Rusko má za suseda nacistického kolaboranta. Aspoň podľa toho, čo hovorí Kremeľ o Fínsku. Prečo?

Rusko v posledných mesiacoch čoraz otvorenejšie využíva výklad dejín ako nástroj politického tlaku aj voči Fínsku. Podľa viacerých pozorovateľov ide o koordinovanú kampaň, ktorá má spochybniť legitimitu fínskeho štátu, zastrašiť jeho obyvateľov a pripraviť pôdu pre tvrdšie kroky zo strany Moskvy.

Ako pripomínajú autori analýz, ktoré v článku zhrnul analytický magazín Foreign Policy, podobný postup Rusko zvolilo aj voči Ukrajine. V roku 2021 ruský prezident Vladimir Putin zverejnil dlhý historický text, v ktorom poprel ukrajinskú štátnosť. O niekoľko mesiacov neskôr nasledovala plnohodnotná invázia.

História ako politická zbraň

V Rusku nie je história akademickou disciplínou, ale nástrojom moci. Slúži na legitimizáciu agresie, upevnenie vnútornej kontroly a spochybňovanie suverenity susedných štátov, píše magazín. Najnovším terčom tohto prístupu sa stalo Fínsko, ktorého zložitá história počas druhej svetovej vojny je opakovane vykresľovaná jednostranne a bez kontextu.

Písali sme

Fínsko-ruská hranica sa môže stať novou líniou konfliktu. Satelity odhaľujú tiché zbrojenie Moskvy

Výraznú úlohu v tejto kampani zohráva bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Na začiatku januára označil uznanie fínskej nezávislosti zo strany boľševikov v roku 1917 za „chybu“ a obvinil Fínsko z „odpornej rusofóbie“. Medvedev sa v posledných rokoch stal jedným z najtvrdších kritikov Helsínk.

Útoky na fínske vedenie

Medvedevove vyjadrenia reagovali na novoročný prejav fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý upozornil, že Rusko zatiaľ neprejavuje ochotu k mieru na Ukrajine a že Fínsko spolu so spojencami nedovolí pokračovanie ruskej agresie voči susedným krajinám.

Stubb zároveň zdôraznil, že hoci sa vzťahy s Ruskom trvalo zmenili, obe strany majú záujem o pokojné spolužitie – rozhodujúce však budú kroky Moskvy. V ruskom verejnom priestore však aj mierna kritika vyvoláva prudké reakcie.

NATO ako zlomový bod

Medvedev inokedy tvrdil, že vstupom Fínska do NATO v roku 2023 stratili fínske orgány akýkoľvek „politický pardon“ zo strany Ruska. Označil ich za „proamerické bábky“ a naznačil, že Moskva má právo spochybniť zmluvy, ktorými uznala fínsku nezávislosť, suverenitu a hranice. Podľa neho by to mohlo viesť až k „kolapsu fínskej štátnosti“.

Ruské štátne médiá a politickí komentátori pravidelne hovoria o možnej „odplate“ voči Fínsku, pričom zaznievajú aj otvorené hrozby.

(Článok pokračuje pod videom.)

Fínsko v novembri 2023 uzavrelo všetky priechody s Ruskom okrem jediného. Viac v archívnej reportáži.

Nátlak aj mimo slov

Súčasťou tlaku sú aj konkrétne incidenty. Koncom decembra došlo k poškodeniu podmorského dátového kábla medzi Helsinkami a Tallinnom, keď ho poškodila nákladná loď Fitburg plaviaca sa pod karibskou vlajkou. Fínska pobrežná stráž plavidlo zadržala a incident vyšetruje ako závažný trestný čin vrátane narušenia telekomunikácií.

Fínske úrady reagujú dôrazne, no zároveň sa snažia nezveličovať riziko vojenského konfliktu. Cieľom je neprezentovať krajinu ako nové geopolitické ohnisko napätia.

Varovanie zo Švédska

Ostražitejší tón zaznieva zo Švédska. Expert na ruské hybridné operácie Patrik Oksanen v štúdii pre švédsku agentúru pre psychologickú obranu upozorňuje, že v roku 2025 sa zintenzívnila dlhodobá snaha vykresľovať Fínsko ako nacistického kolaboranta. Podľa neho ide o koordinovanú kampaň zahŕňajúcu právne kroky, ničenie pamätníkov, politické vyhlásenia aj otvorené hrozby.

Čítajte viac

Fíni sa pridali „k Satanovi“. Scenéria farebných stĺpikov na hranici s Ruskom sa zmenila v líniu plotov a hliadok

Oksanen poukazuje na paralely s propagandou, ktorou Rusko ospravedlňovalo vojnu proti Ukrajine. Falošný právny rámec by podľa neho mohol v budúcnosti poslúžiť na vymáhanie reparácií alebo dokonca územných nárokov.

Kampaň má podporu najvyšších ruských kruhov. Zapojený je aj Putinov poradca pre historické otázky Vladimir Medinskij, ako aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ruské úrady nedávno zverejnili aj aktualizovanú verziu tzv. Čiernej knihy o údajnej rusofóbii vo Fínsku a Švédsku.

Fínski predstavitelia sa týmto útokom venujú skôr zdržanlivo. Podľa historika Henrika Meinandera ide o očakávaný prejav „stalinskej politiky dejín“, ktorá má vykresliť Sovietsky zväz – a dnešné Rusko – ako bezchybného víťaza nad nacizmom a umlčať akýkoľvek odlišný výklad.

Kontrola minulosti, formovanie budúcnosti

Podľa autorov analýz je cieľom Ruska ovládnuť výklad minulosti, aby si pripravilo pôdu pre budúce kroky. Rétorická vojna sa môže ľahko presunúť do právnej roviny – žalôb, rozsudkov či sankcií – a následne aj k ďalším formám nátlaku vrátane provokácií na fínskej pôde.

Aj zdanlivo symbolické incidenty môžu poškodiť medzinárodný obraz krajiny a vyvolať strach či polarizáciu spoločnosti. Podľa expertov ide o lacný, no účinný nástroj, ktorý Rusku umožňuje dosiahnuť politické ciele ešte predtým, než padne jediný výstrel.