Černobyľ bez ľudí, no plný života. Príroda sa v zakázanej zóne prekvapivo obnovila, viac než radiácia ju ohrozuje vojna
Černobyľská zóna, pre človeka stále nebezpečná, sa za desaťročia premenila na nečakané útočisko divokej prírody. Medzi opustenými mestami dnes žijú vlky, medvede aj vzácne kone, ktoré dokazujú, ako rýchlo sa príroda dokáže obnoviť aj v extrémnych podmienkach.
V nedeľu (26. apríla) uplynie 40 rokov od výbuchu v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorý rozšíril radiáciu po celej Európe, prinútil evakuovať celé mestá a vysídlil desaťtisíce ľudí. Tam, kde sa ľudia stále nemôžu vrátiť, však existuje život. V zóne na území Ukrajiny a Bieloruska žijú vlky, po viac než polstoročí sa sem vrátili aj medvede hnedé a obnovili sa aj populácie rysov, losov, jeleňov či dokonca voľne žijúcich svoriek psov.
Na kontaminovanom území sa však voľne pohybujú aj jedny z najdivokejších koní na svete. Píše portál ABC News.
Malý černobyľský zázrak
Sú zavalité, majú pieskovú farbu a na prvý pohľad vyzerajú ako hračky. Kone Przewalského pochádzajú z Mongolska a kedysi boli na pokraji vyhynutia. V roku 1998 ich v rámci experimentu priviezli do Černobyľa.
„To, že má dnes Ukrajina voľne žijúcu populáciu, je takmer malý zázrak. Príroda sa obnovuje relatívne rýchlo a efektívne,“ povedal hlavný vedec zóny Denys Vyšnevskyj. Skryté kamery ukazujú, že kone sa prispôsobili nečakaným spôsobom. Úkryt hľadajú v rozpadajúcich sa stodolách a opustených domoch, kde sa chránia pred počasím a hmyzom a niekedy tam dokonca aj prespávajú.
Žijú v menších skupinách, zvyčajne jeden žrebec s niekoľkými kobylami a mláďatami, popri samostatných skupinách mladých samcov. Mnohé po vypustení uhynuli, no iné sa dokázali prispôsobiť.
Prežili len v zajatí
Kone Przewalského boli v roku 1969 vyhlásené za vyhynuté vo voľnej prírode a prežili len v zajatí. Vďaka programom návratu dnes ich populácia dosahuje približne 3 000 jedincov. „Tento druh je pozoruhodným príkladom úspešného návratu do voľnej prírody,“ uviedol Florian Drouard z programu v Národnom parku Cévennes vo Francúzsku. „Ukázal, že aj druh chovaný v zajatí sa môže vrátiť k prirodzenému správaniu.“
Kone sa ukázali ako veľmi prispôsobivé a hoci pôvodne žili v otvorenej krajine, darí sa im aj v zalesnenom prostredí Ukrajiny.
Aj keď radiácia na miestach stále pretrváva, vedci nezaznamenali masové úhyny. Viditeľné sú jemnejšie zmeny - niektoré žaby majú napríklad tmavšiu kožu a vtáky v oblastiach s vyššou radiáciou častejšie trpia šedým zákalom.
Horšia než radiácia je vojna
Väčšie nebezpečenstvo však pre tieto zvieratá predstavuje plnohodnotná ruská vojna. Vojaci kopali obranné pozície priamo v zóne, lesy zasiahli požiare a situáciu zhoršili aj tuhé zimy a poškodená infraštruktúra, čo viedlo k väčšiemu počtu uhynutých zvierat a popadaných stromov.
„Väčšinu lesných požiarov spôsobujú spadnuté drony. Niekedy musíme cestovať desiatky kilometrov, aby sme sa k nim dostali,“ povedal veliteľ hasičskej jednotky Oleksandr Poliščuk.
Požiare v oblasti môžu do ovzdušia opätovne uvoľňovať rádioaktívne častice. Černobyľská zóna sa navyše zmenila z útočiska zvierat na prísne strážený vojenský priestor s bariérami a mínovými poľami. Hoci pre ľudí zostáva dlhodobo neobývateľná, príroda sa v nej postupne obnovuje.
„Pre nás, ktorí sa venujeme ochrane prírody a ekológii, je to svojím spôsobom zázrak. Táto krajina bola kedysi intenzívne využívaná – poľnohospodárstvo, mestá, infraštruktúra. Príroda však urobila akýsi reset,“ uzavrel Vyšnevskyj.
V areáli jadrovej elektrárne sa na začiatku vojny nachádzali aj ruskí vojaci. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"