Prečo nepristanú na Mesiaci? Odborník: Spájať Apollo s Artemis je ako porovnávať auto zo 60. rokov s moderným
Historický návrat ľudí k Mesiacu po viac ako polstoročí začal úspešným štartom Artemis II. Po sérii odkladov spôsobených nepriaznivým počasím či technickými problémami sa štvorčlennej posádke podarilo bezpečne odštartovať misiu, ktorá preverí, či sú všetky systémy pripravené zvládnuť kritické manévre pred skutočným pristátím na lunárnom povrchu.
Raketa Space Launch System vo štvrtok (2. 4.) po polnoci nášho času vyniesla do vesmíru kozmickú loď Orion so štvorčlennou posádkou. „Celý svet sledoval, či sa štart po viacerých odkladoch konečne podarí. Všetko prebehlo bez komplikácií, počasie tejto misii prialo,“ povedal vesmírny výskumník Jakub Kapuš pre ta3.
Ako poznamenal, misia bola niekoľkokrát odložená. Technické problémy prinútili inžinierov len dva mesiace pred štartom vrátiť raketu naspäť do montážnej haly. „Dokonca aj desiatky minút pred štartom hlásilo riadiace stredisko drobné technické problémy. Napriek tomu sa im podarilo odštartovať a svet sledoval nádherný let so štvoricou astronautov po viac ako 53 rokoch,“ prezradil.
Testovacia misia so živou posádkou
Cieľom letu je overiť všetky systémy kozmickej lode Orion a rakety SLS potrebné na skutočné pristátie na Mesiaci.
„Ide o o testovaciu misiu. Misia Artemis II je vlastne prvou misiou pilotovanou živou posádkou,“ vysvetlil Kapuš.
Porovnanie s programom Apollo podľa neho ukazuje výrazný technologický pokrok vo vesmírnom programe. „Je to ako porovnávať auto zo 60. rokov s dnešným moderným autom. Kozmická loď Orion má moderné riadenie, počítače a všetko potrebné.“
NASA sa rozhodla pre oblet a nie pristátie z viacerých dôvodov: „NASA je veľmi opatrná. Prvá pilotovaná misia má za cieľ maximalizovať bezpečnosť posádky a preveriť všetky systémy pred budúcim pristátím,“ dodal s tým, že skutočné pristátie astronautov sa očakáva až v roku 2028.
Historické prvenstvá a kľúčové momenty
Posádku tvoria štyria kozmonauti: veliteľ Reid Wiseman, prvá žena Christina Kochová, prvý Afroameričan Victor Glover a prvý Kanaďan Jeremy Hansen, ktorý absolvuje svoj premiérový let do vesmíru.
„Pre kanadského astronauta je to výnimočný moment, keďže jeho prvý let smeruje hneď k Mesiacu,“ podotkol Kapuš.
Astronauti po štarte zatiaľ len oblietajú Zem. Naštartovanie motorov smerom k Mesiacu ich čaká nasledujúci deň. Posádku na misii čaká intenzívny harmonogram testov, skúšok a technických cvičení. Inžinieri a lekári na Zemi budú priebežne monitorovať stav lode aj ich zdravotný stav na palube.
Najkritickejším momentom bude podľa odborníka návrat na Zem. „Pri vstupe do atmosféry sa vrátia obrovskou rýchlosťou. Pri prvej misii Artemis I sa ukázali problémy s tepelným štítom, ktoré sa snáď podarilo americkým inžinierom vyriešiť,“ uzavrel.
Celý rozhovor s výskumným pracovníkom Jakubom Kapušom o misii Artemis II si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"