Vyšachujú Trumpa? Dvaja lídri hovoria o konci starého poriadku a ponúkajú novú víziu, spája ich láska k hokeju aj politika

Lídri spolu pravidelne komunikujú telefonicky aj cez správy a postoje toho druhého citujú vo verejných vystúpeniach. Počas nedávneho stretnutia v Londýne si dokonca dohodli spoločný beh v Hyde Parku.

„Voláme si a píšeme si pomerne často. Rozprávame sa o tom, čo sa deje vo svete, takže ide o takýto typ priateľstva. A občas si môžeme ísť aj zabehať, čo je príjemné,“ uviedol Stubb pre Politico.

„Nebudem sa ale púšťať do triatlonov s prezidentom Stubbom, to by bolo z mojej strany dosť trápne,“ doplnil ho Carney s humorom.

Spája ich záujem o šport, najmä hokej, a počas jednej z ciest do Londýna si Stubb pozrel futbal aj s britským premiérom Keirom Starmerom. Obaja sú vnímaní ako intelektuálne orientovaní lídri, ktorí uspeli aj mimo politiky – Carney v oblasti centrálneho bankovníctva a Stubb v diplomacii, akademickej sfére aj športe. „Marka si veľmi vážim – myslím si, že je jedným z najintelektuálnejších svetových lídrov súčasnosti. Máme podobné zázemie, len s tým rozdielom, že on je ekonóm a ja sa venujem medzinárodným vzťahom. Obaja máme doktoráty a spája nás aj hokej,“ povedal Stubb.

Foto: TASR/AP Kanadský premiér Mark Carney vľavo a fínsky prezident Alexander Stubb napravo.

Obaja lídri nastúpili do funkcií v čase výrazného geopolitického napätia. Kanada čelí tlaku zo strany USA, zatiaľ čo Fínsko má za suseda Rusko, ktoré pokračuje vo vojne proti Ukrajine a vykonáva hybridné útoky v Európe.

Rozdiely sa však ukazujú v ich prístupe k Donaldovi Trumpovi. Carney sa po nástupe do funkcie v roku 2025 profiloval ako líder, ktorý chce čeliť jeho politike a brániť kanadskú suverenitu pred územnými aj ekonomickými tlakmi.

Stubb si naopak vybudoval osobný kontakt s americkým prezidentom, keď ho spoznal na golfovom ihrisku na Floride, a tento vzťah následne rozvíjal prostredníctvom telefonátov, správ a stretnutí. Aj napriek tomu, že Fínsko má len približne 5,6 milióna obyvateľov, získal vďaka tomu výrazný vplyv vo Washingtone, hoci priznáva, že od vypuknutia vojny na Blízkom východe spolu komunikujú menej.

Spolupráca „stredných mocností“

Podľa Politico sa obaja profilujú ako intelektuálni lídri nového prúdu, ktorý má pomôcť liberálnym demokraciám prežiť obdobie narastajúcej rivality veľmocí - tzv. centrizmus alebo politický stred.

Carney túto zmenu otvorene pomenoval na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. „Prestaňme hovoriť o medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách, akoby stále fungoval. Nazvime to pravým menom: systém čoraz intenzívnejšej rivality veľmocí, kde tí najsilnejší presadzujú svoje záujmy a ekonomickú integráciu využívajú ako nátlak,“ uviedol.

Zároveň zdôraznil, že návrat k pôvodnému modelu nie je realistický. „Vieme, že starý poriadok sa nevráti. Nemali by sme za ním smútiť. Nostalgia nie je stratégia,“ povedal.

Pri hľadaní riešenia sa pritom oprel o koncept fínskeho prezidenta. „Náš nový prístup stojí na tom, čo Alexander Stubb nazval realizmom založeným na hodnotách,“ pokračoval Carney.

„Naša cesta k stabilnejšej budúcnosti sa začína tým, že budeme svet vidieť taký, aký je,“ dodal. Podľa neho je dôležité zachovať hodnoty, no zároveň spolupracovať aj s odlišnými partnermi.

Čítajte viac

Malé krajiny, spojte sa! Carneyho prejav rozvášnil Davos, citoval v ňom Havla, svetoví lídri stáli a tlieskali

„Realizmus založený na hodnotách“

Stubb svoju víziu podrobnejšie rozpracoval vo svojej knihe o medzinárodných vzťahoch. Podľa neho je základom realistické hodnotenie situácie pri zachovaní demokratických princípov. „Naša cesta k stabilnejšej budúcnosti sa začína tým, že budeme svet vidieť taký, aký je. A definujeme spôsob, ako si zachovať liberálne hodnoty, pričom budeme pokorne a s rešpektom spolupracovať aj s tými, ktorí ich nezdieľajú,“ napísal.

