Odborník Farkas o pristátí Artemis II: Bolo to ako vystúpiť z najšialenejšieho kolotoča, aký si viete predstaviť

Misia Artemis II sa úspešne skončila návratom štvorčlennej posádky na Zem. Kapsula Orion musela zvládnuť extrémne rýchlosti, teploty presahujúce 2700 stupňov Celzia aj stratu spojenia. O technických detailoch pristania, fyzickom stave astronautov a budúcnosti programu sme sa rozprávali s Ondrejom Farkasom, podpredsedom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Pristátie v Tichom oceáne nebolo len o dosadnutí na hladinu, ale o sérii kritických manévrov. Podľa Ondreja Farkasa sa celý proces začal hodiny vopred, hoci posádka ešte krátko pred cieľom spala. „Treba si predstaviť to, že pri tom, ako pristáva takéto plavidlo, tak to povedzme tak ľudovo celkom, že to celkom hádže. To znamená, že je potrebné napríklad poupratovať vnútro tej kapsule, aby upevnili všetky predmety, ktoré by mohli astronautov zraniť,“ vysvetlil odborník v rozhovore pre ta3.

Manéver „ploskáčik“ a ohnivý štít

Orion nevletel do atmosféry priamo. Aby sa znížilo tepelné namáhanie, využil techniku zvanú skip reentry. „Vieme si to predstaviť tak, ako keď sa ploskáčik odrazí od hladiny vody, tým pádom zníži svoju rýchlosť a potom druhýkrát vstupuje do atmosféry,“ opísal Farkas. Napriek tomu tepelný štít čelil extrémnym podmienkam okolo 2750 °C.

Išlo o takzvaný ablatívny proces, kde sa materiál štítu postupne odparuje, aby odviedol teplo preč od kabíny. „My v podstate obetujeme ten materiál na to, aby sa astronautom nič nestalo,“ dodal s tým, že práve vznikajúca plazma spôsobila očakávaný výpadok spojenia.

Čítajte viac

Máme po Artemis II vyhraté? Tá najťažšia etapa návratu na Mesiac nás ešte len čaká. Prečo?

Ako po najšialenejšom kolotoči

Hoci misia trvala len desať dní, návrat do pozemskej gravitácie je pre ľudské telo náročný. Farkas prirovnal pocity astronautov k stavu po extrémnej jazde. „Len si predstavte to, že idete na najšialenejší kolotoč a váš vestibulárny systém, to je ten, ktorý zabezpečuje vašu orientáciu a viete, kde sa v danom momente nachádzate. Tak v tom beztiažovom stave nič také nie je. To znamená, že tam vlastne nikdy neviete, kde je dole, kde je hore,“ uviedol. Podľa jeho slov sa im po výstupe z kapsuly bude ešte nejaký čas „motať hlava“, kým sa organizmus opäť adaptuje na stabilný bod pod nohami.

Cesta na Mars? Buďme opatrní

Hoci politické špičky po úspechu Artemis II okamžite skloňujú let k červenej planéte, odborník brzdí prehnaný optimizmus. Problémom nie je len technika, ale aj chýbajúca „kolektívna pamäť“ z čias programu Apollo a obrovské riziká dlhodobého pobytu vo vesmíre.

„Predstavte si, že ste šesť až deväť mesiacov zavretí v jednom nosiči, nemáte absolútne žiadnu šancu na čokoľvek, proste záchrannú misiu. Tam sa môže stať na palube úplne, že naozaj, že čokoľvek. Ste vystavení extrémnej radiácii,“ varuje Farkas. Podľa neho je dôležité najskôr zvládnuť udržateľnú prítomnosť na Mesiaci, čo je cieľom nasledujúcich misií Artemis.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu: