Pentagón sa potichu pripravuje na vojnu s Kubou. Možno sa tam po Iráne zastavíme, naznačil Trump
Pentagón v tichosti zintenzívňuje prípravy na možné vojenské operácie voči Kube pre prípad, že by americký prezident Donald Trump vydal príkaz na zásah. S odvolaním sa na informované zdroje o tom informoval americký denník USA Today.
Podľa dvoch anonymných zdrojov oboznámených so situáciou ide o súčasť širšieho plánovania rôznych scenárov, ktoré má ministerstvo obrany štandardne pripravené. Samotný Pentagón pre USA Today uviedol, že „plánuje široké spektrum eventualít a je pripravený vykonať prezidentove pokyny podľa zadania“.
Napätie rastie od začiatku roka
Zintenzívnenie vojenského plánovania prichádza v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi Washingtonom a Havanou. Tie sa vyostrili najmä po tom, čo americká administratíva začiatkom roka obmedzila dodávky ropy na Kubu v snahe prinútiť tamojší komunistický režim k politickým zmenám.
Denník zároveň pripomína, že obe krajiny paralelne vedú predbežné rokovania o možnej ekonomickej dohode, ktorá by mohla zmierniť dlhodobé napätie. Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery sú obe strany ochotné ustúpiť.
Samotný Trump v posledných týždňoch prispel k eskalácii ostrou rétorikou. Podľa USA Today naznačil, že by pre neho bolo „cťou prevziať Kubu v nejakej forme“. „Či ju oslobodím, vezmem – myslím si, že môžem robiť čokoľvek,“ vyhlásil prezident.
Na otázku ďalšieho postupu po konflikte s Iránom Trump 13. apríla uviedol: „Možno sa zastavíme na Kube, keď skončíme s týmto.“
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel reagoval varovaním, že krajina by sa v prípade útoku bránila. „Budeme bojovať, budeme sa brániť a ak padneme v boji, zomrieť za vlasť znamená žiť,“ citoval jeho slová USA Today.
Skôr signál než plán?
Podľa analytikov môže byť aktuálne dianie skôr formou strategického tlaku než bezprostrednej prípravy na inváziu. Odborník Brian Fonseca z Florida International University pre denník uviedol, že ide „zatiaľ najmä o signalizovanie“.
Napätie navyše zosilnila aj nedávna americká operácia vo Venezuele, pri ktorej americké sily začiatkom januára zasiahli proti prezidentovi Nicolásovi Madurovi. Pri akcii zahynulo aj niekoľko desiatok kubánskych vojakov, ktorí ho strážili, čo vyvolalo špekulácie, že Havana by mohla byť ďalším cieľom.
Hoci by podľa Fonsecu bola prípadná americká operácia na Kube pravdepodobne rýchla a vojensky úspešná vzhľadom na stav kubánskej armády, skutočná výzva by prišla až následne.
„Bude to veľmi jednoduché vojenské víťazstvo, ale oveľa zložitejšie politické víťazstvo,“ upozornil analytik.
Diskusie o možnej intervencii na Kube sa v americkej politike objavujú opakovane už od roku 1959, keď sa Fidel Castro dostal k moci a krajina sa priklonila k Sovietskemu zväzu. Súčasný vývoj však naznačuje, že tieto úvahy sa opäť dostávajú bližšie k realite.
O vyhlásení kubánskeho prezidenta sme bližšie informovali v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"