Nemecko vstúpi do hry o Hormuzský prieliv, pridať by sa mohlo aj Česko. Nasadenie Bundeswehru má však zásadné „ale“
Nemecký kancelár Friedrich Merz chce v piatok spojencom predstaviť konkrétnu podobu nemeckého zapojenia do povojnového zabezpečenia Hormuzského prielivu. Bundeswehr by za určitých podmienok mohol poskytnúť mínolovky, sprievodné plavidlo aj podporu pri leteckom prieskume, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na vládne zdroje.
Veľká Británia a Francúzsko v piatok organizujú videokonferenciu približne 40 krajín ochotných zapojiť sa do mnohonárodnej mierovej misie v Hormuzskom prielive po skončení konfliktu.
Podľa DPA má nemecká armáda v súčasnosti k dispozícii osem lodí určených na vyhľadávanie mín a dve plavidlá s odminovacími potápačmi. Koľko z nich by mohlo byť nasadených, zatiaľ nie je jasné a ani Merz podľa dostupných informácií nebude v piatok uvádzať konkrétne počty.
Nemecké námorníctvo má pre potreby leteckého prieskumu k dispozícii dve hliadkové lietadlá P-8 Poseidon vybavené radarom, akustickými systémami a optikou s vysokým rozlíšením.
Pri takýchto operáciách je bežnou praxou, že odmínovacie plavidlá sprevádza zásobovacia loď, doplnila DPA.
Podobne aj Česko na piatkovej videokonferencii predloží konkrétnu ponuku, ako pomôcť pri zabezpečení jeho bezpečnosti. Premiér Andrej Babiš to povedal novinárom po štvrtkovom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Prahe. Detaily neuviedol. Podľa českého Deníka N chce Babiš spojencom ponúknuť sofistikovanú armádnu techniku.
„Prichádzame s návrhom a ponukou, ako pomôcť zaisteniu bezpečnosti v Hormuzskom prielive,“ povedal český premiér.
Konkrétne byť nechcel, spomenul len, že Česko má silné technológie a priemysel. Verí, že českú ponuku ocení aj americký prezident Donald Trump, ktorý vyčíta členským krajinám NATO, že Spojeným štátom v terajšom konflikte s Iránom nepomohli.
„Možno pána prezidenta Trumpa poteší, že Česi dávajú na stôl takúto ponuku,“ povedal Babiš na tlačovej konferencii so šéfom NATO.
Podmienky nasadenia techniky
Z pohľadu nemeckej vlády musí byť pred nasadením vojenskej techniky splnených viacero podmienok, pričom kľúčovou je zastavenie bojov v iránsko-izraelskom konflikte. Nasadenie počas prebiehajúcich vojenských operácií je pre Berlín neprijateľné.
Nasadenie musí byť zároveň podľa vládnych zdrojov v súlade s medzinárodným právom, ideálne na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
Nemecko sa zároveň podľa DPA snaží zabezpečiť podporu misie zo strany Spojených štátov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron si naopak predstavuje nasadenie bez účasti bojujúcich strán, medzi ktoré patria okrem USA a Iránu aj Izrael.
Krehké prímerie trvá
Na Blízkom východe v súčasnosti platí krehké dvojtýždňové prímerie vo vojne proti Iránu, ktorú Spojené štáty a Izrael začali na konci februára. USA však tento týždeň spustili blokádu iránskych prístavov s cieľom obmedziť príjmy Teheránu z predaja ropy.
Merz v posledných týždňoch opakovane deklaroval ochotu podporiť misiu v Hormuzskom prielive po uzavretí prímeria. Na piatkovej konferencii v Paríži svoj postoj prvýkrát konkretizuje.
Konferenciu iniciovali Macron a britský premiér Keir Starmer. Okrem Merza by sa na nej mala zúčastniť aj talianska premiérka Giorgia Meloniová, čo znamená, že zastúpené budú všetky štyri európske krajiny zo skupiny G7.
Hormuzským prielivom, ktorý je momentálne zablokovaný, pred vypuknutím vojny prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).
Hormuzský prieliv je v súčasnosti blokovaný americkým námorníctvom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"