USA a Irán zložili zbrane, no mier je krehký. Expert rozobral požiadavky Teheránu na reparácie
Napätie v Perzskom zálive nateraz poľavilo, no cesta k trvalému mieru zostáva tŕnistá. Prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom analyzoval v štúdiu ta3 dekan Fakulty politických vied UMB Branislav Kováčik. Podľa odborníka sú požiadavky Teheránu, ktoré zahŕňajú stiahnutie amerických vojsk z regiónu či platenie reparácií, pre Washington nateraz neprijateľné.
Strategické požiadavky Teheránu
Základom pre ďalšie rokovania má byť plán, ktorý predložil Irán. Ten však obsahuje body, ktoré Spojené štáty v minulosti opakovane odmietli. „Z hľadiska Spojených štátov amerických boli tieto body odmietnuté celkom správne, nakoľko by znamenali pre Irán absolútne strategické víťazstvo,“ vysvetlil Branislav Kováčik.
V iránskom návrhu nejde len o zrušenie sankcií. Teherán žiada stiahnutie americkej vojenskej prítomnosti z Blízkeho východu, rozmrazenie iránskych aktív a dokonca aj vyplácanie vojnových reparácií. „Irán si má zachovať plnú kontrolu nad Hormuzským prielivom, kde by začal vyberať isté mýtne, ktoré by následne spoločne s Ománom použili na rekonštrukciu svojich zariadení,“ priblížil dekan nároky islamskej republiky.
Tlak na Donalda Trumpa
Hoci americký prezident Donald Trump označuje toto dvojtýždňové prímerie za víťazstvo USA, podľa Kováčika je realita zložitejšia. „V tomto prípade nemožno hovoriť o víťazstve Spojených štátov, skôr je to len prezentovanie zo strany Donalda Trumpa ako nejakej unikátnej stratégie,“ uviedol dekan.
Trump podľa neho čelí nielen medzinárodnému tlaku zo strany EÚ či OSN kvôli porušovaniu medzinárodného práva, ale aj domácej kritike. „Tlak silnie aj vnútro-politicky v rámci USA, a to nielen u demokratov, ale aj u niektorých republikánov. Celková podpora Donalda Trumpa je na jednej z najnižších úrovní, jeho postoj v tomto konflikte schvaľuje menej ako tretina Američanov,“ doplnil odborník.
Úloha Číny a bezpečnosť prielivu
Dôležitým faktorom v pozadí dohody sú aj záujmy tretích strán, najmä Číny, Pakistanu či Indie. Pre tieto krajiny, rovnako ako pre Európu a Japonsko, je kľúčové, aby bol Hormuzský prieliv priechodný pre dodávky ropy a zemného plynu.
„Priama hrozba ničenia civilnej infraštruktúry nie je len niečo, čo je v rozpore s medzinárodným právom, ale na tú krajinu môže vytvárať tlak. Faktom zostáva, že ten tlak sa začal zvyšovať aj na Spojené štáty,“ uzavrel Kováčik s tým, že súčasný návrh v podobe, v akej ho predostrel iránsky diplomat, pravdepodobne nebude stačiť na vytvorenie základu pre dlhodobú a udržateľnú mierovú dohodu.
Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"