Carney na tento prístup nadviazal aj v širšom kontexte spolupráce štátov strednej veľkosti. „Je to úloha krajín, ktoré majú čo najviac stratiť vo svete mocností a čo najviac získať zo skutočnej spolupráce,“ povedal.

Zároveň zdôraznil, že tieto krajiny majú vlastnú silu. „Mocní majú svoju silu. Ale my máme niečo tiež – schopnosť prestať predstierať, pomenovať realitu, budovať silu doma a konať spoločne,“ dodal.

Obaja lídri sa síce zhodujú v pohľade na vývoj vo svete, no líšia sa v štýle vystupovania. Kým Carney je známy emotívnejším a výrazným prejavom, Stubb si zakladá na pokojnom, vecnom a rozvážnom prístupe typického „chladného Fína“. Napriek tomu majú spoločné presvedčenie, že pre krajiny ich veľkosti je kľúčom k budúcnosti spolupráca.

Spolupráca v NATO aj nové partnerstvá

Otázkou však zostáva, ako by takáto spolupráca medzi tzv. strednými mocnosťami mala konkrétne vyzerať a či by mohla v budúcnosti nahradiť vedúcu úlohu Spojených štátov v NATO a ďalších strategických alianciách.

Ich odpoveď je skôr praktická než ideologická – budúcnosť vidia v sieti výhodných a účelových partnerstiev medzi krajinami.

V oblasti bezpečnosti sa Carney a Stubb zhodujú, že európske krajiny musia prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu v rámci NATO, a to bez ohľadu na budúcu úlohu Spojených štátov. Stubb dlhodobo zdôrazňuje, že Európa sa musí vedieť postaviť na vlastné nohy. Fínsko pritom nechce oslabovať Alianciu, do ktorej vstúpilo len nedávno, najmä vzhľadom na svoju geografickú polohu a približne 1 300-kilometrovú hranicu s Ruskom.

Čítajte viac

Rusko má za suseda nacistického kolaboranta. Aspoň podľa toho, čo hovorí Kremeľ o Fínsku. Prečo?

Kanada v Európskej únii?

Diskusie oboch lídrov sa netýkajú len bezpečnosti, ale aj ekonomiky a medzinárodných vzťahov. Počas spoločného behu v Londýne Stubb nadhodil myšlienku, že by Kanada mohla zvážiť vstup do Európskej únie. Táto úvaha sa síce pravidelne objavuje vo verejnom priestore a má podporu časti Kanaďanov, Carney ju ale nepovažuje za realistickú, hoci podporuje užšie obchodné a bezpečnostné väzby s EÚ. Stubb zároveň dlhodobo presadzuje návrat Spojeného kráľovstva do Únie.

Kanada medzitým ukazuje, čo znamená diverzifikácia partnerstiev v praxi. Okrem existujúcej obchodnej dohody s EÚ, ktorú zatiaľ neratifikovali všetky členské štáty, uzavrela v tomto roku významné dohody s Čínou aj Indiou, vrátane desaťročnej spolupráce v oblasti jadrovej energie. Stubb zároveň prichádza do Kanady s delegáciou viac ako 30 firiem z oblasti obrany, lodnej dopravy a ťažby, ktoré majú nadviazať nové kontakty.

Limity ich nezastavia

Napriek ambíciám si obaja lídri uvedomujú aj limity svojich krajín. Kanada aj Fínsko patria medzi stredne veľké štáty, ktoré nemajú ekonomickú ani vojenskú silu veľmocí. Ich spoločné hodnoty sú síce jasné, no realita ich postavenia v globálnom systéme je neprehliadnuteľná.

Stubb v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zachovať pokoj a odolnosť. „Dajte si ľadový kúpeľ, choďte do sauny a premýšľajte,“ uviedol vo svojej knihe a poukázal na fínsky koncept „sisu“, teda vytrvalosti. Carney zas hovorí o sile každodenných rozhodnutí spoločnosti. „Spoločne tým vysielame signál. Sme pánmi svojho osudu,“ povedal s tým, že aj drobné prejavy solidarity posilňujú krajinu.

Carney po zvolení v máji 2025 navštívil prezidenta Trumpa vo Washingtone. V Oválnej pracovni zdôraznil, že Kanada nie je na predaj.