Kresťanské televízie vysielajú do Iránu vízie konca sveta a posledného boja pred príchodom Krista. Vojna ich oživuje

Ako upozorňuje historička Febe Armaniosová z Middlebury College, ktorá sa tejto téme venuje dlhodobo, práve kresťanské satelitné stanice zo Spojených štátov a Európy vysielajú do Iránu už viac než dve desaťročia. Vo svojom texte publikovanom na portáli The Conversation opisuje, že nejde len o náboženský obsah, ale aj o šírenie konkrétnej ideológie – často spojenej s predstavami o „konci sveta“.

Apokalypsa ako súčasť vysielania

Niektoré programy vychádzajú z interpretácií Biblie, ktoré sú populárne najmä v americkom evanjelickom prostredí. Už v 70. rokoch ich rozšíril autor Hal Lindsey, ktorý vo svojej knihe vykreslil starovekú Perziu (dnešný Irán) ako protivníka v poslednom veľkom konflikte pred druhým príchodom Krista.

Podľa Armaniosovej tieto predstavy prenikli aj do televízneho vysielania smerovaného do Iránu. V čase vojenských konfliktov na Blízkom východe navyše naberajú na intenzite. Niektorí evanjelickí lídri ich využívali aj na mobilizáciu podpory a finančných darov zo zahraničia.

Písali sme

Modlitby aj odkazy na krížové výpravy. Hegsethova rétorika je dielom cirkvi, ktorá chce kresťanský štát a vládu podľa Biblie

Šírenie kresťanského posolstva prostredníctvom médií má v regióne dlhšiu tradíciu. Už počas libanonskej občianskej vojny vznikli prvé televízne projekty, ktoré fungovali mimo bežných regulačných rámcov. Neskôr, po roku 2003, sa podobné aktivity rozšírili aj v Iraku.

„Mnohí evanjelici vnímali vojnu ako príležitosť na ‚duchovný boj‘,“ píše Armaniosová. Ten sa podľa nich odohráva medzi dobrom a zlom priamo v regióne, ktorý má zásadný význam pre biblické proroctvá.

V samotnom Iráne je situácia špecifická. Kým tradičné kresťanské komunity, napríklad arménska či asýrska, majú oficiálne uznanie, protestantské aktivity v perzštine sú prísne obmedzené. Konverzia z islamu je navyše nezákonná. Práve preto sa satelitné vysielanie stalo pre zahraničné organizácie kľúčovým nástrojom. Od polovice dvetisícich rokov umožňuje obchádzať kontrolu štátu a oslovovať divákov priamo v ich domácnostiach.

Armaniosová upozorňuje, že presné počty divákov nie sú známe. Samotné televízie však tvrdia, že ich programy prispeli k vzniku neoficiálnych domácich cirkevných skupín. Tie fungujú v utajení, často s podporou online komunikácie.

Tri rôzne prístupy

Medzi najvýznamnejšie perzské kresťanské kanály patria SAT-7 PARS, Nejat TV a Mohabat TV. Každý z nich volí odlišnú stratégiu.

SAT-7 PARS sa snaží pôsobiť zmierlivejšie, zameriava sa napríklad na rodinné či detské programy. Naopak, Nejat a Mohabat TV používajú ostrejší jazyk a otvorene hovoria o „duchovnom konflikte“ s radikálnym islamom. Nechýbajú ani reportáže o tajných krstoch či dôraz na zázraky.

Čítajte viac

FT: Irán mal počas vojny nečakanú výhodu. Čínska družica mu pomohla monitorovať americké základne naprieč regiónom

Najkontroverznejším prvkom je podľa Armaniosovej šírenie tzv. kresťanského sionizmu. Ide o presvedčenie, že moderný štát Izrael zohráva kľúčovú úlohu v napĺňaní biblických proroctiev. Tento naratív sa dostáva aj k iránskemu publiku, hoci ide o krajinu, ktorá je oficiálne voči Izraelu nepriateľská.

Iránske úrady sa snažia šírenie takéhoto obsahu obmedzovať, napríklad rušením satelitného signálu či zabavovaním antén. Napriek tomu sa im nepodarilo úplne zabrániť prístupu k zahraničným kanálom.

V kontexte aktuálneho napätia na Blízkom východe pritom podľa Armaniosovej opäť silnie aj náboženská rétorika, najmä v americkom prostredí. Tá často interpretuje politické udalosti ako súčasť širšieho „Božieho plánu“.

Hoci kresťanské kanály vykresľujú Irán ako náboženského nepriateľa, veriacim nie sú po chuti ani USA vedené Donaldom Trumpom. Ten totiž opakovane útočí na pápeža Leva XIV.: