Pozrite si, kto sú hlavní favoriti francúzskych prezidentských volieb

Francúzsko žije prezidentskými voľbami, ktorých prvé kolo sa koná už v nedeľu. Prinášame vám profily štyroch favorizovaných kandidátov, ktorými sú podľa prieskumov Marine Le Penová, Emmanuel Macron, Francois Fillon a Jean-Luc Mélenchon.

Zbavili ju imunity

Pôvodne advokátka Marine Le Penová sa postupne naplno ponorila do politiky. Stala sa líderkou Národného frontu a poslankyňou europarlamentu a teraz už druhýkrát kandiduje za prezidentku. Presadzuje ekonomický nacionalizmus a obnovenie kontrol na hraniciach Francúzska.

Le Penová začala svoju profesionálnu kariéru ako advokátka a v roku 1998 vstúpila ako právna expertka do radov Národného frontu, ktorému vtedy ešte predsedal jej otec Jean-Marie Le Pen. Od roku 2004 je nepretržite poslankyňou Európskeho parlamentu. V roku 2011 nahradila otca na čele FN a rok nato kandidovala v prezidentských voľbách, v prvom kole získala takmer 18 percent hlasov.

Le Penová ja podozrivá z údajného fiktívneho zamestnávania poslaneckých asistentov, ale odmieta vypovedať. Europarlament ju zbavil imunity vo vyšetrovaní týkajúceho sa fotografií brutálnych vrážd spáchaných takzvaným Islamským štátom, ktoré zverejnila na sociálnej sieti Twitter.

Presadzuje ekonomický nacionalizmus

Predsedníčka FN presadzuje odchod z eurozóny, návrat k franku a referendum o členstve v Únii. Chce zvýšiť obranné výdavky až na dve percentá HDP a vrátiť francúzsku štatút veľmoci so sebestačnou obranou. Presadzuje ekonomický nacionalizmus a podporu francúzskych firiem. Podporuje rozvoj a modernizáciu jadrovej energetiky. Zastrája sa, že v prípade víťazstva skoncuje so Schengenom a z bezpečnostných dôvodov obnoví hraničné kontroly.

Cudzincov, ktorí spáchajú trestný čin, by Le Penová vyhosťovala. Na istý čas navrhuje úplne zastaviť i prílev legálnych migrantov do Francúzska a z dlhodobého hľadiska by obmedzila počet migrantov prichádzajúcich ročne do krajiny na 10.000.

Po vnútroštátnej stránke navrhuje reformu ústavy – znížila by počet poslancov v oboch komorách parlamentu, počet regiónov a dožičila väčšiu ochranu francúzskemu historickému a kultúrnemu dedičstvu. Vek odchodu do dôchodku by znížila z aktuálnych 62 na 60 rokov. Le Penová avizovala, že v prípade víťazstva sa nemieni presťahovať do Elyzejského paláca, aby nemusela nútiť svoje deti k odchodu z domova.

Proeurópsky kandidát

Emmanuel Macron sa snaží voličov presvedčiť tým, že je kandidátom zmeny a novou tvárou v politike. Najmladší z francúzskych kandidátov má za sebou pestrú kariéru. Macron po štúdiu na prestížnej škole ENA, ktorú študovalo viacero vrcholných francúzskych politických predstaviteľov, začal svoju kariéru v štátnej správe. Potom pracoval v banke Rothschild.

V roku 2012 sa stal zástupcom generálneho tajomníka kancelárie prezidenta Francoisa Hollanda a o dva roky neskôr ministrom hospodárstva. V apríli 2016 založil vlastné politické hnutie Vpred!, opustil PS a v auguste podal demisiu a ohlásil prezidentskú kandidatúru. Exminister hospodárstva je najviac proeurópsky prezidentský kandidát a zdôrazňuje dôležitosť nemecko-francúzskej spolupráce. Na úrovni EÚ chce posilniť ochranu spoločných hraníc o 5000 nových pohraničiarov.

Chce prepustiť tisíce úradníkov

Macron presadzuje užšiu integráciu EÚ v oblasti vojenskej spolupráce i v ekonomike. Navrhuje spoločný rozpočet, parlament a stáleho ministra financií eurozóny. V otázke bezpečnosti je jednou z jeho priorít boj proti terorizmu a výdavky na obranu chce zvýšiť na dve percentá HDP. V súčasnosti dáva Francúzsko na obranu približne 1,8 percenta HDP.

Počas mandátu chce prepustiť 120-tisíc úradníkov a naopak vytvoriť najmenej 4000 pracovných miest pre učiteľov. Firmám plánuje znížiť dane o štvrtinu na 25 percent a prostredníctvom vyjednávania s odbormi chce umožniť dohodu o dĺžke pracovného času zamestnancov.

Počas mandátu chce investovať 50 miliárd eur do vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie občanov, do reforiem v oblasti ekológie a digitálnych technológii a do modernizácie štátnej správy. V roku 2007 sa oženil so svojou stredoškolskou učiteľkou Brigitte Marie-Claude Trogneuxovou, ktorá je o od neho o 25 rokov staršia a v súčasnosti má 64 rokov.

Nečakaný víťaz

Francois Fillon sa uchádza o prezidentský post prvýkrát. Prekvapivý víťaz pravicových primárok bol favoritom prieskumov až do momentu, keď sa v médiách objavili informácie, že fiktívne zamestnával svojich rodinných príslušníkov. Fillon je v politike už od 70. rokov minulého storočia a je členom pravicového bloku Republikáni. V roku 1981 sa stal prvý raz poslancom dolnej komory parlamentu a neskôr bol aj senátorom, ministrom a premiérom.

