Svet už raz zažil ropný šok. Ako vyzerala kríza v 70. rokoch a hrozí teraz ešte vážnejší scenár?

Podľa stanice BBC varujú niektorí experti, že dopady aktuálnej situácie môžu byť výraznejšie než historické ropné šoky. „Je to oveľa väčšie než to, čo sme zažili v 70. rokoch,“ uviedol pre BBC šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol. Zároveň ju označil za „najväčšiu globálnu hrozbu pre energetickú bezpečnosť v histórii“.

Čo spôsobilo krízu v 70. rokoch?

Ropná kríza v roku 1973 vznikla ako politické rozhodnutie arabských producentov, ktorí obmedzili dodávky ropy do krajín podporujúcich Izrael počas Jomkipurskej vojny, teda konfliktu medzi židovským štátom a koalíciou Egypta a Sýrie. Ceny ropy sa v priebehu niekoľkých mesiacov takmer zoštvornásobili.

Písali sme

„Nechceme zomrieť za Izrael.“ Mnohí americkí vojaci odmietajú byť politickými pešiakmi v Trumpovej vojne

Následky boli dramatické – od prídelového systému pohonných hmôt až po hlbokú ekonomickú recesiu. Vysoké ceny energií roztočili infláciu, podniky obmedzovali výrobu a nezamestnanosť prudko rástla. Sociálne napätie sa prejavilo protestmi, štrajkami a rastúcou chudobou.

Kritická tepna svetového obchodu sa zastavila

Dnešná situácia má iný charakter, no potenciálne ešte širší dosah. Hormuzským prielivom za bežných okolností prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Jeho uzavretie tak okamžite zasiahlo globálne trhy.

Podľa lodného experta Larsa Jensena, ktorého cituje BBC, sa najväčšie problémy ešte len prejavia. „Nedostatky ropy, ktoré sme doteraz videli, sa budú iba zhoršovať, aj keby sa Hormuzský prieliv akoby zázrakom znovu otvoril už zajtra,“ upozornil. Dodal, že vysoké ceny energií môžu pretrvávať ešte mesiace po skončení krízy.

Čítajte viac

Nejde len o ropu a plyn. Blokáda Hormuzského prielivu ohrozuje inú životne dôležitú komoditu

Nie všetci odborníci však očakávajú scenár porovnateľný so 70. rokmi. Ekonomička Carol Nakhle zdôraznila, že dnešný energetický trh je odolnejší ako bol pred vyše 50 rokmi.

„Je diverzifikovanejší, menej náročný na spotrebu ropy a lepšie vybavený rezervami a núdzovými mechanizmami reakcie,“ uviedla.

Naopak, niektorí analytici upozorňujú na bezprecedentný rozsah výpadku. Ekonomička Alicia Garcia Herrero podľa BBC tvrdí, že kým ropné šoky v 70. rokoch znížili globálnu ponuku o 5 až 7 percent, súčasná kríza zasahuje až 20 percent dodávok.

Riziko inflácie a recesie

Takýto výpadok môže mať zásadné ekonomické dôsledky. Očakáva sa tlak na rast cien energií, čo by mohlo opäť roztočiť infláciu a zvýšiť riziko recesie, najmä v krajinách závislých od dovozu ropy a plynu.

Ako upozorňuje BBC, kľúčovým faktorom bude ďalší vývoj konfliktu. Rýchle obnovenie dopravy cez Hormuzský prieliv by mohlo situáciu stabilizovať. Ak však napätie pretrvá, svet môže čeliť jednej z najvážnejších energetických kríz v novodobej histórii.

Na deeskaláciu v americko-iránskom konflikte to pritom zatiaľ nevyzerá. Prezident USA Donald Trump otvorene zvažuje prevzatie ostrova Charg, ktorým prechádza zhruba 90 % vyťaženej iránskej ropy: