prechádzajú medzi skupinami, sa tak musia učiť nové „zvyky“ podobne ako ľudia v cudzom prostredí.

Podľa Andrewsovej by tieto kultúrne rozdiely mali hrať úlohu aj v ochrane prírody. Nejde len o záchranu druhu ako celku, ale aj o zachovanie jedinečných kultúr jednotlivých populácií, ktoré môžu nenávratne zmiznúť, aj keď druh prežije.

Všetkých sedem druhov ľudoopov dnes patrí medzi ohrozených či kriticky ohrozených. Vedci upozorňujú, že čas na hlbšie pochopenie ich vnútorného sveta sa kráti rovnako rýchlo ako ich počty v prírode.

Čítajte viac

Opice fajčiarky či soby zdrogované z halucinogénnych húb. Závislosťami od návykových látok trpia aj zvieratá