Bratislavský kraj odmietol plánovanú spaľovňu Slovnaftu. Poslanci ju označili za „zbytočnú“ aj kontraproduktívnu
Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) nesúhlasí so zámerom Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v Bratislave na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v réžii spoločnosti Slovnaft.
Konštatuje to vo svojom deklaratívnom vyjadrení, ktoré v piatok prijali krajskí poslanci. Reaguje tak na zverejnené stanovisko k správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zároveň žiada o vydanie nesúhlasného záverečného stanoviska.
BSK: Predložené varianty nie sú skutočnou alternatívou
Poslanecký zbor upozorňuje, že v dokumentácii chýba reálne variantné posúdenie navrhovanej činnosti s iným reálne variantným riešením, minimálne pre komunálne, a nie nebezpečné priemyselné odpady a v inej lokalite.
„Posudzovať okrem nulového variantu dve spaľovne odpadov v rovnako nevhodnej lokalite mimo zvozovej oblasti, s rovnakou predimenzovanou kapacitou, rovnakou nízkou mierou energetickej účinnosti, rovnako veľkými emisiami skleníkových plynov a rovnakými ďalšími parametrami, ktoré sa líšia len čistením spalín, nie je reálne iným variantom,“ konštatuje dôvodová správa.
Pripomína, že výstavba predimenzovanej spaľovne odpadov má byť v tesnej blízkosti existujúcej spaľovne mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), ktorá sa má modernizovať.
Bratislava bude kúriť odpadom. OLO a MH Teplárenský holding podpísali dohodu o dodávkach tepla zo spaľovne ZEVO
Navrhovanú činnosť považuje krajské zastupiteľstvo za zbytočnú, kontraproduktívnu environmentálnu a dopravnú záťaž. Zbytočná je pre odpady zo zmesového komunálneho a objemného
odpadu. Poukazuje na to, že v dotknutých krajoch (Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky) má byť už v najbližších rokoch dostatok iných, z časti environmentálne vhodnejších kapacít na odklon zo skládok. Plánované priemyselné, nie nebezpečné odpady, sú podľa neho nevhodné pre spaľovanie pre svoje vysoké emisie skleníkových plynov.
Časť z nich má pritom iné, environmentálne vhodnejšie možnosti nakladania. Otázna je podľa poslancov aj realistickosť (z hľadiska zvozových vzdialeností) a vhodnosť niektorých plánovaných vstupných nebezpečných odpadov.
Lokalita v Slovnafte je podľa BSK najnevhodnejšia
Zastupiteľstvo BSK zároveň upozorňuje, že navrhovateľ sa nevyrovnal s dôležitými pripomienkami požadujúcimi preukázanie
opodstatnenosti navrhovanej činnosti v danej lokalite. „Pre navrhovanú činnosť a zvozovú oblasť je lokalita v Slovnafte najnevhodnejšou lokalitou v oblasti západného Slovenska zo všetkých možných,“ zdôrazňuje v dôvodovej správe. Poukazuje na krátku vzdialenosť od spaľovne OLO či nadmernú vzdialenosť od miest a obcí zvozovej oblasti, a to aj 170 až 190 kilometrov, čím je v rozpore s princípom blízkosti a sebestačnosti.
Pozornosť upriamuje aj na to, že by bola na území s už existujúcou environmentálnou, zdravotnou a dopravnou záťažou, vysokou hustotou obyvateľstva a na území chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova, najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe.
Výhrady smerujú aj k výpočtom a práci s dátami
„Správa o hodnotení obsahuje chybné výpočty, zle používané výpočtové vzorce, chybné vstupné dáta a navrhovateľ si miestami odporuje v dátach. Týka sa to ako klimatickej štúdie, tak častí o toxických látkach,“ podotýka dôvodová správa s tým, že nezohľadňuje navyše vplyv cieľov a opatrení viacerých strategických a legislatívnych dokumentov EÚ, respektíve ich zohľadňuje nedostatočne.
Nesúhlasné stanovisko so zámerom spoločnosti Slovnaft vyjadrilo v minulosti aj bratislavské mestské zastupiteľstvo či miestne zastupiteľstvá mestských častí.
Tento týždeň odovzdali enviroorganizácie ministerstvu petíciu s 18.722 podpismi proti plánovanej výstavbe spaľovne odpadov v areáli Slovnaftu v Bratislave.