Je pred nami koniec sexu, ako ho poznáme? Čoskoro prestane byť hlavnou cestou k rodičovstvu, tvrdí vedec
Technológie, ktoré ešte donedávna patrili do sci-fi, sa postupne dostávajú na prah reality a môžu zásadne zmeniť spôsob, akým ľudia privádzajú deti na svet. Ako upozorňuje v magazíne BBC Science Focus Henry Greely, profesor genetiky na Stanfordovej univerzite, sex pravdepodobne z ľudského života nezmizne – no jeho úloha pri reprodukcii môže výrazne oslabiť.
Greely dlhodobo tvrdí, že „ľudia budú mať sex aj naďalej, ale čoraz menej kvôli tomu, aby mali deti“. Dôvodom je rýchly pokrok v oblasti biomedicíny, ktorý otvára nové možnosti, ako vytvárať embryá bez tradičného spojenia vajíčka a spermie.
Keď bunky nahradia sex
Jednou z najdiskutovanejších technológií je tzv. in vitro gametogenéza (IVG). Tá umožňuje premeniť obyčajné bunky, napríklad z kože, na kmeňové bunky a následne z nich vytvoriť pohlavné bunky.
Podľa Greelyho by to mohlo znamenať revolúciu pre páry s problémami plodnosti, no zároveň aj množstvo etických dilem. Teoreticky by sa genetickými rodičmi mohli stať aj veľmi starí ľudia, deti či dokonca zosnulí, ak by sa zachovali ich bunky.
Vývoj ide ešte ďalej. Experimenty na zvieratách už naznačili, že je možné vytvoriť vajíčka z buniek samca. V budúcnosti by tak mohli mať genetické potomstvo aj páry rovnakého pohlavia. Ešte radikálnejšie scenáre hovoria o tzv. „unibaby“, teda dieťati, ktorého genetický materiál pochádza len od jednej osoby, alebo o „multiplexnom rodičovstve“, kde by sa na genetickej výbave podieľali viac než dvaja rodičia.
Zásadnú rolu zohráva aj genetické editovanie. Technológia CRISPR umožňuje zasahovať do DNA embrya ešte pred jeho vývojom. Greely upozorňuje, že jej najreálnejšie využitie spočíva v prevencii dedičných chorôb. No zároveň priznáva obavy z možného zneužitia: „Najdesivejším, hoci menej pravdepodobným scenárom je vytváranie ‚super-detí‘ s vylepšenými vlastnosťami.“
Prelomové zmeny ruka v ruke s kontroverziami
Kontroverzie okolo genetických zásahov už nie sú len teoretické. V roku 2018 čínsky vedec He Ťien-kchuej oznámil narodenie geneticky upravených dvojčiat, čo vyvolalo globálnu kritiku a viedlo k jeho odsúdeniu. Prípad podľa Greelyho ukazuje, že technologický pokrok často predbieha etické a právne rámce.
Ďalšou oblasťou vývoja sú umelé maternice. Hoci súčasné experimenty dokážu udržať pri živote predčasne narodené zvieratá, plnohodnotná náhrada tehotenstva je zatiaľ vzdialená. Predstava „maternice v krabici“, kde by sa embryo vyvíjalo od začiatku až po pôrod, však podľa vedca nie je úplne nereálna v dlhodobom horizonte.
Takýto posun by znamenal nielen koniec sexu ako nevyhnutnej súčasti reprodukcie, ale aj zásadnú zmenu samotného tehotenstva. Pre niektorých by to mohlo byť oslobodzujúce, pre iných neprijateľné.
Greely však zdôrazňuje, že technologické možnosti musí sprevádzať opatrnosť. Na rozdiel od dospelých pacientov totiž embryá ani deti nemôžu dať súhlas s experimentálnymi postupmi. „To neznamená, že nové technológie by sme nemali používať. Znamená to však, že musíme byť mimoriadne opatrní a klásť na prvé miesto bezpečnosť detí,“ upozorňuje.
Pálčivejším problémom je v súčasnosti nízka pôrodnosť. Na Slovensku sa narodilo najmenej detí za posledné storočie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"