Vlani v novembri sa nečakane stal víťazom straníckych primárok, v ktorých zvíťazil nad populárnym expremiérom Alainom Juppém. Po primárkach bol favoritom na prezidentskú funkciu a v prieskumoch mal až 30-percentnú podporu. V januári sa v tlači objavila informácia, že údajne fiktívne zamestnával svoju manželku na poste poslaneckej asistentky. Hoci priznal, že ju zamestnával, súvisiace detaily viackrát zmenil a neskôr sa ukázalo, že mal zamestnávať aj svoje deti. V prieskumoch sa následne prepadol na tretie, respektíve štvrté miesto.

Z hľadiska programu je ekonomicky najviac vpravo. Zrušil by zákonom stanovený 35-hodinový pracovný čas a dal by zamestnancom možnosť dohodnúť sa so zamestnávateľmi na dĺžke pracovného času. Navrhuje tiež posunúť dôchodkový vek z aktuálnych 62 na 65 rokov a prepustil by počas výkonu mandátu až pol milióna štátnych úradníkov. Za svoju prioritu označil boj s islamským extrémizmom. Presadzuje aj vytvorenie svetovej koalície proti terorizmu, ktorá by pozostávala z USA, EÚ, Ruska, Iránu, Turecka a štátov Perzského zálivu.

Trvá na dialógu s Ruskom

Francúzov, ktorí odídu bojovať po boku islamských radikálov do Sýrie, by Fillon zbavoval občianstva. Počas kampane sľuboval, že v prípade zvolenia posilní policajné a vojenské zložky. Podporuje harmonizáciu daní na európskej úrovni a inštitucionalizoval by riadenie eurozóny. Na druhej strane odmieta rozširovanie EÚ a členstvo Turecka. Medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ chce aj po brexite zachovať úzke vzťahy, najmä v oblasti obrany.

Vyslovil sa za vytvorenie európskej obrannej aliancie s vedúcou úlohou Francúzska a Nemecka a zvýšil by výdavky na obranu zo súčasných 1,78 na dve percentá HDP. Z EÚ mieni vytvoriť nezávislý mocenský celok, ktorý je rovnocenným partnerom USA, Ruska a Číny. V otázke migrácie by prijal kvóty na maximálny počet prijatých migrantov a posilnil by ochranu vonkajších hraníc EÚ.

Trvá na dialógu s Ruskom, najmä v súvislosti s riešením vojnového konfliktu v Sýrii, ale kritizuje ruský politický systém, ktorý podľa neho nie je v súlade so západnou demokraciou. S Čínou by uzavrel strategické partnerstvo. Jasne sa vymedzuje voči svojim hlavným súperom. Emmanuela Macrona označil za pokračovateľa politiky súčasného prezidenta Francoisa Hollanda. Ekonomický program Marine Le Penovej by zas podľa neho Francúzsko zruinoval.

Ľavicové idey

Bohatými politickými skúsenosťami sa môže popýšiť ľavicový prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon. Ekologicky zameraný kandidát navrhuje hlbokú zmenu ústavy vrátane oslabenia právomocí prezidenta. Bol aktívny v študentských hnutiach a na začiatku 70. rokov minulého storočia vstúpil do trockistickej Medzinárodnej komunistickej organizácie. V roku 1976 sa stal členom Socialistickej strany a neskôr bol zvolený za senátora. Po dvojročnej ministerskej skúsenosti založil v roku 2002 ľavicové krídlo v PS.

Neskôr PS opustil a v roku 2008 založil Ľavicovú stranu, ktorá úzko spolupracovala s komunistickými a krajne ľavicovými stranami. Od roku 2009 je poslancom Európskeho parlamentu. Vlani založil stranu Nepoddajné Francúzsko, ktorá v sebe snúbi ľavicové idey a ekológiu.

V prezidentských voľbách kandidoval aj v roku 2012, keď získal 11 percent. Oproti minulým voľbám zmiernil tón kampane a na mítingoch už namiesto Internacionály, hymny robotníckeho hnutia, spieva francúzsku hymnu. Mélenchon si svojimi názormi získava najmä priaznivcov krajnej ľavice, komunistov a ekologicky zameraných voličov. Do roku 2050 chce na výrobu elektrickej energie používať len obnoviteľné zdroje a presadzuje zatvorenie jadrových elektrární.

TOP videá

Presadzuje odchod z NATO

Sám sa označuje sa "posledného prezidenta Piatej republiky", čím naznačuje, že chce zmeniť ústavu. Funkciu prezidenta považuje za príliš silnú a zrušil by hornú komoru parlamentu. Navrhuje vytvoriť ústavodarné zhromaždenie, ktoré by spísalo novú ústavu a predložilo by ju na schválenie v referende. Umožnil by voliť od 16 rokov a uvažuje aj o stanovení povinnosti voliť a umožnení odvolať politika počas výkonu mandátu.

Presadzuje zníženie veku odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 60 rokov a skrátenie pracovného času oproti aktuálnym 35 hodinám týždenne. V ekonomickej oblasti zastáva progresívne zdaňovanie. Je za ukončenie vojen a diplomatické a mierové riešenie sporov. Presadzuje odchod z NATO a otvoril by európske zmluvy. Ak by sa mu na základe dialógu s Nemeckom nepodarilo základné zmluvy EÚ zmeniť, bol by za odchod zo spoločenstva. Mélenchon vyštudoval filozofiu, v mladosti bol učiteľom a novinárom.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá