Sú černobyľské mutácie len výplodom fantázie? Vedkyňa odhaľuje, čo sa v skutočnosti deje v lesoch zakázanej zóny

Dodáva, že radiácia ako taká existovala ešte dávno pred ľuďmi. V nedeľu uplynulo 40 rokov od havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni, ktorá sa radí medzi najzávažnejšie havárie v histórii jadrovej energetiky.

Príroda bez ľudí rozkvitá

Podľa Parenjukovej sa prírodné prostredie v uzavretej zóne v posledných desaťročiach výrazne premenilo predovšetkým kvôli obmedzeniu ľudskej činnosti. „Ekosystémy sa zmenili hlavne preto, že z oblasti odišli ľudia, nie kvôli radiácii,“ uviedla. Mutácie organizmov sa podľa nej vyskytujú, nie sú však na prvý pohľad viditeľné a bez špecializovaného výskumu ich nemožno rozoznať.

Uzavretá zóna dnes podľa vedkyne slúži ako unikátne prírodné laboratórium. Vedci tu skúmajú napríklad šírenie rádioaktívnych látok v prostredí alebo zmeny ekosystémov po ukončení intenzívneho hospodárenia. Výskum sa zameriava aj na pôdne mikroorganizmy.

Rádiobiologička upozornila na časté nepochopenie samotnej podstaty radiácie. „Radiácia existovala dávno pred ľuďmi a bude existovať aj po nás. Je to prírodný jav, záleží na tom, ako ju ľudia využívajú,“ povedala. Problémom podľa nej nie sú samotné jadrové technológie, ale ľudské rozhodnutia, napríklad nedodržiavanie bezpečnostných pravidiel.

Čítajte viac

Černobyľ bez ľudí, no plný života. Príroda sa v zakázanej zóne prekvapivo obnovila, viac než radiácia ju ohrozuje vojna

Vojna ako nová hrozba pre jadrovú bezpečnosť

V posledných rokoch sa podľa nej do popredia dostávajú nové riziká spojené s vojnou na Ukrajine. Jadrové zariadenia sa ukázali ako zraniteľné voči vojenským útokom, hoci boli dlhodobo považované za objekty chránené medzinárodným právom. „Ak niekto tieto pravidlá nerešpektuje, žiadna ochrana neexistuje,“ uviedla Parenjuková.

Za závažný problém označila Parenjuková situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorá je pod ruskou kontrolou. Zamestnanci podľa nej pracujú pod veľkým tlakom a niekedy čelia vydieraniu či ohrozeniu svojich rodín. „Ľudia sú súčasťou prevádzky elektrárne. Ak nie sú v dobrom psychickom stave, zvyšuje to riziko,“ povedala.

Ďalšie hrozby podľa Parenjukovej predstavujú vojenské útoky na energetickú infraštruktúru alebo dopady klimatických zmien, napríklad nedostatok vody na chladenie elektrární. Pripomenula tiež, že vlani bol poškodený ochranný kryt černobyľského reaktora ruským dronom.

Vojna zásadne ovplyvnila aj samotný výskum, ktorý Parenjuková vykonávala. „Moje laboratórium bolo okupované a vybavenie zničené,“ uviedla. Kvôli bezpečnostnej situácii podľa nej teraz nie je možné v oblasti pokračovať v bežnom výskume.

Skúsenosti z Ukrajiny ako varovanie pre Európu

Európske štáty by sa podľa vedkyne mali pripraviť na možnosť vojenských hrozieb voči jadrovým zariadeniam a posilniť ich ochranu. „Skúsenosti z Ukrajiny by mali byť varovaním aj pre ďalšie krajiny do budúcnosti,“ dodala.

Jadrový reaktor v Černobyle explodoval v apríli 1986, keď bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu. Tisíce obyvateľov z okolia elektrárne museli byť evakuované a prakticky nad celú Európu sa rozšíril mrak radiácie. Sovietske úrady nasadili obrovské množstvo personálu a vybavenia, aby sa pokúsili zvládnuť následky havárie. Posledný funkčný reaktor elektrárne bol odstavený v roku 2000.

Rusko podľa Kyjeva pri útokoch na Ukrajinu opakovane vysiela drony a rakety v blízkosti Černobyľskej jadrovej elektrárne, čím zvyšuje riziko vážnej nehody. Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko tento týždeň uviedol, že tieto prelety nad jadrovými zariadeniami nemajú vojenské opodstatnenie a slúžia skôr na zastrašovanie.

Čítajte viac

Keď si hovorili áno, reaktor horel a šíril sa rádioaktívny mrak. Príbeh poslednej svadby v Černobyle