Žilinka varuje pred prepadom v trestoch. Daňová kriminalita sa po novele stíha o 57 percent menej

Obžalovaných bolo vlani 348 osôb, čo je 61-percentný pokles oproti roku 2024, keď bolo obžalovaných 901 osôb. Pri trestnom čine daňového podvodu, pri ktorom dochádza k neoprávnenému uplatňovaniu nároku na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, ktoré už sú v dispozícii štátu, bolo v roku 2025 odstíhaných 45 osôb, čo je 49-percentný pokles oproti roku 2024, keď bolo odstíhaných 88 osôb, pričom obžalovaných z tohto trestného činu bolo vlani 28 osôb, čo je 57-percentný pokles oproti roku 2024, keď bolo obžalovaných 65 osôb.

„Daňová trestná činnosť postihuje celú spoločnosť a nepriaznivo ovplyvňuje základné funkcie štátu. Narúša príjmovú stránku verejných rozpočtov, ale aj zdravú hospodársku súťaž v podnikateľskej sfére. Podnikateľské subjekty plniace si zákonné daňové a odvodové povinnosti sú vo výraznej nevýhode voči tým subjektom, ktoré si tieto povinnosti neplnia alebo nelegitímne odčerpávajú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ zdôraznil generálny prokurátor.

Čítajte viac

Zvrat u čurillovcov: Po chybe so zlým súdom Žilinka mení dozor. Reaguje Susko, Šutaj Eštok aj šéf tímu Veritas

Výrazný pokles stíhania daňových deliktov

Zároveň pripomenul, že novelou Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť v auguste 2024, došlo aj k zmene podmienok trestnosti činu pri trestných činoch daňových. „Zmenila sa výška „rozsahu činu“ nevyhnutného pre naplnenie znakov trestných činov skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného zo sumy prevyšujúcej 266 eur na sumu prevyšujúcu 700 eur (malý rozsah) a daňového podvodu a nezaplatenia dane a poistného zo sumy prevyšujúcej 2 660 eur na sumu prevyšujúcu 20 000 eur (väčší rozsah),“ pripomenul Žilinka.

Uvedené legislatívne zmeny „rozsahu činu“ sa podľa generálneho prokurátora prejavili aj pri uplatňovaní inštitútu „účinnej ľútosti“, a teda zániku trestnosti trestných činov skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného alebo nezaplatenia dane a poistného. „Tento inštitút je významný nielen z pohľadu páchateľa (zaniká trestnosť ním spáchaného trestného činu), ale aj z pohľadu štátu (záujem na zabezpečení rozpočtových príjmov), keďže zo strany páchateľa musí dôjsť k dodatočnému zaplateniu splatnej dane a jej príslušenstva alebo poistného,“ uviedol Žilinka.

Doplnil, že v roku 2025 došlo na Slovensku k využitiu „účinnej ľútosti“ pred začatím trestného stíhania a po začatí trestného stíhania v celkovo 1 458 veciach, čo je 17-percentný pokles oproti roku 2024 (1 766 prípadov) a 45-percentný pokles oproti roku 2023 (2 638 prípadov). „Štatistické údaje svedčia o výraznom prepade trestnoprávnej reakcie štátu na daňové delikty v roku 2025, na ktorý mala nepochybne vplyv aj spomínaná novela Trestného zákona,“ dodal generálny prokurátor.

Pozrite si reportáž o žalobe na generálneho prokurátora Maroša Žilinku: