Útoky na Irán musia prestať, žiadajú krajiny z G7. Narušené sú obchody, zbytočne umierajú nevinní
Na okamžité zastavenie útokov na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru vo vojne na Blízkom východe v piatok (27. marca) vyzvali ministri zahraničia krajín skupiny G7.
V spoločnom vyhlásení, na ktorom sa zhodli na stretnutí vo Francúzsku, zdôraznili potrebu obmedziť dopady konfliktu, ktorý Spojené štáty a Izrael na konci februára rozpútali svojimi útokmi na Irán, na regionálnych partnerov.
Taktiež zopakovali potrebu obnovenia slobodnej a bezplatnej plavby Hormuzským prielivom, napísala agentúra Reuters.
"Zamerali sme sa na význam rozmanitých partnerstiev, koordinácie a podporných iniciatív, okrem iného s cieľom zmierniť dopady globálnych ekonomických otrasov," uviedli šéfovia diplomacií krajín G7, do ktorej patria USA, Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko.
Ich posledná veta jej v mysli znie tisíckrát. Matka obetí amerického útoku na školu v Iráne vystúpila pred OSN
Medzi otrasy podľa nich patrí narušenie ekonomických, energetických a obchodných reťazcov, ktoré majú priamy vplyv na dodávateľov. Spomenuli aj narušenie obchodu s hnojivom.
Postoj Nemecka a USA
Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul povedal novinárom, že so Spojenými štátmi neexistujú žiadne nezhody ohľadom ich vojny s Iránom.
Vyhlásil, že Teherán nesmie získať jadrové zbrane či predstavovať regionálnu hrozbu. Wadephul podľa agentúry AFP vyzval Irán, aby začal s Washingtonom seriózne vyjednávať.
Hviezda amerických konzervatívcov v problémoch. Carlsonove väzby na Rusko a Irán vyvolávajú v USA vlnu podozrení
"Už teraz všade cítime významné ekonomické dopady, najmä v Európe. Preto sme o týchto témach hovorili veľmi podrobne a nie je tam vôbec žiadna nezhoda. Od Spojených štátov neprišla a neprichádza žiadna žiadosť, najmä naším smerom, aby sme sa pred ukončením bojov vojensky zapojili," povedal šéf nemeckej diplomacie.
Plány o Hormuzskom prielive
Ciele USA a ostatných krajín z G7 sú rovnaké, odpovedal francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot na otázku, či americká strana o niečo ostatné krajiny skupiny požiadala ohľadom Hormuzského prielivu.
Po tom, ako ustanú najväčšie boje, bude zavedený systém eskortovania ropných tankerov, povedal Barrot s tým, že na to bude potrebná medzinárodná misia.
Americký prezident Donald Trump európskym spojencom v minulých dňoch vyčítal, že nie sú USA ochotní vojensky pomôcť so znovuotvorením Hormuzského prielivu. Irán dopravu na kľúčovej vodnej ceste v dôsledku vojny obmedzuje.
Pätica európskych štátov s Japonskom chcú chrániť Hormuz. Dôsledky konania Iránu pocíti celý svet, varujú
Reakcia na Lavrova: Rusko neháji medzinárodné právo
Barrot tiež vyhlásil, že Rusko svojimi činmi neobhajuje medzinárodné právo na Ukrajine ani v Iráne. Komentoval tak vyjadrenie svojho ruského náprotivku Sergeja Lavrova vo francúzskej televízii.
"Lavrovovi sa včera večer podarilo šíriť svoju propagandu na francúzskom televíznom kanáli. Medzinárodné právo sa nebráni začatiu agresie," povedal francúzsky minister novinárom s odvolaním sa na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022.
Vo štvrtkovom rozhovore s France TV šéf ruskej diplomacie vyhlásil, že Rusko presadzuje medzinárodné právo tým, že stojí po boku Iránu v jeho vojne s USA a Izraelom.
Amerického ministra Marka Rubia sa podľa agentúr jeho kolegovia z európskych krajín G7 pokúšali presvedčiť o potrebe rýchleho ukončenia vojny s Teheránom.
Rubio pred stretnutím uviedol, že sa na ňu teší, ministrom však odkázal, že by ich krajiny mali byť vďačné, že Trump je ochotný "vysporiadať sa s takou hrozbou", akou je Irán.