Éra dominancie Západu sa blíži ku koncu, varuje francúzsky expert. Svet sa podľa neho láme na globálny Sever a Juh
Éra relatívne stabilného medzinárodného poriadku, ktorá sa formovala po páde komunizmu v roku 1989, sa podľa francúzskeho politológa Gillesa Kepela blíži ku koncu. Svet podľa neho vstupuje do obdobia novej geopolitickej fragmentácie, v ktorom sa pôvodné delenie na Východ a Západ mení na konflikt medzi takzvaným globálnym Severom a Juhom. Kepel to uviedol na utorňajšej (14.4.) prednáške v Prahe.
Podľa Kepela bol svet po skončení studenej vojny charakterizovaný relatívne stabilným usporiadaním pod vedením Spojených štátov a ich spojencov. Medzinárodný obchod rástol, námorné trasy boli bezpečné a konflikty mali obmedzenejší dosah. Tento model sa však dnes rozpadá.
Za kľúčové momenty, ktoré viedli k súčasnému vývoju, označil Kepel okrem iného útok palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 a následný vývoj na Blízkom východe. Tieto udalosti podľa neho otvorili priestor pre posilňovanie alternatívneho geopolitického rámca, označovaného ako globálny Juh, ktorý spochybňuje doterajšiu dominanciu Západu.
Drahé systémy už nič negarantujú
Kepel poukázal aj na úlohu Iránu, ktorý si napriek vojenským zásahom a oslabeniu svojich regionálnych spojencov udržal schopnosť ovplyvňovať situáciu. Zdôraznil najmä využívanie lacných bezpilotných prostriedkov, ktoré dokážu efektívne zasahovať strategické ciele, napríklad energetickú infraštruktúru či dátové centrá v krajinách Perzského zálivu.
Kyjev ponúkol Perzskému zálivu drony aj tajomstvá „ako na to“ pri obrane. Zelenskyj: Naše skúsenosti nebudú zadarmo
Podľa Kepela sa tým mení charakter konfliktov. „Asymetrická vojna, v ktorej lacné technológie dokážu ničiť veľmi drahé ciele, predstavuje zásadnú výzvu pre súčasné vojenské aj ekonomické systémy,“ uviedol.
Súčasná situácia v oblasti Hormuzského prielivu podľa neho ukazuje, že globálna bezpečnostná architektúra už nefunguje ako kedysi. Útoky na energetickú infraštruktúru môžu mať dopady nielen regionálne, ale aj globálne, vrátane možných ekonomických otrasov.
História sa opakuje
Kepel zároveň pripomenul historické paralely, napríklad ropnú krízu po vojne Jom Kippur v roku 1973 alebo islamskú revolúciu v Iráne v roku 1979. Tieto udalosti podľa neho dlhodobo formovali súčasné napätie medzi Západom a Blízkym východom.
Svet už raz zažil ropný šok. Ako vyzerala kríza v 70. rokoch a hrozí teraz ešte vážnejší scenár?
Zásadnú úlohu v premene svetového poriadku podľa neho zohral aj konflikt v Afganistane, ktorý prispel k oslabeniu Sovietskeho zväzu a jeho následnému rozpadu. Udalosti na Blízkom východe tak majú podľa Kepela širší dopad na globálne mocenské usporiadanie.
„To, čo dnes sledujeme, nie je izolovaný regionálny konflikt, ale súčasť hlbšej premeny svetového systému,“ uviedol Kepel.