Máme po Artemis II vyhraté? Tá najťažšia etapa návratu na Mesiac nás ešte len čaká. Prečo?

Úspešný návrat kozmickej lode Orion, ktorá po desiatich dňoch bezpečne pristála v Tichom oceáne, nadchol novú generáciu nadšencov vesmírneho cestovania. Štyria astronauti po vyše polstoročí obleteli Mesiac a priniesli zábery, ktoré posúvajú hranice možného. Napriek oslavám však zostáva kľúčová otázka: Budú dnešné deti skutočne žiť a pracovať na Mesiaci, alebo sa dokonca dostanú na Mars, ako to program Artemis sľubuje?

Mesiac, Artemis II
Foto: TASR/NASA/AP
Na snímke zverejnenej agentúrou NASA zachytila posádka misie Artemis II zakrivený okraj Mesiaca počas pondelkového letu nad jeho odvrátenou stranou, 6. apríla 2026.

Hoci sa to môže zdať prehnane kritické, obletieť Mesiac bola tá „jednoduchšia“ časť. Portál BBC upozorňuje, že skutočne náročné prekážky sú stále pred nami a odpoveď na otázku o budúcnosti ľudí vo vesmíre znie: „Možno áno, možno nie.“

Prečo sa história (zatiaľ) neopakovala?

Keď Neil Armstrong a Buzz Aldrin v roku 1969 prvýkrát vstúpili na mesačný povrch, predpokladalo sa, že ide len o začiatok kolonizácie. Program Apollo však nevznikol z čistej túžby po poznaní, ale ako produkt studenej vojny na demonštráciu americkej prevahy nad Sovietskym zväzom. Akonáhle bol tento cieľ splnený, záujem verejnosti opadol a ďalšie misie boli zrušené.

Dnešné ambície NASA sú iné. Administrátor Jared Isaacman stanovil plán jednej pilotovanej misie ročne so začiatkom v roku 2028. Piata misia Artemis, plánovaná na koniec toho istého roka, by mala položiť základy prvej lunárnej základne. „Mesačná ekonomika sa vyvinie,“ povedal pre BBC Josef Aschbacher, generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA). „Vybudovanie jednotlivých prvkov si vyžiada čas, ale stane sa to skutočnosťou.“

Problém s pristávacími modulmi

Aby ľudia mohli opäť kráčať po Mesiaci, NASA potrebuje pristávací modul (lander). Vývojom poverila dve súkromné spoločnosti: SpaceX Elona Muska a Blue Origin Jeffa Bezosa. Obe firmy však výrazne meškajú.

Podľa správy úradu generálneho inšpektora NASA má SpaceX s projektom Starship najmenej dvojročný sklz a Blue Origin mešká minimálne osem mesiacov. Na rozdiel od kompaktného modulu Eagle z roku 1969, súčasné landery musia na povrch prepraviť masívnu infraštruktúru vrátane pretlakových vozidiel (roverov) a komponentov základne. To si vyžaduje obrovské množstvo paliva, ktoré nie je možné vyniesť jedinou raketou.

Plán NASA počíta s vesmírnym skladom paliva na obežnej dráhe Zeme, ktorý by dopĺňalo viac ako desať samostatných tankerov. Udržať podchladený kvapalný kyslík a metán v stabilnom stave vo vákuu a následne ho prečerpávať je však podľa odborníkov jednou z najväčších inžinierskych výziev. „Ak je to zložité urobiť na štartovacej rampe, na obežnej dráhe to bude oveľa náročnejšie,“ varuje vesmírny vedec Dr. Simeon Barber z Open University.

Nové vesmírne preteky s Čínou

NASA trvá na termíne pristátia v roku 2028 aj z politických dôvodov. Tento cieľ je v súlade s obnovenou vesmírnou politikou prezidenta Trumpa, podľa ktorej by sa Američania mali vrátiť na Mesiac ešte pred koncom jeho súčasného funkčného obdobia.

Nezávislí analytici však tento termín považujú za nereálny. Do hry navyše vstupuje nový konkurent – Čína. Tá má v pláne pristáť na Mesiaci okolo roku 2030. Ak sa harmonogram Artemis posunie, Čína môže byť prvá. Jej prístup je jednoduchší: používa dve rakety, samostatný modul pre posádku a lander, čím sa vyhýba zložitému dopĺňaniu paliva na obežnej dráhe.

Mars zostáva vzdialeným snom

Zatiaľ čo Musk hovorí o Marse ešte v tejto dekáde, väčšina expertov odhaduje najskorší termín na 40. roky 21. storočia. Samotná cesta trvajúca sedem až deväť mesiacov v intenzívnom žiarení a bez možnosti záchrany predstavuje výzvy, ktoré zatieňujú čokoľvek spojené s Mesiacom.

Bez ohľadu na posuny v kalendári sa však zdá, že partnerstvo štátneho sektora a súkromných firiem vnieslo do NASA novú energiu. Astronaut ESA Alexander Gerst po návrate z ISS raz poznamenal, že pohľad z vesmíru mení všetko. Želal by si, aby všetkých osem miliárd ľudí mohlo aspoň raz vidieť našu planétu ako malú, krehkú a krásnu guľu, o ktorú sa my, jej obyvatelia, nestaráme dostatočne.

„To by na planéte Zem vytvorilo úplne iný život,“ uzavrel Aschbacher pre BBC.

Ako prebiehal návrat z hlbín vesmíru? Odborník: Kapsula Orion vstúpila do atmosféry a potom rozhodli sekundy:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"