Štart Artemis II visí na vlásku, jedna vec môže misiu zastaviť. K Mesiacu poletí prvá žena aj prvý černoch
NASA sa vracia k Mesiacu s posádkou. Misia Artemis II, ktorej štart je naplánovaný na 1. apríla o 18:24 EDT (2. apríla 0:24 nášho času) z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, má byť prvým pilotovaným obletom Mesiaca po viac než polstoročí a zároveň skúškou, od ktorej bude závisieť ďalší smer amerického lunárneho programu. Tentokrát to však bude ešte bez pristátia na lunárnom povrchu.
Ako informovala oficiálna stránka amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), štvorčlenná posádka po štarte na rakete SLS najprv absolvuje sériu testov na obežnej dráhe Zeme.
Až potom sa loď Orion vydá na približne desaťdňovú cestu okolo odvrátenej strany Mesiaca a späť. Cieľom letu nie je pristátie, ale overenie, že systémy kozmickej lode vrátane podpory života, navigácie, komunikácie či núdzových postupov fungujú aj s ľuďmi na palube v podmienkach hlbokého vesmíru.
Aby bola misia úspešná, musí mať kozmická loď Orion po celú dobu letu dostatok slnečného žiarenia pre svoje solárne panely a zároveň nesmie byť v tieni Mesiaca dlhšie ako 90 minút.
Pozrite si aj oficiálne fotografie k misii Artemis. Článok pokračuje pod galériou.
Harmonogram misie
Podľa NASA budú astronauti po vynesení do vesmíru dvakrát obiehať Zem, pričom v jednej z kľúčových fáz misie si vyskúšajú aj ručné pilotovanie Orionu.
Posádka bude manévrovať v blízkosti horného stupňa rakety, ktorý po oddelení poslúži ako cieľ na nácvik operácií pri približovaní a manévrovaní v tesnej blízkosti iného objektu. Práve tieto operácie majú pripraviť astronautov na budúce stretnutia a spájanie lodí pri ďalších letoch programu Artemis.
Keď Orion dokončí úvodné previerky, vykoná motorický manéver smerom k Mesiacu. NASA uvádza, že loď následne poletí približne štyri dni, obletí odvrátenú stranu Mesiaca a na voľnej návratovej dráhe sa vráti k Zemi.
Posádka sa má dostať asi 7 400 km za odvrátenú stranu Mesiaca, teda ďalej, než sa človek dostal od čias programu Apollo. Po návrate má kapsula pristáť v Tichom oceáne, kde ju vyzdvihne americké námorníctvo.
Poletia? Pravdepodobne
Po podrobnom zhrnutí poveternostných podmienok v okolí štartovacieho miesta meteorológ Amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Mark Burger zhodnotil, že pravdepodobnosť štartu misie Artemis 2 odhaduje na 80 percent. Píše o tom stanica Sky News.
Bruger poznamenal, že aj keď bude stále problémom vietor, kozmická loď je veľmi odolná. Kopovité oblaky, ktoré sa presúvajú z východnej časti Floridy na západ, a môžu priniesť krátke prehánky, sú však z „jedným z faktorov, ktoré treba sledovať“, dodal meteorológ.
Riaditeľ NASA Jared Isaacman v rozhovore pre Sky News uviedol, že nedovolí, aby bola ohrozená bezpečnosť astronautov napriek tlaku na obnovenie programu. „Ak sa vyskytne niečo, čo by sa nám nepáčilo a čo by znamenalo zvýšené riziko, tak sa štart neuskutoční – jednoducho neodštartujeme, kým nebudeme pripravení,“ uviedol.
Ak bude stredajší štart z akéhokoľvek dôvodu zrušený alebo odložený, do 6. apríla sa naskytnú ďalšie príležitosti na štart. Ak by sa nestihol na začiatku mesiaca, ďalšia príležitosť bude až od 30. apríla. Štartovacie okná vo februári a v marci museli zrušiť pre zistené technické komplikácie.
Ľudia na ceste k Mesiacu
Na palube budú veliteľ Reid Wiseman, pilot Victor Glover a špecialistka misie Christina Kochová z NASA a špecialista misie Jeremy Hansen z Kanadskej vesmírnej agentúry. Práve Hansen sa má stať prvým Kanaďanom, ktorý poletí k Mesiacu. Glover zasa podľa portálu Space bude prvým černošským astronautom, ktorý sa dostane do blízkosti Mesiaca, a Kochová prvou ženou na takejto misii.
Práve ľudský rozmer letu zdôraznila vo svojom texte aj britská stanica BBC. Tá napísala, že ide o „najsledovanejšiu posádku od čias Apolla“, no zároveň upozornila, že za výnimočným projektom stoja aj rodinné príbehy, obavy a osobné rozhodnutia.
Wiseman podľa BBC po smrti manželky vychováva dve dcéry a s rodinou otvorene hovorí aj o rizikách povolania astronauta. „Tu je závet, tu sú dokumenty o správe majetku, a ak by sa mi niečo stalo, toto sa stane vám,“ opísal podľa stanice rozhovor so svojimi dcérami. Dodal, že „to patrí k tomuto životu“.
Christina Kochová, ktorá už v minulosti strávila na Medzinárodnej vesmírnej stanici 328 dní, sa podľa BBC na let pozerá aj ako na symbolický moment. K rozhodnutiu stať sa astronautkou ju kedysi priviedla ikonická fotografia Zeme vychádzajúcej nad mesačným horizontom z čias Apolla 8. „To, že za objektívom bol človek, urobilo tú fotografiu oveľa hlbšou a zmenilo spôsob, akým premýšľame o našom vlastnom domove,“ povedala BBC.
Jeremy Hansen zas podľa britskej stanice vidí svoj let aj ako dôkaz, kam sa za desaťročia posunula medzinárodná spolupráca vo vesmíre. „Misie Artemis si stanovili taký ambiciózny cieľ pre ľudstvo, že (...) krajiny po celom svete sa spájajú,“ uviedol.
Victor Glover podľa BBC a NASA prináša do posádky skúsenosti vojenského pilota aj astronauta z misie Crew-1, no zároveň sa pripravuje štúdiom pôvodných materiálov z éry Gemini a Apollo, aby v nich našiel využiteľné technické aj ľudské ponaučenia.
Cieľ si pozrú len z výšky
Portál Space upozornil, že Artemis II síce môže odštartovať už čoskoro, no posádka na Mesiaci nepristane. Dôvod je podľa neho jednoduchý - loď Orion na to nie je konštruovaná a NASA volí postupné testovanie schopností pred tým, než vyšle ľudí na mesačný povrch.
Portál zároveň pripomenul, že americká agentúra vo februári prepracovala architektúru programu Artemis. Podľa novej schémy sa misia Artemis III už nemá stať prvým pristátím, ale má sa zamerať na nácvik stretávania a spájania lodí na obežnej dráhe Zeme. Prvé pristátie posádky na Mesiaci sa tak podľa Space presúva na misiu Artemis IV, najskôr v roku 2028.
Space zároveň pripomína, že harmonogram programu komplikuje viacero faktorov. Medzi nimi sú vývoj lunárnych pristávacích systémov od súkromných firiem, technologické oneskorenia aj otázky okolo tepelného štítu Orionu. NASA však podľa portálu trvá na tom, že pilotovaný oblet Mesiaca je nevyhnutný medzistupeň, bez ktorého by návrat ľudí na mesačný povrch znamenal priveľké riziko.
Artemis II tak nebude historická preto, že by ľudia opäť vystúpili na Mesiaci. Historická má byť preto, že po viac než 50 rokoch znovu vyšle ľudí za nízku obežnú dráhu Zeme a otestuje, či je návrat k hlbšiemu pilotovanému prieskumu vesmíru reálne na dosah.
Pozrite si aj prehľad najdôležitejších astronomických udalostí za minulý rok:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"