ONLINE Iránske revolučné gardy neveria sľubom USA. Napriek prímeriu varujú, že ich „prst zostáva na spúšti“
USA a Irán v noci na stredu (8. apríla) ohlásili, že vďaka sprostredkovaniu Pakistanu sa dohodli na dvojtýždňovom prímerí. V piatok by sa mali v Islamabade začať rokovania o mierovej dohode. Prímerie sa však nemá týkať Libanonu.
15:00 - Rusko privítalo prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom
Rusko víta uzavretie dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informujú o tom agentúry DPA a TASS.
„Určite vítame tieto správy o prímerí a podporujeme rozhodnutie neposúvať sa ďalej cestou ozbrojenej eskalácie. Najmä rozhodnutie neútočiť na civilné zariadenia a ekonomickú infraštruktúru Iránu. Považujeme to za veľmi dôležité,“ povedal Peskov.
Moskva podľa slov hovorcu dúfa, že USA a Irán budú môcť brániť svoje národné záujmy za rokovacím stolom. „Dúfame, že správy médií sú pravdivé a že v najbližších dňoch sa uskutočnia priame kontakty medzi iránskou a americkou administratívou. To umožní ďalšie mierové diskusie,“ uviedol.
Pakistan, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi USA a Iránom, v noci na stredu oznámil, že obe krajiny súhlasili s jeho návrhom na okamžitý dvojtýždňový pokoj zbraní. Dohoda zahŕňa aj otvorenie Hormuzského prielivu.
Peskov súčasne vyjadril nádej, že USA budú mať „v dohľadnej dobe“ viac času a možností zaoberať sa tiež urovnaním vojny na Ukrajine a stretávať sa v trojstrannom formáte – „my na to čakáme“, dodal podľa agentúry TASS hovorca Kremľa.
15:45 - Akcie v New Yorku po oznámenom prímerí medzi USA a Iránom výrazne posilňujú
Americké akcie po oznámení dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom začali obchodovanie s výraznými ziskami. Index Nasdaq Composite pridáva 3,65 percenta nad 22.821 bodov, zatiaľ čo širší index S & P 500 vykazuje rast o 2,1 percenta nad 6 754 bodov. Dow Jonesov index má k dobru 0,85 percenta nad 46.978 bodov.
Silný záujem je napríklad o letecké spoločnosti. Akcie firiem American Airlines, Southwest Airlines či Alaska Air Group v úvode obchodovania vykazovali rast od 10,2 do 12,5 percenta. Naopak akcie ťažiarov, ako je napríklad Shell, prudko oslabujú.
Irán a Spojené štáty sa dohodli na prímerí len niekoľko hodín pred termínom, ktorý dal americký prezident Donald Trump Teheránu na otvorenie Hormuzského prielivu. Cieľom bolo umožniť bezproblémovú dopravu ropy z Perzského zálivu k zákazníkom po celom svete.
Nahor sa vydali akciové trhy aj v ďalších krajinách. Rast amerických akcií nadväzuje na zisky v Ázii a v Európe.
Kým spevňujú aktíva považované za rizikovejšie, ako je euro či britská libra, dole zamieril americký dolár, ktorý investori vnímajú ako bezpečné útočisko v čase neistoty. Dolárový index, ktorý vyjadruje hodnotu dolára ku košu šiestich hlavných svetových mien, krátko pred 16.00 h SELČ strácal 0,7 percenta na 98,79 bodu.
15:43 - Irán bude naďalej podporovať hnutie odporu na Blízkom východe, uviedol Teherán
Iránske ozbrojené sily oznámili, že budú podporovať hnutie odporu v Libanone, Palestíne, Jemene a Iraku, píše agentúra Reuters. Veliteľstvo iránskych síl vyhlásenie vydalo po tom, ako Washington a Teherán v noci prijali pakistanský návrh na dvojtýždňové prímerie.
Podľa Islamabádu sa prímerie vzťahuje aj na spojencov oboch krajín a zahŕňa celý región Blízkeho východu. Podľa Izraela sa však dohoda nevzťahuje na Libanon.
Spojené štáty aj Irán označili dohodu o prímerí za svoje víťazstvo. Iránske ozbrojené sily ale varovali, že na akékoľvek obnovené útoky zo strany USA či Izraela odpovedia s ešte väčšou silou.
Po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že sa prímerie na vojnu v Libanone nevzťahuje, uskutočnilo popoludní izraelské letectvo doteraz najväčšiu vlnu vzdušných úderov na libanonskom území od začiatku terajšieho konfliktu.
Irán v Libanone podporuje hnutie Hizballáh, v Jemene húsíjských povstalcov, v Iraku rad šiitských milícií vrátane Katáib Hizballáh a na Izraelom okupovaných územiach ozbrojenej skupiny Hamas a Palestínsky islamský džihád.
15:35 - Libanon hlási zranených a prosí o pomoc
Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že podľa predbežných údajov pri úderoch zahynuli desiatky ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia. Rezort zdravotníctva opäť vyzval občanov, aby „obmedzili dopravné zápchy, najmä vo štvrtiach hlavného mesta, a dali tak prednosť záchranným službám“.
Prezident Libanonu Džúzíf Awn v stredu žiadal spriatelené krajiny o pomoc pri ukončení izraelských úderov. Bejrút „uvítal dohodu (o dočasnom prímerí) medzi Iránom a Spojenými štátmi a zintenzívnil úsilie aj o dosiahnutie dohody o prímerí v Libanone, kde Izrael naďalej eskaluje svoje útoky“, povedal prezident. „Všetkých priateľov Libanonu žiadame, aby nám pomohli zastaviť tieto útoky všetkými dostupnými prostriedkami,“ dodal.
15:20 - Izrael podnikol najväčšie útoky na Libanon od začiatku vojny s Hizballáhom
Izrael podnikol v stredu sériu útokov na Bejrút, čo vyvolalo paniku u tamojších obyvateľov. Išlo o najväčšie útoky na libanonské hlavné mesto od začiatku vojny s militantným hnutím Hizballáh. Informuje o tom agentúra AFP.
Izraelská armáda vyhlásila, že uskutočnila „najrozsiahlejší koordinovaný úder v Libanone“. Útoky na hlavné mesto prišli bez varovania a ľudia sa peši či na svojich vozidlách snažili utiecť z lokality, uviedli novinári AFP. Izrael trvá na tom, že dvojtýždňové prímerie v konflikte na Blízkom východe sa nevzťahuje na boje v Libanone.
Jeden z úderov zasiahol Corniche al-Mazraa, jednu z hlavných ciest v libanonskej metropole. Fotograf francúzskej agentúry opisoval rozsiahle škody, horiace budovy a zničené autá.
Armáda Izraela zasiahla aj južné predmestia Bejrútu a južný Libanon, kde má svoje bašty Hizballáh. Pred úderom však vydala výzvu na evakuáciu týchto oblastí a súbežne podnikla útok na východe.
14:50 - USA budú s Iránom podľa Trumpa rokovať o uvoľnení sankcií a ciel
Americký prezident Donald Trump uviedol, že Spojené štáty budú úzko spolupracovať s Iránom a budú rokovať o uvoľnení ciel a sankcií. Trump to dnes napísal na svojej sociálnej sieti Truth Social s tým, že v Teheráne došlo k „produktívnej“ zmene režimu. Irán podľa Trumpa už nebude obohacovať urán. Krajinám, ktoré dodávajú Iránu zbrane, šéf Bieleho domu zároveň pohrozil okamžitým zavedením ciel na dovoz do USA vo výške 50 percent. Prezident sa takto vyjadril po tom, ako oznámil uzavretie dvojtýždňového prímeria s Iránom.
„Spojené štáty budú úzko spolupracovať s Iránom, u ktorého sme dospeli k záveru, že prešiel zmenou režimu, ktorá bude veľmi produktívna! K obohacovaniu uránu nedôjde a Spojené štáty v spolupráci s Iránom vykopú a odstránia všetok hlboko zakopaný jadrový prach,“ uviedol Trump. Dodal, že Irán je pod satelitným dohľadom a že USA budú s Iránom rokovať o zrušení sankcií a ciel.
14:47 - Iránske revolučné gardy uviedli, že napriek prímeriu nedôverujú americkým sľubom
Iránske revolučné gardy v stredu vyhlásili, že napriek dohode o prímerí nedôverujú americkým sľubom, informovala agentúra AFP. Revolučné gardy, ktoré sú hlavnou súčasťou iránskych ozbrojených síl, tiež uviedli, že sú pripravené na akúkoľvek agresiu okamžite a silnejšie reagovať.
„Nepriateľ bol vždy pomstychtivý a my neveríme jeho sľubom. Na každú agresiu budeme reagovať na vyššej úrovni, “uviedli iránske revolučné gardy s odvolaním sa na Spojené štáty a Izrael. Dodali, že počúvajú rozkazy najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího, ale že ich „prst zostáva na spúšti“.
14:36 - Hormuzským prielivom preplávalo prvých sedem lodí
Od vyhlásenia prímeria úžinou podľa dát agentúry Bloomberg preplávalo zatiaľ sedem plavidiel. Pred začiatkom vojny oblasťou preplávalo zhruba 135 lodí denne. Dá sa tak povedať, že Hormuzský prieliv zostáva z väčšej časti naďalej zablokovaný, uviedla agentúra.
„Čas ukáže, či ide o dočasné upokojenie situácie, alebo o trvalý mier, ale medzitým je veľmi nepravdepodobné, že by sa doprava v Perzskom zálive jednoducho obnovila,“ uviedol Neil Roberts z oddelenia námornej a leteckej dopravy v spoločnosti Lloyd’s Market Association. „V regióne ďalej panuje zvýšené riziko, pretože žiadne zo základných príčin napätia nebolo vyriešené,“ dodal.
14:21 - Hegseth: Irán bol vojensky zničený a žobral o prímerie, hrozbu už nepredstavuje
Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu uviedol, že Spojené štáty vojensky zvíťazili nad Iránom a že iránsky raketový program bol zničený. Podľa Hegsetha Teherán žobral o prímerie a americký prezident Donald Trump vstúpil do dejín. Podľa Hegsethovho tvrdenia na tlačovej konferencii prestal Irán byť pre USA hrozbou, ktorú predstavoval po 47 rokoch.
14:01 - Trump oznámil 50-percentné clo pre krajiny, ktoré dodávajú zbrane Iránu
Spojené štáty uvalia s okamžitou platnosťou 50-percentné clo na všetok dovoz z ktorejkoľvek krajiny, ktorá dodáva zbrane Iránu, oznámil v stredu americký prezident.
Na ktoré konkrétne štáty by sa malo opatrenie vzťahovať, nespresnil.
14:00 - Hizballáh je na prahu víťazstva - Hamas hovorí o oslabení hegemónie USA
Proiránske šiitské hnutie Hizballáh tvrdí, že stojí „na prahu veľkého a historického víťazstva,“ informovala agentúra AFP. Hizballáh sa zatiaľ oficiálne nevyjadril k oznámeniu prímeria vo vojne Spojených štátov a Izraela proti Iránu, ale od stredy 01:00 h miestneho času už údajne na Izrael neútočí.
Izraelská armáda však napriek tomuto prímeriu v stredu ráno podnikla niekoľko útokov na juh Libanonu a vyzvala civilistov, aby sa evakuovali z ďalších oblastí.
Zrejme aj vzhľadom na to Hizballáh vo vyhlásení, zverejnenom v stredu na sociálnych sieťach, vyzval vnútorne presídlených Libanončanov, aby sa „pred oficiálnym a konečným vyhlásením prímeria“ v Libanone nevracali do svojich domovov na juhu krajiny, v údolí Bikáa a na južných predmestiach Bejrútu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"