U lekára by ste nemali platiť vždy, tak prečo platíte? Odborníčka vysvetľuje dôvody

Ako vysvetľuje, poplatky by sa nemali vyberať za výkony hradené z verejného zdravotného poistenia ani za objednávanie pacientov na presný čas. Všetko ostatné však už môže byť spoplatnené, najmä ak ide o služby, administratívu alebo výkony, ktoré poisťovňa nehradí.

Výška poplatkov závisí od náročnosti výkonu

Ambulancie si podľa nej môžu cenu takýchto poplatkov určovať samy, a to podľa nákladovosti konkrétneho úkonu. V rozhovore zaznelo, že poplatky sa môžu pohybovať „možno od 5 do 200 eur“, no zároveň podľa Orosovej nie je rozhodujúci ani tak región, ako skôr samotná špecializácia a odbornosť.

„Samozrejme, že tie výkony majú rôznu nákladovosť podľa toho, ako je časovo náročný ten výkon, ako je náročný na vybavenie, či vyžaduje prístrojové vybavenie, viac personálu alebo či údržba toho stroja je možno nákladná a tak ďalej,“ uviedla. Práve preto sa podľa nej nedá určiť jedna všeobecná suma a samoplatcovské úkony sa môžu vyšplhať aj na niekoľko stoviek eur.

Čítajte viac

Poplatky u lekára rastú a pacienti platia aj za to, čo má byť zadarmo. Šóth: Nikto si to ani nevšimol

Nie všetko, čo je v katalógu, pacient automaticky neplatí

Dôležité je podľa Orosovej to, že nie každý výkon, ktorý sa nachádza v katalógu výkonov verejného zdravotného poistenia, musí byť automaticky hradený aj konkrétnemu pacientovi. Ambulancia si totiž niektoré výkony nemusí zazmluvniť so zdravotnou poisťovňou.

„Môžu to byť napríklad ambulancie, ktoré sa rozhodnú niektorý z tých výkonov si nezazmluvniť u poisťovní. V tomto prípade, hoc ten výkon je v katalógu, pacient zaň platí,“ vysvetlila.

Rovnako upozornila aj na ďalšiu situáciu, s ktorou sa ambulancie stretávajú často. Aby bolo vyšetrenie u špecialistu vo väčšine odborov hradené z verejného zdravotného poistenia, pacient musí byť na vyšetrenie odoslaný, či už všeobecným lekárom alebo iným špecialistom. Ak príde bez výmenného lístka, môže byť prekvapený, že si vyšetrenie zaplatí sám.

„Často sa nám stáva, že do ambulancie príde pacient, ktorý nemá výmenný lístok a je veľmi prekvapený z toho, že v tomto prípade jeho vyšetrenie nebude hradené z verejného zdravotného poistenia. Ale takto je postavený zákon,“ povedala.

„Tie úhrady výkonov z verejného zdravotného poistenia v drvivej väčšine prípadov nepokrývajú náklady na tie jednotlivé výkony,“ povedala. Tento rok podľa nej priniesol rozpočet a programová vyhláška len malé navýšenie, „niekde okolo 5 %“, čo podľa jej slov nepokrýva ani infláciu a nereflektuje rast cien energií, prevádzky, personálnych nákladov či materiálno-technického vybavenia.

„Ak vychádzame z toho, že tie výkony boli podfinancované už predtým, tak naozaj to 5-percentné navýšenie v podstate ambulancie ani nepocítia nejako pozitívne,“ uzavrela.

Najdrahšie sú výkony s technikou a prístrojmi

Za finančne najnáročnejšie označila tie výkony, ktoré si vyžadujú drahé prístrojové vybavenie. Spomenula najmä gastrofibroskopiu, kolonoskopiu, echokardiografiu aj zobrazovacie metódy ako sonografia, CT či MRI.

Čítajte viac

„Čo zákon nezakazuje, to dovoľuje.“ Poplatky u lekárov sa vymkli kontrole, pacient často platí aj za hradené výkony

„Myslím si, že najdrahšie výkony sú práve tie výkony, ktoré vyžadujú nejakú finančne nákladnú prístrojovú techniku,“ uviedla s tým, že zoznam takýchto vyšetrení je veľmi dlhý.

Téma poplatkov podľa nej úzko súvisí aj s tým, že na Slovensku je ambulantných lekárov málo. Nedostatok sa prejavuje nielen v cenách, ale aj v čakacích dobách. Orosová upozornila, že problém sa týka všeobecnej aj špecializovanej sféry.

Všeobecný lekár by mal byť podľa nej prvou vstupnou bránou do systému a mal by pacienta stabilizovať aj zvážiť, či potrebuje špecializované vyšetrenie. Lenže práve všeobecných lekárov chýba podľa nej niekoľko stoviek. Pacienti preto hľadajú obchádzky, ako sa dostať priamo k špecialistovi. Výsledkom je ďalšie preťaženie ambulancií, ktoré už teraz nestíhajú.

„Dochádza k preťaženiu špecializovaných ambulancií, ktorých je už aj tak málo. V podstate sa ocitáme v začarovanom kruhu,“ skonštatovala. Riešenie podľa nej existuje len vtedy, keď budú ambulancie personálne dostatočne zabezpečené.

Najväčší problém? Nedostatok je prakticky všade

Na otázku, ktoré profesie chýbajú najviac, odpovedala jednoznačne: „Ja si myslím, že úplne všetky.“ Pripomenula, že vyčíslený je nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých aj pre deti, pričom ich chýbajú stovky.

Za extrémne nedostatkové označila pediatrické špecializácie. „To sú ambulancie, ktorých počty rátame na prstoch dvoch rúk na celé Slovensku,“ uviedla.

Celý rozhovor s Jaroslavou Orosovou si môžete pozrieť nižšie: