Reforma školstva mení slovenské triedy. Končí sa éra bifľovania, no štát trápi kritický nedostatok mladých učiteľov

Nová éra vzdelávania postupne mení tvár tradičnej slovenskej školy. Reforma, ktorá sa už zavádza na vybraných pilotných školách, prináša odklon od memorovania faktov smerom k rozvoju praktických zručností. Hoci sa zmeny zatiaľ týkajú len prvého stupňa, pred odborníkmi stoja výzvy v podobe nastavenia druhého stupňa aj pretrvávajúceho nedostatku pedagogických pracovníkov.

To, čo bolo v minulosti bežnou praxou, sa z vyučovania pomaly vytráca. Učitelia už nie sú viazaní výhradne na učebnice, ale kladú väčší dôraz na diskusiu a individuálne schopnosti žiakov. „Nie je to len počítanie z pracovného zošita, ako bývalo kedysi, ale musím sa trošku pripraviť na tú hodinu a pripraviť tie príklady iným spôsobom,“ hovorí Dominika Guothová, učiteľka druhého ročníka.

Od ročníkov k viacročným cyklom

Zmena prístupu znamená aj koniec striktného napomínania či pasívneho počúvania výkladu. „To také karhanie detí – A ty tu seď a nemôžeš sa pohnúť a dávaj pozor, lebo ja teraz ti 15 minút čítam – tak také niečo už neexistuje,“ približuje novú atmosféru v triedach Zora Dóczyová, riaditeľka ZŠ Černyševského 8 v Bratislave.

Podľa ministerstva školstva nie je reforma diktovaná len „zhora“, ale jej hlavnými hýbateľmi sú samotní pedagógovia. Jednou z kľúčových noviniek je zavedenie viacročných cyklov namiesto pevne stanovených ročníkov. Piaty ročník sa navyše po novom presúva z druhého stupňa na prvý.

„Deti tak získajú viac zručností pre život a menej bifľovania. Budú riešiť praktické úlohy, učiť sa spolupracovať a rozmýšľať vlastnou hlavou. Chceme, aby obstáli v živote, a nie len v testoch,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Pre školy to však znamená náročnú prípravu vlastných vzdelávacích programov. „Bude to dosť náročné nastaviť tak, aby to korešpondovalo napríklad aj s učebnicami,“ dopĺňa Ivan Dudáš z Kurikulárnej rady.

Kto bude učiť budúce generácie?

Napriek ambicióznym plánom naráža slovenské školstvo na personálnu krízu. Analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky varujú, že v systéme bude ročne chýbať 1 500 až 2 100 učiteľov. Problémom je najmä vysoký priemerný vek súčasných pedagógov, ktorý presahuje 50 rokov.

„Máme urobené dokumenty o tom, ako sa bude učiť, ale neviem, s kým to chceme robiť,“ upozorňuje Viktor Križo, riaditeľ odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní. Podľa neho je kľúčovou otázkou, kto bude školstvo budovať, keď do dôchodku odíde súčasná silná generácia učiteľov. Ministerstvo školstva deklaruje, že bude na pripomienky z praxe priebežne reagovať a reformu postupne vylepšovať.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"