Chaos v Hormuzskom prielive. Iránske médiá sa nezhodujú, či je strategická úžina pre dopravu otvorená alebo uzavretá

11:55 - Adrai: Izrael v Iráne neútočí, ale pokračuje v pozemnej operácii v Libanone

Izraelská armáda od stredy 03.00 h miestneho času neuskutočnila žiadne útoky v Iráne, ale pokračuje vo svojej pozemnej operácii proti proiránskej organizácii Hizballáh v Libanone.

S odvolaním sa na vyhlásenie izraelskej armády o tom v stredu informovala agentúra AFP.

Izraelské letectvo priznalo, že do 03.00 h v noci na stredu podniklo v Iráne sériu útokov na miesta, z ktorých iránska armáda odpaľovala balistické rakety na Izrael. Izraelská armáda okrem toho v Iráne zasiahla aj niekoľko zariadení na výrobu zbraní.

Momentálne je izraelská armáda v stave vysokej pohotovosti a monitoruje situáciu, aby mohla včas varovať civilné obyvateľstvo.

Hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai vo svojom príspevku na sociálnej sieti X objasnil, že prímerie vo vojne USA a Izraela proti Iránu sa Libanonu netýka. Boje izraelskej armády tam preto pokračujú pozemnou operáciou proti Hizballáhu. Vo svojom vyhlásení Adrai vyzval obyvateľov oblasti južne od rieky Zahrání, aby sa evakuovali. Rieka Zahrání tečie asi 40 kilometrov severne od hranice s Izraelom.

11:45 - Situácia námorníkov pri Hormuzskom prielive zostáva nejasná

Situácia námorníkov v Perzskom zálive zostáva napätá, oznámilo v stredu agentúre DPA združenie nemeckých rejdárov (VDR).

Po americko-izraelskom útoku na Irán Teherán prakticky zablokoval kľúčový Hormuzský prieliv. Podľa VDR správa o dvojtýždňovom prímerí predstavuje pozitívny signál, doteraz však nie sú jasné podrobnosti a lodiam nikto nezaručil bezpečnú plavbu.

Podľa údajov VDR uviazlo od vypuknutia vojny 28. februára v Perzskom zálive viac ako 2 000 obchodných lodí s približne 20-tisíc námorníkmi na palube. Najmenej 50 z toho tvoria plavidlá nemeckých lodných spoločností.

11:44 - Albares: Je neprijateľné, aby Izrael pokračoval v útokoch v Libanone

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v stredu označil za „neprijateľné“ pokračovanie útokov Izraela v Libanone. Židovský štát útočí na susednú krajinu aj po tom, ako Spojené štáty a Irán oznámili dvojtýždňové prímerie.

Albares pre španielsky rozhlas RNE povedal, že boje musia prestať na všetkých frontoch, čo znamená, že aj v Libanone. „Je neprijateľné, že izraelská vojna, izraelská invázia v suverénnej krajine Libanon... pokračuje,“ konštatoval.

11:42 - Przydacz: Nedostatok podpory USA môže oslabiť solidaritu v NATO

Nedostatočná podpora Spojených štátov zo strany európskych spojencov v konflikte na Blízkom východe môže mať dôsledky na budúcu solidaritu v rámci Severoatlantickej aliancie.

V stredu na to v TV Republika upozornil šéf prezidentského Úradu pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz, informuje varšavský spravodajca TASR na základe denníka Rzeczpospolita.

Podľa jeho slov by mohli Spojené štáty v budúcnosti spochybniť ochotu brániť Európu, ak by čelila bezpečnostnej hrozbe. Upozornil najmä na možný scenár útoku Ruska na ciele v Európe, pri ktorom by Washington mohol poukázať na nedostatok predchádzajúcej podpory zo strany európskych krajín.

11:41 - Blanár víta prímerie na Blízkom východe

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár víta ohlásené prímerie na Blízkom východe, ktoré sa podarilo dosiahnuť vďaka intenzívnej diplomatickej práci sprostredkovateľov. Apeluje na ďalšie mierové rokovania.

„Dohoda o dvojtýždňovom prerušení vojenských aktivít je dôležitým krokom, ktorý však musí smerovať k ďalším intenzívnym diplomatickým rokovaniam všetkých zainteresovaných strán s cieľom dosiahnuť trvalý a komplexný mier v celom regióne vrátane Libanonu,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.

Bezpečnosť v regióne širšieho Perzského zálivu je podľa jeho slov kľúčovým predpokladom pre stabilitu globálnych energetických trhov a medzinárodnej námornej dopravy.

„Je nevyhnutné čo najskôr obnoviť bezpečnú plavbu cez Hormuzský prieliv, aby bol tento strategický uzol opäť dostupný pre medzinárodný transfer ropy, zemného plynu a ďalších produktov,“ zdôraznil minister.

Blanár zároveň vyzval na návrat k diplomacii založenej na rešpektovaní a dodržiavaní medzinárodného práva a princípov Charty Organizácie Spojených národov. „Dialóg a mierové rokovania sú jediná cesta k deeskalácii a udržateľnému mieru,“ skonštatoval.

11:40 - Egypt privítal oznámenie USA o pozastavení vojenských operácií v Iráne

Egypt, ktorý v uplynulých týždňoch pôsobil ako jeden zo sprostredkovateľov komunikácie medzi Washingtonom a Teheránom, v stredu privítal oznámenie Trumpa o dvojtýždňovom pozastavení vojenských operácií v Iráne.

V telefonáte s americkým vyslancom Stevom Witkoffom egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdalátí „vyjadril hlboké uznanie za tento dôležitý americký krok, ktorý dodáva šancu diplomacii a spúšťa seriózny proces americko-iránskych rokovaní“.

Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že prímerie je „kľúčovou príležitosťou, ktorú treba využiť na prípravu pôdy pre rokovania“. Rezort zároveň dodal, že Káhira je odhodlaná „neúnavne pokračovať v úsilí“ spolu s Pakistanom a Tureckom.

11:05 - Irak otvára svoj vzdušný priestor

Irak v stredu oznámil, že opäť otvára svoj vzdušný priestor, ktorý bol uzavretý od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu. Informovala o tom agentúra AFP.

Iracký úrad civilného letectva oznámil znovuotvorenie vzdušného priestoru od stredy. Návrat k obvyklým podmienkam zdôvodnil stabilizáciou situácie. Dodal, že povolené sú všetky civilné lety.

Vzdušný priestor nad Irakom bol uzavretý pre všetky prichádzajúce, odchádzajúce aj tranzitné lety. Jeho uzavretie nebolo ojedinelým prípadom v regióne – počas eskalácie napätia na Blízkom východe pristúpili k podobným opatreniam viaceré krajiny, aby zaistili bezpečnosť civilného letectva a ochranu letovej prevádzky.

Aj keď sa Bagdad priamo nezapájal do vojenských operácií proti Iránu, jeho územie a vzdušný priestor sú strategicky dôležité pre pohyb vojenských síl a zásobovanie v regióne. Irak je zároveň krajinou, v ktorej pôsobia rôzne milície podporované Iránom, čo zvyšuje riziko incidentov, a bolo to aj jedným z dôvodov, pre ktoré iracké úrady prijali sériu preventívnych opatrení vrátane uzavretia vzdušného priestoru.