Hormuz otvorili, no USA ho budú naďalej blokovať. Irán podľa Trumpa súhlasil, že ho už nikdy nezatvoria

17.4.2026 15:09 , Aktualizované: 17.4.2026 18:04

V súlade s prímerím v Libanone je Hormuzský prieliv úplne otvorený všetkým obchodným plavidlám, a to počas trvania prímeria, uviedol na sieti X iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí.

Plavba prielivom bude viesť po koordinovanej trase, ktorú už skôr oznámil iránsky úrad pre prístavy a námornú plavbu (PMO), dodal.

Irán podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa súhlasil s tým, že už nikdy neuzavrie Hormuzský prieliv. Táto vodná cesta už nebude využívaná ako zbraň proti svetu, uviedol šéf Bieleho domu na sieti Truth Social. Zástupca iránskeho režimu však tamojším médiám oznámil, že v prípade pokračujúcej americkej blokády plavbu prielivom Teherán znovu obmedzí, upozornila agentúra Reuters.

Americká blokáda bude pokračovať

Americká námorná blokáda Iránu nebude zrušená, hoci Teherán oznámil úplné opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, uviedol v piatok americký prezident na Truth Social. Blokáda bude podľa neho pokračovať, kým nebude na sto percent dokončená americká „transakcia“ s Iránom.

Väčšina bodov bola v tomto ohľade už dohodnutá, a tak by celý proces mal byť veľmi rýchly, dodal prezident. Okrem otvorenia prielivu bola kľúčovým sporným bodom v mierových rokovaniach medzi Teheránom a Washingtonom otázka iránskeho jadrového programu.

„Irán súhlasil s tým, že Hormuzský prieliv už nikdy neuzavrie. Táto vodná cesta už nebude využívaná ako zbraň proti svetu,“ uviedol Trump v ďalšom príspevku. Naopak zástupca iránskeho režimu oznámil tamojšej agentúre Fars, že Teherán bude pokračovanie americkej námornej blokády považovať za porušenie prímeria a Hormuzský prieliv znovu uzavrie.

Jedna z podmienok Trumpa

Po tom, ako Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, sa Teheránu v odvete podarilo plavbu prielivom ochromiť kombináciou niekoľkých útokov na plavidlá a hrozbami ďalších úderov. Pri skoršej prevádzke touto úžinou prechádzala asi pätina globálnych dodávok ropy aj značný objem skvapalneného zemného plynu. Obmedzenie prepravy v prielive sa tak podieľalo na výraznom náraste cien ropy a plynu na svetových trhoch. Po dnešnom Arakčího oznámení začali ceny výrazne klesať.

Znovuotvorenie prielivu bolo jednou z podmienok Trumpa pre ukončenie terajšieho konfliktu. Hoci sa minulý týždeň USA a Irán zhodli na dvojtýždňovom prímerí, Teherán k úplnému otvoreniu prielivu nepristúpil a požadoval, aby sa dohodnuté prímerie vzťahovalo aj na konflikt medzi izraelskou armádou a proiránskym hnutím Hizballáh v Libanone.

Prielivom však preplávali obmedzené počty lodí a tankerov, ktoré dostali povolenie iránskych ozbrojených síl. Podľa niektorých správ Teherán od plavidiel vyberal poplatky za preplávanie.

Američania pristúpili k blokáde

Situácia v prielive a jeho okolí sa stala ešte neprehľadnejšou po neúspešných americko-iránskych mierových rozhovoroch v Islamabade, keď USA pristúpili k blokáde lodí plaviacich sa z alebo do iránskych prístavov. Cieľom je okrem iného obmedziť iránske príjmy z predaja ropy.

Vo štvrtok ale Trump oznámil desaťdňové prímerie, na ktorom sa zhodli Irán a Libanon a ktoré pozastavuje boje medzi izraelskou armádou a Hizballáhom.

Hrozbu predstavujú míny

Iránsky úrad pre prístavy a námornú plavbu už minulý týždeň po oznámení prímeria medzi USA a Iránom uviedol, že bezpečná trasa pre plavbu Hormuzským prielivom smerom z Ománskeho mora do Perzského zálivu je pozdĺž severného pobrežia iránskeho ostrova Lárak. Zatiaľ čo bezpečná trasa pre opustenie Perzského zálivu prielivom do Ománskeho mora vedie pozdĺž južného pobrežia Láraku. Mimo týchto bezpečných trás hrozí nebezpečenstvo námorných mín, dodal úrad, ktorý ale upozornil, že plavidlá musia svoju plavbu koordinovať s iránskymi revolučnými gardami.

Trump na Truth Social tiež uviedol, že Irán s pomocou Spojených štátov pracuje na odstraňovaní všetkých námorných mín. Americké námorníctvo v piatok podľa Reuters varovalo, že nie je úplne zrejmý rozsah hrozby, ktorú míny v niektorých častiach Hormuzského prielivu predstavujú. Lode by podľa neho mali zvážiť oboplávanie týchto oblastí.

Axios: Rokovania o mieri pokračujú

Spojené štáty a Irán rokujú o trojstrannom pláne na ukončenie vojny. Jedným z bodov, ktoré obe strany preberajú, je, že USA uvoľnia 20 miliárd dolárov zo zmrazených iránskych finančných prostriedkov výmenou za to, že sa Irán vzdá svojich zásob obohateného uránu. V piatok o tom informoval server Axios s odvolaním sa na dvoch amerických úradníkov a ďalšie dva zdroje oboznámené s priebehom rokovania.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na pakistanský zdroj zapojený do rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom napísala, že v zákulisnej diplomacii došlo k pokroku a že nadchádzajúce stretnutie oboch strán by mohlo vyústiť do podpisu memoranda o porozumení, na ktoré by do 60 dní nadviazala komplexná dohoda. "Obe strany sa v zásade zhodujú. Technické detaily prídu na rad neskôr," uviedol zdroj pod podmienkou anonymity.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok uviedol, že sa vyjednávači USA a Iránu pravdepodobne stretnú tento víkend a začnú druhé kolo rokovaní, aby sa pokúsili dohodu uzavrieť. Rozhovory by sa mali konať pravdepodobne v nedeľu v Islamabade. Pakistan v rokovaniach medzi USA a Iránom funguje ako sprostredkovateľ s podporou Egypta a Turecka.

Čo krajiny žiadajú

Jedným z kľúčových sporných bodov sú jadrové ambície Teheránu. USA počas rokovaní o uplynulom víkende navrhli 20-ročné pozastavenie všetkej iránskej jadrovej činnosti; Teherán podľa zdrojov blízkych rokovaniam navrhol pozastavenie na tri až päť rokov.

Irán žiadal zrušenie medzinárodných sankcií a Washington naliehal na odstránenie všetkého vysoko obohateného uránu z Iránu. Dva iránske zdroje uviedli, že sa objavili náznaky kompromisu ohľadom zásob vysoko obohateného uránu, pričom Teherán zvažuje, že časť z nich vyvezie z krajiny.

Trump vo štvrtok pred Bielym domom novinárom povedal, že Irán súhlasil s tým, že "nám vráti jadrový prach". Iránska tlačová agentúra Mízán patriaca pod iránsku justíciu v piatok túto informáciu poprela, čo poukazuje na pretrvávajúce rozdiely, dodal Reuters. "Žiadne rokovania ohľadom ‚prevodu iránskeho vysoko obohateného uránu do Ameriky‘ sa nikdy nekonali a prirodzene v tejto veci neexistuje ani žiadna dohoda," uviedla agentúra Mízán.

Veľmi blízko k dohode

Prioritou Trumpovej vlády je zabezpečiť, aby Irán nemal prístup k zásobám takmer 2000 kilogramov obohateného uránu uloženého v podzemných jadrových zariadeniach, najmä potom ku 450 kilogramom uránu obohateného na 60 percent. Irán na druhej strane potrebuje peniaze, dodal server Axios. Preto obe strany rokujú o tom, čo sa stane so zásobami jadrového materiálu a aká časť iránskych aktív sa uvoľní.

Trump uviedol, že dvojtýždňové prímerie, ktoré sa končí na budúci týždeň, by sa mohlo predĺžiť, aj keď sa domnieva, že to nebude potrebné, pretože Teherán má o dohodu záujem.

"Uvidíme, čo sa stane. Ale myslím, že sme veľmi blízko k uzavretiu dohody s Iránom," povedal novinárom a dodal, že ak bude dohoda dosiahnutá a podpísaná v pakistanskom hlavnom meste Islamabade, možno sa tam za týmto účelom vydá, dodal Reuters.

Pozrite si reportáž o prímerí medzi Libanonom a Izraelom:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"