Srdce trpí, kosti rednú a zabrať dostáva aj psychika. Vedci vysvetľujú, prečo bude pobyt na Mesiaci najväčšou skúškou
Ľudstvo stojí na prahu návratu na Mesiac. Tentoraz však nejde len o symbolické pristátie. Program Artemis má ambíciu vybudovať trvalú prítomnosť človeka mimo Zeme a postupne vydláždiť cestu k Marsu. Kým technologická stránka projektu napreduje, vedci čoraz hlasnejšie upozorňujú na menej viditeľný problém - samotné ľudské telo.
Ako píše profesor fyziológie a biochémie Damian Bailey z University of South Wales v texte publikovanom na portáli The Conversation, život na Mesiaci bude „vzrušujúci a brutálne neúprosný“. To, čo sa na prvý pohľad javí ako ďalší veľký krok pre ľudstvo, je zároveň komplexným experimentom s ľudskou biológiou.
Misie Apollo v 60. a 70. rokoch minulého storočia trvali len niekoľko dní. Astronauti pristáli, vykonali experimenty a vrátili sa späť. Artemis má úplne iný cieľ, a to dlhodobé pobyty na lunárnom povrchu, ktoré sa budú postupne predlžovať z týždňov na mesiace.
Kľúčovým krokom je aktuálna misia Artemis II, prvý pilotovaný let lode Orion. Jej úlohou je overiť, či systémy podpory života, navigácie či ochrany pred extrémnymi podmienkami fungujú spoľahlivo aj s posádkou na palube.
Skutočný cieľ je však ambicióznejší. NASA plánuje investovať približne 20 miliárd dolárov do vybudovania základne na južnom póle Mesiaca. Tá má slúžiť ako testovacie prostredie pre dlhodobé fungovanie ľudí mimo Zeme.
Prostredie, na ktoré nie sme stavaní
Bailey upozorňuje, že Mesiac vystavuje človeka úplne novému súboru rizík. Vedci hovoria o tzv. „space exposome“ – kombinácii fyzikálnych, chemických a psychologických faktorov, ktoré spoločne pôsobia na organizmus.
Ide najmä o gravitáciu na úrovni jednej šestiny Zeme, vysoké dávky kozmického žiarenia, extrémne teplotné výkyvy, jemný a toxický lunárny prach, izoláciu a sociálnu depriváciu a narušený cirkadiánny rytmus.
„Život na Mesiaci preverí každý orgánový systém v ľudskom tele,“ konštatuje Bailey.
Na rozdiel od astronautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) sa lunárne posádky nachádzajú mimo ochranného magnetického poľa Zeme. To znamená výrazne vyššie vystavovanie sa radiácii, ktorá môže poškodzovať DNA, narúšať imunitný systém a zvyšovať riziko kardiovaskulárnych či neurologických ochorení.
Telo sa mení nenápadne
Jedným z najväčších problémov je, že mnohé zmeny prebiehajú bez viditeľných príznakov. Astronaut môže fungovať normálne, zatiaľ čo sa v jeho tele postupne rozvíjajú patologické procesy.
Znížená gravitácia mení základnú fyziológiu organizmu. Ovplyvňuje pohyb tekutín, distribúciu krvi aj zásobovanie mozgu kyslíkom a glukózou. To môže viesť k zmenám v mozgových funkciách či k zvýšenému riziku cievnych problémov.
Bailey preto zdôrazňuje potrebu vnímať organizmus ako prepojený systém: „Malé narušenie v jednom systéme vytvára vlny v ostatných.“ Tento prístup označuje ako „space integrome“, teda komplexnú sieť vzťahov medzi orgánmi a fyziologickými procesmi.
Udržať astronautov v dobrej kondícii nebude možné bez aktívnych opatrení. Základom zostáva pohyb. Už dnes trávia astronauti na ISS približne dve hodiny denne cvičením, aby zabránili úbytku svalovej hmoty a kostnej hustoty.
Na Mesiaci však bude situácia komplikovanejšia. Tréningové systémy bude potrebné prispôsobiť nižšej gravitácii, ktorá mení spôsob zaťaženia tela.
Významnú úlohu zohrá aj výživa. Podľa Baileyho môže správne nastavená strava ovplyvniť nielen svaly a kosti, ale aj imunitu či reakciu organizmu na radiáciu. Budúcnosťou je pravdepodobne personalizovaná výživa šitá na mieru konkrétnemu astronautovi.
Vedci zároveň testujú koncept umelej gravitácie, napríklad pomocou tzv. krátkoradiusových centrifúg. Tie by mohli aspoň dočasne simulovať vyššie gravitačné zaťaženie a stabilizovať niektoré telesné funkcie.
Ochrana pred neviditeľným nepriateľom
Radiácia zostáva jednou z najväčších hrozieb. Riešenie má byť kombináciou viacerých prístupov, od fyzickej ochrany až po operatívne opatrenia.
Jednou z možností je využitie lunárneho regolitu (povrchovej pôdy) na stavbu obydlí, ktoré budú slúžiť ako prirodzený štít. Dôležité budú aj systémy včasného varovania pred slnečnými erupciami a plánovanie aktivít tak, aby sa minimalizovala expozícia.
Kľúčovú úlohu má zohrávať aj technológia. Neustále monitorovanie zdravotného stavu pomocou prenosných zariadení a pokročilá analýza dát by mohli odhaliť problémy skôr, než sa prejavia.
Pobyt na Mesiaci nebude len vedeckým experimentom, ale aj psychologickou skúškou. Izolácia, monotónne prostredie a vedomie extrémneho rizika môžu výrazne ovplyvniť psychiku posádky.
Napriek tomu má tento krok zásadný význam. „Ak sa naučíme udržať ľudí zdravých, odolných a produktívnych na Mesiaci, urobíme rozhodujúci krok k tomu, aby sme sa stali skutočne kozmickým druhom,“ predpovedá Bailey.
O misii Artemis II sme sa rozprávali aj s vesmírnym výskumníkom Jakubom Kapušom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"