Rozlúštili odkaz z najstaršieho chrámu sveta. Hovorí o veľkej katastrofe

Rozlúštili odkaz z najstaršieho chrámu sveta. Hovorí o veľkej katastrofe
Zdroj foto: Wikimedia/Teomancimit
Konšpirátori často považujú ikonické stavby, ako napríklad pyramídy, za oveľa staršie, aké sú v skutočnosti. V Turecku však existuje chrám, ktorý je až neuveriteľne starý. Archeológom sa teraz podarilo dešifrovať apokalyptické posolstvo, ktoré bolo vytesané do jeho mohutných pilierov.

Tisícročia pred Stonehenge

Archeologická lokalita v tureckom Göbekli Tepe je dôkazom, že aj lovci a zberači dokázali postaviť obrovskú náboženskú stavbu. Ide o najstarší zachovaný chrám, ktorý sa kedy našiel. 11-tisíc rokov stará stavba pozostáva z obrovských kamennych pilierov, ktoré sú tiež považované za najstaršie megality sveta a Stonehenge predbehli o celých 6-tisíc rokov.

V porovnaní s kamennou stavbou z Anglicka však pôsobí Göbekli Tepe oveľa modernejšie – piliere sú precízne spracované a sú na nich vytesané mimoriadne vydarené piktogramy. Niektoré zobrazujú zvieratá, iné sú zložitejšie a odborníkov poriadne potrápili.

Obrazce zo Supieho kameňa

Göbekli Tepe pozostáva z kamenných kruhov s priemerom 5 až 10 metrov, v ktorých sú umiestnené niekoľkotonové kamenné piliere. Išlo zrejme nielen o svätyňu ale aj o observatórium. Archeológom sa podarilo dešifrovať piktogramy z jedného z pilierov, ktorý nazývajú aj Supí kameň.

Kameň zdobia podobizne zvierat v rôznych polohách a abstraktné symboly. Vyobrazenia boli dlho hádankou. Tím odborníkov z Univerzity v Edingburghu na čele s Martinom Sweatmanom zistil, že v skutočnosti zodpovedajú súhvezdiam na oblohe a ukazujú aj inú vec - fragmenty kométy pri dopade na Zem.

Vedci použili počítačový model, aby zistili, ako boli hviezdy rozložené v dávnej minulosti. Prišli na to, že Supí kameň by mohol popisovať udalosti okolo roku 10 950 pred Kristom. Ide o obdobie mladšieho dryasu – chladnej epochy, ktorá bola akýmsi posledným záchvevom doby ľadovej.

Náhla a drastická zmena

Doba ľadová nebola celá len o nekonečných ľadovcoch a zime. Vo svojej poslednej etape, asi pred 15 000 rokmi, odrazu začala teplota narastať, čo podnietilo rozkvet nového života. Zlepšujúce sa životné podmienky však drasticky zvrátil globálny chlad v mladšom dryase. Pre vedcov je záhadou, čo presne ochladenie vyvolalo.

Jedna z najpopulárnejších teórií spája náhle ochladenie s nárazom kométy alebo jej úlomkov do Zeme. Mladší dryas trval asi tisícročie a považuje sa za zásadné obdobie pre ľudstvo, pretože práve vtedy sa začali vynárať prvé neolitické civilizácie. Ide tiež o dobu, v ktorej z povrchu zeme zmizli mamuty a šablozubé tigre.

Ochladenie nastalo veľmi drasticky. Napríklad v Grónsku bolo o 15 stupňov chladnejšie ako v súčasnosti a na mnohých miestach začali opäť, i keď len dočasne, vládnuť ľadovce. Teplotný zlom však znamenal zmenu v smerovaní celého ľudstva. Ľudia si museli zvyknúť na tvrdšie podmienky a keďže vyhynuli veľké zvieratá, museli odložiť svoje kopie, usadiť sa a položiť základy poľnohospodárstva.

Pamätnik najhoršieho dňa?

Problém spočíval v tom, že doteraz sa nepodarilo nájsť presvedčivý fyzický dôkaz o kolízii s mimozemským telesom, ktorá by zmenila klímu na planéte. Nepriame náznaky, ako napríklad nález platiny na severoamerickom kontinente, sa však v minulosti objavili.

Symboly na supom kameni sú prelomovým objavom. "Zdá sa, že jeden z pilierov slúžil ako pamätník ničivej udalosti - pravdepodobne najhoršieho dňa v histórii od konca doby ľadovej," vysvetlil vedúci výskumník Martin Sweatman. Stĺp nesie na sebe aj vyobrazenie bezhlavého muža, čo môže symbolizovať smrť a straty na životoch.

Göbekli Tepe postavili pred 11-tisíc rokmi, ale symboly na stĺpe zrejme rozprávajú príbeh, ktorý je ešte o 2 000 rokov starší. Môže to znamenať, že extrémna udalosť mala veľký dopad na život a kultúru ľudí. Sweatman upozorňuje, že symboly hviezdnej oblohy z doby kolízie sa môžu nachádzať aj inde, napríklad na jaskynných maľbách. Zostáva už len odhaliť ich skrytý význam. "Keď vezmete do úvahy, že podľa astronómov obria kométa vstúpila do vnútornej časti Slnečnej sústavy pred 20- až 30-tisíc rokmi, bola určite veľmi viditeľná a dominovala nočnej oblohe. Je preto ťažké predpokladať, že vtedajší ľudia by to ignorovali,“ vysvetlil Sweatman.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá