„Cubazuela“ sa rozpadla. Kuba čelí výpadkom, nedostatku aj tlaku Washingtonu. Čaká ostrov scenár Venezuely?
Kuba sa po výpadkoch elektriny a zastavení dodávok ropy z Venezuely prepadá do hlbokej krízy, ktorá ochromuje každodenný život na ostrove. Spojené štáty pritom zvyšujú tlak na socialistický režim a v zákulisí sa čoraz viac hovorí aj o možnej dohode s časťou rodiny Castrovcov.
Kuba čelí jednej z najvážnejších kríz od čias revolúcie. Ostrov zasiahli rozsiahle výpadky elektriny, pričom nedostatok palív ochromil dopravu aj zásobovanie. Každodenný život sa v krajine postupne zastavuje. Za kritickou situáciou stojí najmä prerušenie dodávok ropy z Venezuely po januárovom zásahu Spojených štátov. Washington zároveň zvyšuje tlak na kubánsky režim, pričom sa čoraz častejšie skloňujú aj možné rokovania o budúcnosti krajiny. Píše The Insider.
Najväčší nepriatelia USA v regióne
Po revolúcii v roku 1959, keď Fidel Castro zvrhol diktatúru Fulgencia Batistu, sa Kuba stala symbolom nezávislosti v Latinskej Amerike. Rýchlo sa však ukázalo, že politická sloboda neznamená demokraciu ani ekonomickú prosperitu.
Ostrov dlhé roky prežíval vďaka podpore Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade v 90. rokoch však krajinu zasiahla hlboká hospodárska kríza, sprevádzaná kritickým nedostatkom potravín, energií aj základných tovarov. Štát na tento stav reagoval zavedením prísnej kontroly a plošného prídelového systému.
Neskôr, po nástupe Huga Cháveza k moci vo Venezuele, kubánsky režim stabilizovali dodávky lacnej ropy výmenou za zdravotnícky a vojenský personál. Ani tento model však nevyriešil dlhodobé problémy neefektívnej ekonomiky. Štvrťstoročie socialistickej vlády vo Venezuele prinieslo rovnako biedne ekonomické výsledky, obe krajiny však zostali v stave napätej konfrontácie so Spojenými štátmi.
To sa opäť vyostrilo po návrate Donalda Trumpa, ktorý sa snaží oslabiť ideologicky nepriateľské režimy v regióne a zdá sa, že sa mu to môže podariť.
„Cubazuela“
Obnovenie Monroeovej doktríny zo strany Trumpovej administratívy znamenalo výrazný obrat v americkej, ale aj globálnej politike a posilnenie snahy z 19. storočia o dominanciu USA v západnej hemisfére. Tento prístup si po nástupe Trumpa zaslúžil prezývku „Donroe Doctrine“ a prakticky sa to prejavilo operáciou na zadržanie Nicolása Madura, po ktorej Washington zároveň zastavil dodávky venezuelskej ropy na Kubu.
Trump hneď na druhý deň naznačil, že kubánsky režim môže bez tejto podpory skolabovať aj bez priameho zásahu. Venezuela pritom dlhodobo pokrývala významnú časť kubánskej spotreby ropy a fungovala ako kľúčový ekonomický partner.
Model spolupráce medzi Havanou a Caracasom, označovaný ako „Cubazuela“, zahŕňal výmenu ropy za bezpečnostné a zdravotnícke služby. Časť dodávok Kuba dokonca ďalej predávala, no po americkej blokáde venezuelského exportu sa tento systém zrútil a výrazne prehĺbil hospodárske problémy ostrova.
Odolávajte tvorivo!
Kubánska ekonomika patrí medzi slabšie aj v globálnom porovnaní a reálne príjmy obyvateľov sú výrazne nižšie, než naznačujú oficiálne čísla. Po prudkom oslabení meny na čiernom trhu klesla priemerná mzda približne na 13 dolárov mesačne. Väčšina rodín žije v chudobe a veľká časť obyvateľov uvažuje o odchode z krajiny. Kľúčovým zdrojom príjmov sú peniaze a balíky od diaspóry - tá posiela svojim príbuzným v krajine každý rok približne štyri miliardy dolárov v hotovosti a tovare. Podľa štúdie ekonóma Emilia Moralesa z roku 2023 sa takto za posledných 30 rokov dostalo na Kubu viac ako 100 miliárd dolárov.
Po sprísnení americkej blokády sa situácia ešte zhoršila a Kuba sa prepadla možno do najhlbšej krízy vo svojich porevolučných dejinách. Výpadky elektriny a nedostatok palív ochromili dopravu, školstvo aj zásobovanie, ulice zaplavuje odpad a problémy má aj distribúcia potravín. Pre nedostatok paliva bola pozastavená aj letecká doprava, čo prinútilo turistické hotely obmedziť prevádzku. Zároveň rastie nespokojnosť obyvateľstva, čo sa prejavuje protestmi aj kritikou na sociálnych sieťach. V reakcii na to Národná obranná rada Kuby schválila opatrenia na prípravu krajiny na možné vyhlásenie stanného práva a predstavitelia režimu sa začali na verejnosti objavovať vo vojenských uniformách.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel vyzval Kubáncov, aby „odolávali tvorivo“ prijatím vojnového spôsobu myslenia: „Zmeníme koncept spotrebného koša. Budeme jesť všetko, čo sa vyrobí lokálne. Ak nebude dosť paliva, jedlo sa nebude môcť presúvať z jednej obce do druhej.“
Dištanc Venezuely
Kubánsky prezident potvrdil telefonát s dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodríguezovou, v ktorom síce odsúdili zásah USA proti Madurovi, no vyhli sa téme dodávok ropy aj budúcnosti kubánskych síl vo Venezuele. Formálny tón rozhovoru podľa pozorovateľov naznačuje ochladzovanie vzťahov medzi oboma krajinami. Tomu nasvedčuje aj odchod kubánskych lekárov a vojakov z Venezuely či výmena ochranky venezuelského vedenia.
Situácia na Kube je naozaj kritická - humanitárnej pomoci je málo a stále nie je jasné, ako sa situácia vyvinie. O tom, aké plány majú Spojené štáty a s kým by mohli rokovať, sa dočítate na ďalšej strane:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"