Modlitby aj odkazy na krížové výpravy. Hegsethova rétorika je dielom cirkvi, ktorá chce kresťanský štát a vládu podľa Biblie

Tou je Communion of Reformed Evangelical Churches, teda Spoločenstvo reformovaných evanjelických cirkví, alebo skrátene CREC. Nejde pritom o klasickú denomináciu s centralizovanou štruktúrou, ale globálnu sieť viac než 160 zborov.

Jej ideologické jadro však formoval americký pastor Doug Wilson, ktorý stojí za vznikom hnutia v 90. rokoch. Jeho cirkev v meste Moscow v štáte Idaho funguje ako centrum širšieho ekosystému, od škôl cez vydavateľstvo až po vysokú školu.

Podľa Perryho ide o prostredie, ktoré vníma kresťanov ako aktérov kultúrneho konfliktu so sekulárnou spoločnosťou. Wilson otvorene hovorí o ambícii „urobiť z Moscow kresťanské mesto“ a jeho učenie odmieta náboženský pluralizmus či kompromisy v politike.

Biblické právo ako hlavná línia

Jedným z najkontroverznejších prvkov CREC je pohľad na vzťah medzi náboženstvom a politikou. Ako uvádza Perry s odvolaním sa na výskum religionistky Julie Ingersollovej, v tomto prostredí „neexistuje rozdiel medzi náboženskými a politickými otázkami“.

Niektorí predstavitelia hnutia presadzujú predstavu štátu riadeného biblickým právom, pričom verejné funkcie by mali zastávať výlučne kresťania. Ide o ideologické dedičstvo tzv. kresťanského rekonštrukcionizmu – smeru, ktorý usiluje o pretvorenie spoločnosti podľa konzervatívnej interpretácie Biblie.

Čítajte viac

Hegseth avizuje najtvrdšie bombardovanie vojny. Šéf Pentagónu varuje, že útoky na Irán budú v utorok ešte silnejšie

Práve tieto ideové východiská sa podľa Perryho odrážajú aj v Hegsethových verejných vystúpeniach. Počas modlitby v marci 2026, v čase konfliktu s Iránom, minister obrany vyzval: „Nech každá strela zasiahne nepriateľov spravodlivosti a nášho veľkého národa.“ Zároveň hovoril o „ohromujúcej sile proti tým, ktorí si nezaslúžia milosrdenstvo“.

Podobný jazyk nie je podľa odborníka náhodný. Hegseth často rámuje konflikty ako stret dobra a zla či civilizačný boj, pričom sa opiera o kresťanskú identitu. V jednom z prejavov zdôraznil potrebu „zachovať naše národy ako kresťanské štáty pod Bohom“.

Hegsethova rétorika zahŕňa aj odkazy na krížové výpravy, čo ilustrujú nielen výroky, ale aj symbolika jeho tetovaní či názov jeho knihy „American Crusade“, v preklade „Americká križiacka výprava“.

Líder hnutia kázal v Pentagóne

Aj keď Doug Wilson nie je Hegsethovým osobným pastorom, ich vzájomné sympatie sú zjavné. Minister ho dokonca pozval viesť modlitbu priamo v Pentagóne. Wilson tam vojakom povedal, že „ak nesiete meno Ježiša Krista, neexistuje väčšie brnenie“, čím prepojil vojenský úspech s vierou.

Písali sme

Ježiš si vybral Trumpa, mali počuť americkí vojaci. Velitelia údajne ospravedlňujú útoky na Irán rečami o božom pláne

Takéto vyjadrenia podľa Perryho posilňujú predstavu, že nepriatelia USA sú nielen politickými protivníkmi, ale aj duchovnými protivníkmi.

Rast vplyvu CREC sprevádzajú aj kontroverzie. Wilson v minulosti čelil kritike za svoje výroky o otroctve, ktoré opisoval ako systém podporujúci „vzájomnú náklonnosť medzi rasami“. Objavili sa aj obvinenia z nedostatočného riešenia prípadov sexuálneho zneužívania v komunite, ktoré však odmietol.

Zároveň sa pozornosť sústreďuje aj na Hegsethove politické kroky, napríklad zákaz transrodových osôb v armáde či odstránenie mena Harveyho Milka z vojenskej lode. Milk bol jedným z prvých otvorene homosexuálnych politikov v USA a ikonou hnutia za práva LGBTI. Jeho meno niesla logistická loď amerického námorníctva USNS Harvey Milk, zaradená do služby len v roku 2021 ako súčasť série plavidiel pomenovaných po významných osobnostiach boja za občianske práva.

Tieto kroky zapadajú do ideologického rámca jeho náboženského prostredia.

Americká armáda, spadajúca práve pod Hegsethovo ministerstvo, medzičasom aj naďalej útočí na Irán. O aktuálnom vývoji vojny sme sa vo vysielaní ta3 rozprávali s Josefom Krausom, bezpečnostným analytikom z Masarykovej univerzity: