Chaos v Hormuzskom prielive. Iránske médiá sa nezhodujú, či je strategická úžina pre dopravu otvorená alebo uzavretá
USA a Irán v noci na stredu (8. apríla) ohlásili, že vďaka sprostredkovaniu Pakistanu sa dohodli na dvojtýždňovom prímerí. V piatok by sa mali v Islamabade začať rokovania o mierovej dohode. Prímerie sa však nemá týkať Libanonu.
22:30 Online článok ukončujeme. Nové informácie vám prinesieme aj vo štvrtok na webe aj vo vysielaní ta3.
22:24 Pozrite si poslednú reportáž dnešného dňa k vojne na Blízkom východe.
22:05 - Netanjahu: Izrael je pripravený kedykoľvek sa vrátiť k bojom proti Iránu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu povedal, že jeho krajina je naďalej pripravená bojovať proti Iránu, ak to bude potrebné, a to aj napriek prímeriu dosiahnutému medzi Spojenými štátmi a Teheránom.
„Stále máme ciele, ktoré sme nesplnili, a my ich dosiahneme – buď dohodou, alebo obnovenými bojmi,“ povedal Netanjahu v televíznom vyhlásení. „Sme pripravení kedykoľvek sa vrátiť sa k boju. Nás prst zostáva na spúšti. Toto nie je koniec misie, ale krok na ceste k dosiahnutiu všetkých našich cieľov,“ vyhlásil s tým, že Irán vstúpil do prímeria slabší, ako kedykoľvek predtým.
Netanjahu tiež kritizoval opozičných politikov, ktorí ho odsúdili za súhlas s prímerím pred tým, ako Izrael naplní svoje ciele vo vojne s Iránom. Opozičný líder Jair Lapid označil prímerie za „diplomatickú katastrofu pre Izrael“ s tým, že premiérovi sa nepodarilo naplniť ciele krajiny v tejto vojne.
Netanjahu stanovil za ústredný zámer zničenie alebo aspoň vážne oslabenie iránskeho jadrového programu, ktorý je podľa neho existenčnou hrozbou pre Izrael. Vyzval tiež na obmedzenie iránskeho potenciálu v oblasti balistických rakiet, oslabenie alebo zosadenie režimu v Teheráne a obmedzenie jeho vplyvu v regióne útokmi na sieť spojeneckých skupín.
V televíznom vystúpení izraelský premiér vymenoval úspechy vojenských operácií proti Iránu. „Zničili sme nielen existujúce rakety, ale aj továrne, ktoré ich vyrábajú... Vážne sme poškodili nukleárny program Iránu, zničili kritickú infraštruktúru a objekty s centrifúgami,“ povedal Netanjahu. Izrael sa podľa neho postará aj o to, aby bol z Iránu odvezený obohatený urán.
„Ochromili sme finančné siete a produkciu zbraní Revolučných gárd,“ pokračoval s tým, že útoky zasiahli tiež oceliarne, petrochemické komplexy a dopravnú infraštruktúru. „Uštedrili sme vážny úder represívnemu aparátu režimu. Zneškodnili sme tisíce jeho agentov a preukázali, že sa k nim dokážeme dostať kdekoľvek,“ doplnil Netanjahu.
22:00 - Iránske médiá sa nezhodujú, či je Hormuzský prieliv otvorený alebo nie
Pre plavbu Hormuzským prielivom boli vymedzené bezpečné trasy, plavidlá ale musia svoju plavbu koordinovať s iránskymi revolučnými gardami. Oznámil to dnes iránsky úrad pre prístavy a námornú plavbu, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na iránsku agentúru SNN.
Podľa iránskej štátnej televízie Press TV je ale Hormuzský prieliv úplne uzavretý a ropné tankery sa musia vracať, píše tiež Reuters.
21:20 - Bahrajn otvoril vzdušný priestor a o polnoci tak urobí aj Izrael
Bahrajn otvoril svoj vzdušný priestor niekoľko hodín po oznámení prímeria medzi USA a Iránom. K tomuto kroku už pristúpili aj Sýria či Irak a Izrael otvorí vzdušný priestor v stredu o polnoci, informuje agentúra DPA a web The Times of Israel (TOI).
Úrad pre civilné letectvo na bahrajnskom ministerstve dopravy a telekomunikácií oznámil opätovné otvorenie vzdušného priestoru. Uzavretie slúžilo ako preventívne opatrenie reagujúce na nedávny vývoj v regióne.
Úrad zdôraznil „svoj záväzok zaistiť plynulý chod letovej prevádzky v súlade s najvyššími bezpečnostnými štandardmi a príslušnými úradmi s cieľom chrániť letectvo i cestujúcich“.
Izraelské ministerstvo dopravy takisto oznámilo, že od stredajšej polnoci opäť úplne otvorí vzdušný priestor krajiny a obnoví bežnú prevádzku na letisku Bena Guriona v Tel Avive. Prevádzka sa vo štvrtok ráno obnoví aj na letisku Herzlija a v nedeľu na letisku Ramon v Ejlate na juhu krajiny. Obnovenie dopravy na letisku v Haife sa zváži až koncom týždňa v závislosti od bezpečnostnej situácie, doplnilo ministerstvo.
21:15 - V rade iránskych miest vrátane Teheránu bola aktivovaná protivzdušná obrana
Washington a Teherán v noci prijali pakistanský návrh na dvojtýždňové prímerie. Na piatok boli ohlásené mierové rozhovory v Islamabade, kde by mali rokovať americké a iránske delegácie.
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf ale dnes večer na sieti X napísal, že boli porušené niektoré časti iránskeho desaťbodového návrhu, ktorý podľa neho mal byť rámcom pre tieto rozhovory. Bilaterálne prímerie či rozhovory preto považuje za „nezmyselné“.
Podľa Ghálíbáfa boli porušené tri body, a to nedodržiavanie prímeria v Libanone, narušenie iránskeho vzdušného priestoru dronmi a odopretie iránskeho práva na obohacovanie uránu.
Hoci pakistanský premiér Šahbáz Šaríf dnes oznámil, že prímerie sa vzťahuje na celý región Blízkeho východu, teda aj na Libanon, izraelský premiér Benjamin Netanjahu neskôr uviedol, že pokoj zbraní sa konfliktu s proiránskym libanonským hnutím Hizballáh netýka.
Izraelské letectvo dnes po celom Libanone vykonalo najväčšiu vlnu vzdušných úderov od začiatku terajšieho konfliktu. Podľa libanonskej civilnej obrany pri dnešných úderoch zahynulo najmenej 254 ľudí.
Útoky drony dnes ale hlásili aj Saudská Arábia, Kuvajt a Katar. Posledné dve menované krajiny z útokov obvinili Irán.
Pozrite si reportáž k spornému bodu prímeria - Libanonu.
21:00 - Trump bude rokovať s Ruttem o možnosti vystúpenia USA z NATO, uviedla hovorkyňa
Americký prezident Donald Trump dnes bude rokovať s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem o možnosti vystúpenia Spojených štátov z NATO, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová podľa agentúry AFP. Trump sa podľa nej domnieva, že NATO za americko-izraelskej vojny s Iránom neprešlo testom a zlyhalo.
„Je celkom smutné, že sa NATO v posledných šiestich týždňoch otočilo k americkému ľudu chrbtom, keď to bol americký ľud, kto financoval ich obranu,“ povedala novinárom Leavittová. Na otázku, či sa americký prezident chystá hovoriť o možnom odchode z NATO odpovedala: „Je to niečo, o čom prezident diskutoval, a myslím, že je to niečo, o čom prezident bude o pár hodín hovoriť s generálnym tajomníkom Ruttem.“
Americký prezident už skôr uviedol, že vážne uvažuje o stiahnutí Spojených štátov zo Severoatlantickej aliancie. Partnerov z NATO kritizuje kvôli tomu, že podľa neho neurobili nič, aby Spojeným štátom pomohli vo vojne proti Iránu, ktorej začatie s nimi ale ani nekonzultoval. Označil ich za zbabelcov a samotnú transatlantickú alianciu za nefunkčnú.
20:55 - Pahlaví: Iránci sa stále neoslobodili spod teokratického režimu
Syn zvrhnutého iránskeho šacha Rezá Pahlaví v stredu upozornil, že hoci došlo k prímeriu medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom, iránsky ľud je naďalej pod vládou teokratického režimu a musí sa oslobodiť.
„To, čo v našom boji zostáva nemenné, je naša snaha oslobodiť sa od tohto režimu,“ povedal Pahlaví pre francúzsku televíziu LCI.
V Iráne podľa neho nedošlo k zmene režimu, ako už viackrát vyhlásil americký prezident Donald Trump. „Aká zmena režimu? Sú to tí istí ľudia – aj keď možno oslabení,“ uviedol Pahlaví, ktorý upozornil, že zabitého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího nahradil jeho syn. „Na čele parlamentu stále stojí tá istá osoba. V justícii sú stále tí istí ľudia. Pre nás to nie je zmena režimu,“ vyhlásil.
Korunný princ Pahlaví dlhodobo žijúci v USA je považovaný za najznámejšiu postavu iránskej exilovej opozície. Prezentuje sa ako zjednocujúca osobnosť roztrieštenej iránskej opozičnej scény a opakovane deklaroval, že je pripravený viesť prechod krajiny k demokracii.
20:45 - Turecké úrady zadržali po útoku pri izraelskom konzuláte v Istanbule takmer 200 ľudí
Turecké úrady po utorkovom útoku pri izraelskom konzuláte v Istanbule spustili rozsiahlu operáciu proti Islamskému štátu, pri ktorej zadržali takmer 200 podozrivých v 34 provinciách. Prestrelka sa odohrala vo finančnej štvrti Levent, pričom dvaja útočníci a dvaja policajti utrpeli zranenia a tretí útočník bol zabitý. „Úrady uskutočnili operáciU, pri ktorej zadržali 198 ľudí podozrivých z väzieb na Islamský štát,“ uviedol minister spravodlivosti Akin Gürlek. K útoku sa zatiaľ neprihlásila žiadna organizácia a v čase incidentu sa v budove nenachádzali izraelskí diplomati.
Polícia vypočúva zranených útočníkov, pričom jeden z nich mal podľa ministra vnútra väzby na skupinu, ktorá „zneužíva náboženstvo“. Dvaja zo zadržaných sú podľa úradov bratia, ktorí do Istanbulu prišli z Izmitu. Zabitý útočník Yunus Emre Sarban bol už v minulosti podozrivý z napojenia na finančné siete IS. Prezident Recep Tayyip Erdogan označil incident za teroristický čin a zdôraznil, že Turecko bude v boji proti terorizmu pokračovať: „Nedovolíme, aby podobné provokácie narušili bezpečnostnú situáciu v krajine.“ Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.
20:38 - Delegáciu USA bude na sobotňajších rokovaniach v Islamabade viesť Vance
Americký prezident Donald Trump posiela na sobotňajšie rokovania s Iránom do pakistanského Islamabadu tím vedený viceprezidentom J. D. Vanceom, oznámil v stredu Biely dom.
„Trump vysiela tento víkend do Islamabadu na rokovania svoj vyjednávací tím vedený viceprezidentom Spojených štátov J. D. Vanceom, osobitným vyslancom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom,“ oznámila na tlačovej konferencii hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Prvé kolo rokovaní sa podľa Bieleho domu uskutoční v sobotu, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf, ktorého krajina vystupuje ako sprostredkovateľ, predtým vyhlásil, že rozhovory sa v Islamabade uskutočnia v piatok a Irán už potvrdil svoju účasť.
Spojené štáty budú však podľa Leavittovej s Iránom nasledujúce dva týždne rokovať jedine za predpokladu, že Hormuzský prieliv ostane otvorený „bez obmedzení alebo zdržaní“. „Prezident uzavrie iba takú dohodu, ktorá bude v najlepšom záujme Spojených štátov amerických,“ doplnila.
Ohľadom konfliktu v Iráne rokoval Washington aj s Čínou. „Prebiehali rozhovory medzi najvyššími úrovňami našej vlády a čínskej vlády,“ uviedla hovorkyňa bez poskytnutia ďalších podrobností.
Leavittová ďalej uviedla, že Severoatlantická aliancia sa USA v konflikte s Iránom „otočila chrbtom“. Trump bude podľa jej slov o možnosti vystúpenia Spojených štátov z NATO rokovať neskôr počas stretnutia s generálnym tajomníkom Aliancie Markom Ruttem.
20:35 - V rade iránskych miest vrátane Teheránu bola aktivovaná protivzdušná obrana
V Teheráne a niektorých oblastiach provincie Alborz bola dnes večer kvôli dronom neznámeho pôvodu aktivovaná protivzdušná obrana, píše iránska štátna agentúra IRNA.
Protivzdušná obrana bola podľa iránskej agentúry Mehr aktivovaná aj v ďalších mestách, vrátane Isfahánu, Kermánu, Parandu a Robátkarímu.
20:32 - Irán ubezpečil USA, že povoľuje dopravu cez Hormuzský prieliv, uviedla Leavittová
Irán ubezpečil Biely dom, že povoľuje dopravu cez Hormuzský prieliv, uviedla dnes podľa stanice CNN hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Vyjadrila sa tak napriek správam, že Teherán námornú trasu kľúčovú pre prepravu ropy a plynu z Perzského zálivu opäť uzavrel.
„Je to prípad, keď sa to, čo hovoria verejne, líši (od skutočnosti),“ uviedla hovorkyňa amerického prezidenta na tlačovej konferencii, hoci podľa CNN pripustila, že to môže „chvíľu trvať“, kým lode začnú prielivom preplávať. „Súkromne sme dnes zaznamenali nárast prevádzky v prielive,“ uviedla Leavittová.
Iránska agentúra Fars predtým napísala, že Teherán dnes zastavil ropné tankery preplávajúce Hormuzským prielivom po tom, ako Izrael podľa neho porušil v noci uzavreté dvojtýždňové prímerie. Dohoda medzi USA a Iránom, ktorú sprostredkoval Pakistan, mala tiež zabezpečiť voľnú plavbu touto oblasťou.
Leavittová podľa agentúry Reuters ďalej povedala, že prezident Donald Trump si želá, aby sa Hormuzský prieliv otvoril pre ropných tankerov a ďalšiu dopravu bez akýchkoľvek obmedzení. „Bezprostrednou prioritou prezidenta je znovuotvorenie prielivu bez akýchkoľvek obmedzení, či už vo forme mýta alebo inak,“ uviedla hovorkyňa. Zároveň neodpovedala na otázku, kto má prieliv teraz pod kontrolou.
20:15 - Trump: Rokovania o vojne v Iráne budú za zatvorenými dverami
Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že rokovania o vojne v Iráne budú za zatvorenými dverami a „iba jedna skupina zmysluplných ‚BODOV’“ je pre Spojené štáty prijateľná.
„Existuje iba jedna skupina zmysluplných ‚BODOV’, ktorá je pre Spojené štáty prijateľná, a my o nich budeme počas týchto rokovaní diskutovať za zatvorenými dverami. Toto sú BODY, podľa ktorých sme sa dohodli na PRÍMERÍ. Je to niečo, čo je rozumné a dá sa od toho ľahko upustiť,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.
Pakistan, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi USA a Iránom, v noci na stredu oznámil, že obe krajiny súhlasili s jeho návrhom na okamžitý dvojtýždňový pokoj zbraní. Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v stredu uviedol, že americká a iránska delegácia pricestujú do pakistanského Islamabadu na nadväzujúce rokovania.
19:55 - Izrael bude ďalej útočiť na Hizballáh aj po prímerí s Iránom, tvrdí Netanjahu
Terajšie prímerie vo vojne s Iránom neznamená koniec, vyhlásil v stredu večer na tlačovej konferencii izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Pokoj zbraní sa podľa neho netýka proiránskeho hnutia Hizballáh, na ktorého pozície v Libanone bude Izrael naďalej útočiť.
Netanjahu uviedol, že Izrael má v Libanone ďalšie ciele, ktoré chce dosiahnuť, píše server Times of Israel (ToI). Výroky šéfa izraelskej vlády prišli po oznámení prímeria vo vojne medzi Izraelom, USA a Iránom a len niekoľko hodín po tom, čo počet obetí dnešných izraelských úderov v Libanone vzrástol na najmenej 254.
Netanjahu trvá na tom, že prímerie medzi USA a Iránom bolo uzavreté v plnej koordinácii s Izraelom. Zdôraznil, že to nie je koniec „kampane“, ale len medzník na ceste v dosiahnutí „všetkých cieľov kampane“.
19:50 - USA a Irán podľa Trumpa zvažujú partnerstvo pri výbere mýta v Hormuzskom prielive
Spojené štáty a Irán zvažujú spoločné partnerstvo pri výbere mýta za preplávanie Hormuzským prielivom. Spravodajcovi stanice ABC to povedal americký prezident Donald Trump, podľa ktorého by sa tak zabezpečila aj ochrana úžiny. Magazín Der Spiegel napísal, že výber mýta by bol fackou do tváre arabským krajinám Perzského zálivu, pretože pred vojnou sa žiadny takýto poplatok neodvádzal. Denník The Times of Israel poznamenal, že žiadny iný americký predstaviteľ doteraz nenaznačil, že sa o mýtnom pláne vôbec diskutuje. Úžina je kľúčová pre prepravu ropy.
„Rozmýšľame o tom, že by sme z toho urobili spoločný podnik. Je to spôsob, ako ho (prieliv) zabezpečiť. A takisto ochrániť ho pred radom ďalších ľudí,“ povedal Trump o možnom mýte v Hormuzskom prielive. „Je to krásna vec,“ poznamenal.
Trump tak reagoval na otázku novinára, či je v poriadku, že Irán za preplávanie Hormuzským prielivom vyberá poplatky. Médiá už skôr informovali o tom, že Teherán umožnil počas americko-izraelskej vojny proti Iránu niektorým lodiam preplávať za poplatok.
Americký prezident dnes tiež na svojej sieti Truth Social napísal, že USA pomôžu s navýšením dopravy v Hormuzskom prielive. „Bude veľa pozitívnych akcií! Zarobia sa veľké peniaze,“ uviedol Trump.
Der Spiegel k Trumpovmu vyjadreniu o mýte uviedol, že diskutovaná suma je jeden dolár za barel ropy. Supertankery sú schopné pojať až dva milióny barelov ropy, čo by znamenalo dva milióny dolárov mýta.
Pre Teherán a Washington by výber mýta znamenal miliardové ročné príjmy. Pred vojnou sa žiadne mýto za preplávanie úžinou neplatilo a taktiež nebolo potrebné žiadne povolenie, takže výber poplatkov by bol porušením Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982, poznamenal Der Spiegel.
„Náklady by museli niesť odberatelia ropy, teda v konečnom dôsledku všetci spotrebitelia. A pre arabské štáty Perzského zálivu by mýto či obmedzenia boli fackou do tváre,“ uviedol magazín. Dodal, že Hormuzský prieliv sa počas vojny s USA stal teheránskym triumfom, ktorým zrejme zostane nielen počas súčasného prímeria, ale aj potom.
Budúcemu statusu Hormuzského prielivu sa v dnešnej analýze venuje tiež agentúra Bloomberg, ktorá vo svojom materiáli pochybuje o návrate do predvojnového stavu. Irán a ani USA totiž spomínaný dohovor OSN neratifikovali, hoci jej časti fakticky dodržiavajú. Teraz sa však obe krajiny môžu pokúsiť stav v úžine zmeniť.
Status prielivu by sa podľa Bloombergu mohol podobať napríklad Bosporu či dánskym úžinám, kedy je zaručená voľná plavba, zároveň ale majú Turecko aj Dánsko nad týmito dôležitými vodnými cestami zvrchovanosť. Aj otázku mýta, ako agentúra uviedla, je možné vyriešiť politicky prijateľne, kedy by sa poplatky formálne vzťahovali na lodivodské služby či ekológiu. Irán by tak síce mohol na papieri získať, čo chce, peniaze by ale zrejme nedostal, ak by sa lodná doprava v úžine presunula do ománskych vôd.
Bloomberg však dodal, že udržanie určitej kontroly nad Hormuzským prielivom je pre Irán kľúčové, a to aj ako odstrašenie pred možnými budúcimi útokmi USA a Izraela.
19:22 - Americká ambasáda v Iraku varovala pred ďalšími útokmi proiránskych milícií
Americká ambasáda v Iraku dnes varovala amerických občanov pred možnými ďalšími útokmi po tom, ako niekoľko dronov v utorok zasiahlo iracké územie. Podľa správy veľvyslanectva zverejnenej na sieti X išlo o akcie proiránskych milícií namierené proti diplomatickým objektom, vrátane medzinárodného letiska v Bagdade.
„Tieto milície by sa mohli pokúsiť o ďalšie teroristické útoky proti americkým občanom a cieľom spojeným so Spojenými štátmi v celom Iraku, vrátane autonómneho irackého Kurdistanu,“ uvádza sa vo vyhlásení veľvyslanectva.
19:20 - Počet obetí izraelských úderov na Libanon stúpol na najmenej 254
Počet obetí dnešných izraelských úderov na Libanon vzrástol na najmenej 254 mŕtvych, uviedla podľa agentúry Reuters libanonská civilná obrana.
Prvotné údaje libanonského ministerstva zdravotníctva uvádzali 89, neskôr 112 mŕtvych.
19:09 - Zdroj AFP: Plán prímeria zverejnený Iránom sa podľa USA nezhoduje s pôvodným
Desaťbodový plán dočasného prímeria zverejnený Iránom neobsahuje tie isté podmienky, ako ten, s ktorým súhlasil Biely dom, uviedol v stredu americký predstaviteľ.
„Dokument, o ktorom píšu médiá, neobsahuje ten istý pracovný rámec,“ uviedol vysoký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity. Neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti a zdôraznil, že „z úcty k procesu sa nebudú rokovania viesť na verejnosti“.
Vyhlásenie prehlbuje obavy o krehké prímerie, ktoré USA a Irán vyhlásili v noci na stredu - krátko pred uplynutím ultimáta stanoveného prezidentom Donaldom Trumpom pre Irán na splnenie požiadaviek USA, píše AFP. Šéf Bieleho domu predtým Teheránu hrozil „zánikom celej civilizácie“.
„USA od Iránu dostali desaťbodový návrh a veríme, že poskytuje uskutočniteľný základ pre rokovania,“ uviedol Trump vo svojom vyhlásení o dvojtýždňovom prímerí.
Iránske štátne médiá následne zverejnili desaťbodový plán, ktorý okrem iného hovoril o zachovaní iránskej kontroly nad strategickým Hormuzským prielivom, ukončení medzinárodných sankcií voči krajine a „akceptovaní“ obohacovania uránu v Iráne. Tieto body by boli v rozpore s vyhláseniami Washingtonu, píše AFP.
19:00 - Hizballáh si vyhradil právo na odvetu za izraelské útoky, ktoré zabili 112 ľudí
Proiránske hnutie Hizballáh si vyhradilo právo odpovedať na dnešné izraelské údery v Libanone, ktoré podľa aktuálnych údajov ministerstva zdravotníctva zabili najmenej 112 ľudí, píše agentúra AFP.
Hizballáh vo vyhlásení označil dnešné izraelské útoky za masaker a ich obete za mučeníkov, ktorých krv nebola preliata zbytočne.
18:42 - Prímerie medzi USA a Iránom
Od vyhrážok o zničení civilizácie k dvojtýždňovému prímeriu. Donald Trump znova oznámil triumf na Blízkom východe - USA a Irán na 14 dní zložia zbrane, pričom sa otvorí aj Hormuzský prieliv, cez ktorý už preplávali prvé lode. Rozhovory o trvalom mieri sa majú začať v piatok v Pakistane.
Viac sa dozviete z reportáže nižšie.
16:23 - Trump označil izraelské útoky na Libanon za samostatnú potýčku, upozorňuje CNN
Americký prezident Donald Trump dnes označil pokračujúce izraelské útoky na Libanon za samostatnú potýčku, ktorá podľa neho nie je zahrnutá v dvojtýždňovom prímerí, s ktorými v noci súhlasili Washington a Teherán. Upozornila na to stanica CNN, podľa ktorej šéf Bieleho domu zrejme akceptoval, že Izrael bude v útokoch na Libanon pokračovať. Podľa Pakistanu sa prímerie vzťahuje aj na spojencov USA aj Iránu a zahŕňa celý Blízky východ. Podľa Izraela sa dohoda na Libanon nevzťahuje.
„Neboli v dohode zahrnutí,“ reagoval dnes ale Trump na otázku novinárky Liz Landersovej zo stanice PBS ohľadom pokračujúcich izraelských útokov na libanonské územie. Novinárka prepis hovoru zverejnila na sieti X. Na otázku, prečo sa dohoda Libanonu netýka, prezident podľa nej odpovedal, že kvôli Hizballáhu. „Neboli zahrnutí do dohody. Aj o to bude postarané. Je to v poriadku,“ uviedol a boje medzi Izraelom a Hizballáhom označil za „samostatnú potýčku“.
18:03 - Irán plánuje spomienkový obrad na 40. deň od smrti Alího Chameneího
Na štvrtok je v Teheráne naplánovaný veľký spomienkový obrad venovaný bývalému iránskemu najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu, ktorý zahynul pri izraelsko-amerických útokoch. Informuje o tom agentúra DPA.
Účasť ľudí na obrade bude „prejavom vernosti islamskej revolúcii a úcty k zavraždenému vodcovi“, uviedlo tlačové oddelenie islamskej republiky. Podobná spomienková slávnosť bola naplánovaná aj v stredu v šiitskom svätom meste Kóm, ktoré sa nachádza južne od Teheránu.
17:55 - Izraelské údery dnes v Libanone zabili najmenej 89 ľudí, uviedol Bejrút
Pri dnešných izraelských úderoch zahynulo v Libanone najmenej 89 ľudí, zranených bolo najmenej 722 ľudí. Podľa agentúry AFP to uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva.
Hovorca ministerstva podľa agentúry Reuters uviedol, že medzi obeťami je aj 12 zdravotníkov, ktorí zahynuli na juhu krajiny.
17:45 - Tri arabské krajiny Perzského zálivu čelili dronovým útokom napriek prímeriu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vyjadril nádej, že prímerie povedie k „dohode o trvalom mieri“. „Dúfame, že prímerie bude plne dodržiavané a že nebude žiadny priestor na provokácie a sabotáže,“ uviedol podľa agentúr Erdogan k telefonátu s Trumpom.
Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf dnes na sieti X varoval, že prípady porušovania prímeria, ktoré sú hlásené z Blízkeho východu, podkopávajú mierový proces.
Izraelské letectvo dnes vykonalo doteraz najväčšiu vlnu vzdušných úderov na libanonskom území od konca februára, teda začiatku terajšieho konfliktu. Tel Aviv uvádza, že útočí na ciele spojené s proiránskym hnutím Hizballáh.
17:30 - Merz telefonoval s Trumpom, hovorili o situácii po uzavretí prímeria s Iránom
Nemecký kancelár Friedrich Merz v stredu telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Témou ich rozhovoru bol vývoj situácie po uzavretí prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na dva zdroje z prostredia nemeckej vlády.
Ako prvý o telefonáte napísal nemecký denník Bild, ktorý uviedol, že rozhovor bol krátky a priateľský, pričom Merz chcel získať prehľad o vývoji rokovaní. Podľa nemeckého denníka však lídri nediskutovali o možnej účasti Nemecka na zabezpečení Hormuzského prielivu.
Nemecký kancelár v stredu ráno prímerie medzi Washingtonom a Teheránom privítal a vyhlásil, že Nemecko vhodným spôsobom prispeje „k zabezpečeniu slobodnej plavby v Hormuzskom prielive“.
17:28 - Arabské štáty Perzského zálivu čelili napriek prímeriu útokom dronom
Najmenej tri arabské krajiny Perzského zálivu uviedli, že dnes napriek dohodnutému prímeriu medzi Spojenými štátmi a Iránom čelili dronovým útokom, píše agentúra Reuters.
Saudská Arábia a Katar drony zneškodnili, v Kuvajte však spôsobili škody na zariadeniach ropného priemyslu, elektrárňach a zariadeniach na odsoľovanie vody. Katar a Kuvajt z útokov podľa agentúr obvinili Teherán.
17:22 - IATA: Prímerie medzi USA a Iránom okamžitú úľavu pre aerolínie neprinesie
Dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom pravdepodobne nebude znamenať okamžitú úľavu pre letecké spoločnosti, napriek tomu, že po oznámení prímeria akcie aerolínií vzrástli. Uviedlo to v stredu Medzinárodné združenie leteckých dopravcov (IATA). Informovala o tom agentúra Reuters.
Generálny riaditeľ IATA Willie Walsh upozornil, že potrvá niekoľko mesiacov, než dôjde k zotaveniu dodávok leteckého paliva, a to aj v prípade, že Irán kľúčový Hormuzský prieliv odblokuje. Dôvodom sú rozsiahle poškodenia viacerých rafinérií na Blízkom východe.
Zástupcovia aerolínií a experti z leteckého sektora však tvrdia, že problémy v tomto odvetví zďaleka nekončia. Aerolínie totiž čelia vysokým cenám leteckého paliva, ktoré vyskočili na viac než dvojnásobok pôvodnej hodnoty.
Walsh pre médiá uviedol, že náklady na letecké palivo zostanú aj naďalej na vyššej úrovni, keďže počas marca poškodil Irán v susedných krajinách viacero rafinérií. „Ak sa Hormuzský prieliv otvorí a otvorený aj zostane, stále to podľa mňa potrvá ešte niekoľko mesiacov, než sa objem dodávok dostane na potrebnú úroveň, vzhľadom na to, do akej miery bola zasiahnutá kapacita rafinérií,“ povedal šéf IATA.
Ceny leteckého paliva sa zvyčajne pohybujú súbežne s cenami ropy, avšak v konflikte USA a Izraela s Iránom vzrástli za približne mesiac viac než dvojnásobne, zatiaľ čo ceny ropy sa zvýšili zhruba o 50 %. To prudko zvýšilo náklady aerolínií, ktoré na situáciu reagovali zvyšovaním cien leteniek a obmedzovaním počtu letov.
17:17 - Irán zastavil tankery v Hormuzskom prielive
„Akékoľvek plavidlo, ktoré sa pokúsi vplávať do mora, bude terčom útoku,“ uviedlo iránske námorníctvo v správe a dodalo, že prieliv zostáva uzavretý.
„Dohoda o prímerí nemení nič na tom, že Irán má stále situáciu pod kontrolou,“ vysvetľuje podľa britského denníka The Guardian novinár Richard Meade z popredného časopisu o moreplavbe Lloyd ‚s List. „Lode stále musia v podstate žiadať o povolenie, a to je kľúčové. Znamená to, že sa nič nezmenilo - bez povolenia nie je prejazd možný,“ dodáva.
Podľa OSN uviazlo v Perzskom zálive od vypuknutia vojny na konci februára odhadom 2 000 lodí a 20 000 námorníkov, ktorí nemôžu preplávať prielivom a pokračovať vo svojej plavbe.
17:13 - Šaríf: Irán prijal pozvanie na mierové rokovania v piatok v Islamabade
Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v stredu uviedol, že jeho krajina zohrala pri vyjednávaní prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom kľúčovú úlohu a delegácia Teheránu v piatok pricestuje do Islamabadu na nadväzujúce mierové rokovania. Na sociálnej sieti X tiež oznámil, že má správy o porušeniach prímeria, čo podľa jeho slov podkopáva ducha mierového procesu.
„Vyjadril som hlboké uznanie za múdrosť a rozvážnosť iránskeho vedenia, ktoré prijalo pakistanský návrh usporiadať mierové rozhovory v Islamabade koncom tohto týždňa s cieľom spoločne sa usilovať o obnovenie pokoja v regióne,“ napísal Šaríf na sociálnej sieti X po telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.
Šaríf označil prímerie za prvý krok k mieru a zároveň ocenil prácu svojho ministra zahraničných vecí Isháka Dára a náčelníka armády Asima Munira. „Vojna bola odvrátená len dočasne, ale je to dôležitý začiatok,“ uviedol. Účasť Spojených štátov na rokovaniach v Islamabade dosiaľ nebola oficiálne potvrdená.
Pakistanský premiér v neskoršom príspevku uviedol, že má správy o porušeniach prímeria medzi USA a Iránom. „Na niekoľkých miestach v zóne konfliktu boli hlásené porušenia prímeria, čo podkopáva ducha mierového procesu. Úprimne a naliehavo vyzývam všetky strany, aby prejavili zdržanlivosť a dodržiavali prímerie počas dvoch týždňov, ako bolo dohodnuté, aby diplomacia mohla prevziať vedúcu úlohu pri mierovom urovnaní konfliktu,“ napísal.
Pozrite si vyjadrenie prezidenta Pellegriniho k situácii v Iráne.
17:05 - Irán zastavil tankery v Hormuzskom prielive, Izrael podľa neho porušil prímerie
Irán dnes zastavil ropné tankery preplávajúce Hormuzským prielivom po tom, ako Izrael podľa neho porušil novopodpísané dvojtýždňové prímerie, informovala iránska agentúra Fars. Dohoda medzi USA a Iránom, ktorú sprostredkoval Pakistan, mala tiež zabezpečiť voľnú plavbu touto úžinou.
Iránske námorníctvo dnes podľa agentúry Reuters oznámilo, že majitelia musia získať od Iránu povolenie na preplávanie, inak na ich lode zaútočia a zničia ich.
16:55 - Americká a iránska delegácia podľa Reuters prídu vo štvrtok do Pakistanu
Americká a iránska delegácia pricestujú vo štvrtok do Islamabadu, kde sa v piatok očakáva začatie mierových rozhovorov. Dnes o tom s odvolaním sa na svoje pakistanské zdroje informovala agentúra Reuters s tým, že amerických diplomatov povedie viceprezident J. D. Vance. Prezident Spojených štátov Donald Trump medzitým povedal denníku New York Post, že Vance sa z bezpečnostných dôvodov rozhovorov možno nezúčastní osobne.
„Budeme mať Steva Witkoffa, Jareda Kushnera a možno J.D. Neviem, či J.D. - je to otázka bezpečnosti, ochrany,“ povedal Trump denníku New York Post. Witkoff je zvláštnym splnomocnencom amerického prezidenta a Kushner Trumpovým zaťom. Prezident dodal, že rozhovory sa začnú veľmi skoro.
Iránsku delegáciu podľa Reuters povedú predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf a minister zahraničia Abbás Arakčí.
16:53 - Porušovanie prímeria ohrozuje mierový proces na Blízkom východe, varuje Islamabad
Prípady porušovania prímeria, ktoré sú z Blízkeho východu hlásené, podkopávajú mierový proces, varoval na sieti X pakistanský premiér Šahbáz Šaríf. Zároveň vyzval všetky strany zapojené do konfliktov v regióne, aby boli zdržanlivé a dodržiavali prijaté dvojtýždňové prímerie.
16:35 - Irán zvažuje údery na Izrael, ktorý podľa neho porušuje prímerie, píše Fars
Irán zvažuje údery na Izrael, ktorý podľa neho útoky v Libanone porušuje prímerie, píše agentúra Fars s odvolaním sa na nemenovaného iránskeho činiteľa.
Washington a Teherán v noci prijali pakistanský návrh na dvojtýždňové prímerie. Podľa Islamabadu sa prímerie vzťahuje aj na spojencov oboch krajín a zahŕňa celý región Blízkeho východu. Podľa Izraela sa však dohoda nevzťahuje na Libanon.
Revolučné gardy tvrdia, že v provincii Fárs na juhu krajiny zostrelili dron Hermes 900. Akékoľvek narušenie iránskeho vzdušného priestoru sa stretne s ráznou odpoveďou, dodali podľa agentúry Fars gardy vo vyhlásení. Dron Hermes 900 používa okrem iného aj Izrael.
Nemenovaný zdroj oznámil iránskej agentúre Tasním, že Teherán od dohody o prímerí odstúpi, ak bude Izrael pokračovať v úderoch na Libanon.
Po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že sa prímerie na vojnu v Libanone nevzťahuje, uskutočnilo dnes popoludní izraelské letectvo doteraz najväčšiu vlnu vzdušných úderov na libanonskom území od začiatku terajšieho konfliktu.
Pozrite si reportáž o dohode medzi Iránom a USA, ktorú sme vysielali 8. apríla.
15:00 - Rusko privítalo prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom
Rusko víta uzavretie dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informujú o tom agentúry DPA a TASS.
„Určite vítame tieto správy o prímerí a podporujeme rozhodnutie neposúvať sa ďalej cestou ozbrojenej eskalácie. Najmä rozhodnutie neútočiť na civilné zariadenia a ekonomickú infraštruktúru Iránu. Považujeme to za veľmi dôležité,“ povedal Peskov.
Moskva podľa slov hovorcu dúfa, že USA a Irán budú môcť brániť svoje národné záujmy za rokovacím stolom. „Dúfame, že správy médií sú pravdivé a že v najbližších dňoch sa uskutočnia priame kontakty medzi iránskou a americkou administratívou. To umožní ďalšie mierové diskusie,“ uviedol.
Pakistan, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi USA a Iránom, v noci na stredu oznámil, že obe krajiny súhlasili s jeho návrhom na okamžitý dvojtýždňový pokoj zbraní. Dohoda zahŕňa aj otvorenie Hormuzského prielivu.
Peskov súčasne vyjadril nádej, že USA budú mať „v dohľadnej dobe“ viac času a možností zaoberať sa tiež urovnaním vojny na Ukrajine a stretávať sa v trojstrannom formáte – „my na to čakáme“, dodal podľa agentúry TASS hovorca Kremľa.
15:45 - Akcie v New Yorku po oznámenom prímerí medzi USA a Iránom výrazne posilňujú
Americké akcie po oznámení dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom začali obchodovanie s výraznými ziskami. Index Nasdaq Composite pridáva 3,65 percenta nad 22.821 bodov, zatiaľ čo širší index S & P 500 vykazuje rast o 2,1 percenta nad 6 754 bodov. Dow Jonesov index má k dobru 0,85 percenta nad 46.978 bodov.
Silný záujem je napríklad o letecké spoločnosti. Akcie firiem American Airlines, Southwest Airlines či Alaska Air Group v úvode obchodovania vykazovali rast od 10,2 do 12,5 percenta. Naopak akcie ťažiarov, ako je napríklad Shell, prudko oslabujú.
Irán a Spojené štáty sa dohodli na prímerí len niekoľko hodín pred termínom, ktorý dal americký prezident Donald Trump Teheránu na otvorenie Hormuzského prielivu. Cieľom bolo umožniť bezproblémovú dopravu ropy z Perzského zálivu k zákazníkom po celom svete.
Nahor sa vydali akciové trhy aj v ďalších krajinách. Rast amerických akcií nadväzuje na zisky v Ázii a v Európe.
Kým spevňujú aktíva považované za rizikovejšie, ako je euro či britská libra, dole zamieril americký dolár, ktorý investori vnímajú ako bezpečné útočisko v čase neistoty. Dolárový index, ktorý vyjadruje hodnotu dolára ku košu šiestich hlavných svetových mien, krátko pred 16.00 h SELČ strácal 0,7 percenta na 98,79 bodu.
15:43 - Irán bude naďalej podporovať hnutie odporu na Blízkom východe, uviedol Teherán
Iránske ozbrojené sily oznámili, že budú podporovať hnutie odporu v Libanone, Palestíne, Jemene a Iraku, píše agentúra Reuters. Veliteľstvo iránskych síl vyhlásenie vydalo po tom, ako Washington a Teherán v noci prijali pakistanský návrh na dvojtýždňové prímerie.
Podľa Islamabadu sa prímerie vzťahuje aj na spojencov oboch krajín a zahŕňa celý región Blízkeho východu. Podľa Izraela sa však dohoda nevzťahuje na Libanon.
Spojené štáty aj Irán označili dohodu o prímerí za svoje víťazstvo. Iránske ozbrojené sily ale varovali, že na akékoľvek obnovené útoky zo strany USA či Izraela odpovedia s ešte väčšou silou.
Po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že sa prímerie na vojnu v Libanone nevzťahuje, uskutočnilo popoludní izraelské letectvo doteraz najväčšiu vlnu vzdušných úderov na libanonskom území od začiatku terajšieho konfliktu.
Irán v Libanone podporuje hnutie Hizballáh, v Jemene húsíjských povstalcov, v Iraku rad šiitských milícií vrátane Katáib Hizballáh a na Izraelom okupovaných územiach ozbrojenej skupiny Hamas a Palestínsky islamský džihád.
15:35 - Libanon hlási zranených a prosí o pomoc
Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že podľa predbežných údajov pri úderoch zahynuli desiatky ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia. Rezort zdravotníctva opäť vyzval občanov, aby „obmedzili dopravné zápchy, najmä vo štvrtiach hlavného mesta, a dali tak prednosť záchranným službám“.
Prezident Libanonu Džúzíf Awn v stredu žiadal spriatelené krajiny o pomoc pri ukončení izraelských úderov. Bejrút „uvítal dohodu (o dočasnom prímerí) medzi Iránom a Spojenými štátmi a zintenzívnil úsilie aj o dosiahnutie dohody o prímerí v Libanone, kde Izrael naďalej eskaluje svoje útoky“, povedal prezident. „Všetkých priateľov Libanonu žiadame, aby nám pomohli zastaviť tieto útoky všetkými dostupnými prostriedkami,“ dodal.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"