„Nechceme zomrieť za Izrael.“ Mnohí americkí vojaci odmietajú byť politickými pešiakmi v Trumpovej vojne
Už štvrtý týždeň trvajúci konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom vyvoláva v amerických ozbrojených silách vlnu pochybností. Zatiaľ čo prezident Donald Trump nariaďuje nasadenie tisícok ďalších námorníkov a príslušníkov námornej pechoty na Blízky východ, medzi samotnými vojakmi narastá únava, stres a frustrácia.
Podľa zistení portálu HuffPost sa mnohí z nich cítia ako politickí pešiaci a hľadajú spôsoby, ako z armády odísť.
„Nechceme zomierať za Izrael“
Mnohí vojaci v aktívnej službe aj záložníci hlásia stratu viery v zmysel prebiehajúcej operácie. Veteránka a záložníčka, ktorá mentoruje mladších dôstojníkov, pre HuffPost uviedla, že jej kontakty vyjadrujú bezprecedentnú mieru sklamania. „Z úst príslušníkov armády počúvam slová: ‚Nechceme zomrieť za Izrael – nechceme byť politickými pešiakmi,‘“ opísala situáciu.
Tento trend potvrdzujú aj organizácie pomáhajúce vojakom. Mike Prysner z Centra pre svedomie a vojnu (CCW) uviedol, že kým v minulosti ich kontaktovalo 50 až 80 vojakov ročne, marec priniesol nárast o 1 000 %. „Viac a viac ľudí volí túto konkrétnu cestu. Rozhodne sa ocitáme v týchto rozhovoroch častejšie, než sme boli za dlhú dobu,“ potvrdil aj Matt Howard z organizácie About Face.
Obavy z pozemnej invázie a nepripravenosť
Vojenský personál kritizuje najmä nedostatočné plánovanie a ochranu základní pred iránskymi balistickými raketami a dronmi. Od začiatku vojny zahynulo 13 amerických vojakov a najmenej 232 utrpelo zranenia. Prípadná pozemná operácia v Iráne by podľa predstaviteľov armády znamenala katastrofu.
„Pozemná operácia by bola absolútnou katastrofou... nemáme na to plán,“ uviedol armádny predstaviteľ, ktorý lieči evakuovaných vojakov v Nemecku. Podľa neho Spojené štáty momentálne nedokážu plne brániť ani jedinú pozemnú základňu v operačnom priestore.
Vojaci sú demoralizovaní aj chýbajúcim jasným naratívom, ktorý by vojnu s Iránom ospravedlňoval. Mnohí vnímajú konflikt ako zle naplánovaný a zbytočne nebezpečný bez identifikovateľného strategického prínosu. Bodom zlomu bol pre mnohých útok na školu v iránskom meste Mináb z 28. februára, pri ktorom zahynulo 175 ľudí vrátane desiatok školáčok, za čo podľa vyšetrovania pravdepodobne nesú zodpovednosť USA.
Politizácia armády a vplyv sociálnych sietí
Okrem samotného konfliktu s Iránom vyvoláva v radoch vojska nepokoj aj širšie smerovanie administratívy a kroky ministra obrany Petea Hegsetha. „Nie je to len Irán. Predtým to bolo nasadzovanie Národnej gardy v amerických mestách či možnosť byť využitý proti vlastným susedom,“ vysvetlil Matt Howard pre HuffPost.
Situáciu ovplyvňuje aj odlišné vnímanie úlohy USA na Blízkom východe u mladšej generácie. Kým starší dôstojníci vidia útok na Irán ako odplatu za minulé útoky na Američanov, mladší vojaci sú skeptickejší k spojenectvu s Tel Avivom, najmä po sledovaní devastácie v Gaze.
Vďaka sociálnym sieťam majú dnešní vojaci lepší prístup k otvoreným diskusiám o zlyhaniach v Iraku a Afganistane. „Nadobúdam dojem, že nechce, aby sme sa učili alebo zmúdreli – chce len, aby sme bojovali,“ uviedol jeden zo záložníkov na adresu ministra Hegsetha.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"