Bratislava plánuje novú spaľovňu odpadu. Aktivisti varujú, že môže brzdiť recykláciu
Bratislava sa pripravuje na jeden z najväčších projektov odpadového hospodárstva na Slovensku. Už o niekoľko rokov by v hlavnom meste mohlo vzniknúť moderné centrum energetického zhodnotenia odpadov, ktoré by spracovalo približne 220-tisíc ton odpadu ročne. Získaná energia by sa premenila na teplo a elektrinu pre domácnosti.
Podľa investora má ísť o ekologickejšie a efektívnejšie riešenie než súčasné skládky, ktoré sa postupne zapĺňajú a nové už nie je kde budovať. Odpad by sa do zariadenia dovážal výhradne zo západného Slovenska.
„Využíva technológiu fluidného lôžka, ktorá dokáže zhodnotiť rôzne druhy odpadu. Popol ako sekundárny produkt sa môže vnímať ako cenný zdroj surovín – existujú firmy, ktoré z neho dokážu vyťažiť kovy,“ vysvetlila Lucia Čorbová, PR manažérka spoločnosti Slovnaft.
Projekt pod dohľadom Bruselu, inšpirácia z Rakúska
Podľa Slovnaftu bude nové zariadenie pod prísnym dohľadom Európskej únie a spĺňať najvyššie ekologické štandardy. Prvé tony odpadu by mohli spracovať v roku 2030.
„Projekt je aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Očakávame stanovisko ministerstva začiatkom budúceho roka,“ dodala Čorbová.
Inšpiráciou je rakúske mesto Linz, kde podobná spaľovňa funguje už viac ako desať rokov. Zariadenie zásobuje energiou 60-tisíc domácností a podľa úradov spĺňa všetky emisné limity.
„Všetky tieto zariadenia sú vybavené filtračnými systémami, ktoré sú stopercentne bezpečné. V Rakúsku sa už nediskutuje o tom, čo vychádza z komína – rieši sa skôr zápach, doprava či hluk,“ vysvetlil Albert Zschetzsche, projektový manažér UVP v Linzi.
Dodáva, že aj v krajinách s vysokou mierou recyklácie je stále množstvo odpadu, ktorý sa nedá opätovne spracovať.
„V našich košoch je stále veľa hygienických zvyškov a znečistených plastov, ktoré nie je možné recyklovať,“ dodal.
Obavy z ohrozenia recyklácie a zdravia
Nie všetci však projekt vítajú. Iniciatíva Znepokojené matky upozorňuje, že Bratislava ďalšiu spaľovňu nepotrebuje a projekt môže zabrzdiť recykláciu odpadu. Petícia proti výstavbe má už tisíce podpisov.
„Zaviazali sme sa, že do roku 2035 zvýšime recykláciu na 65 %. Pokiaľ budeme stavať takéto nezmyselne obrovské spaľovne, tento cieľ je ohrozený,“ povedala urbanistka Ivana Nemethová.
Aktivisti zároveň upozorňujú na možné zdravotné riziká.
„Pri spaľovaní sa tvoria toxické látky, ktoré sa môžu dostať napríklad do domácich vajíčok v okolí spaľovní,“ dodala Nemethová.
Podľa údajov Európskej únie však takéto zariadenia bežne fungujú vo viac ako 500 mestách – najviac vo Francúzsku, Nemecku a Anglicku –, pričom ich cieľom je doplniť, nie nahradiť, systém recyklácie.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac