Slováci hazardujú so zdravím. Milióny predpísaných receptov končia v koši a pacienti liečbu ignorujú

Slovenskí pacienti navštívia lekára v priemere až jedenásťkrát ročne, no samotná návšteva ambulancie k uzdraveniu často nestačí. Štatistiky ukazujú alarmujúci trend – obrovské množstvo ľudí predpísanú liečbu ignoruje, čo vedie k vážnym zdravotným komplikáciám a zbytočnému zaťaženiu zdravotného systému.

Milióny receptov končia v koši

Minulý rok zostalo v lekárňach nevyzdvihnutých takmer 3,5 milióna predpísaných receptov. Toto číslo však predstavuje len špičku ľadovca, keďže mnohí ďalší pacienti si síce lieky vyberú, no reálne ich neužívajú.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) k situácii uviedol: „Ročne si my ako pacienti, každý z nás a všetci dokopy, vyzdvihneme takmer tri a pol milióna predpísaných receptov.“ Najčastejšie v lekárňach zostávajú lieky na cholesterol, konkrétne statíny, ale aj prípravky na ochorenia srdca. „Sú to lieky na ochorenie srdca, hlavne teda zo skupiny betablokátorov, tie neboli vybraté. A áno, aj očkovacie vakcíny na chrípku,“ spresnila Etela Janeková, hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo.

Hazard so srdcom a cievami

Ignorovanie liečby má priamy súvis s nárastom akútnych stavov. Podľa ministra zdravotníctva až „84 percent pacientov, ktorí skončia s infarktom alebo mozgovou príhodou, trpí na problémy s tlakom.“ Mnohí pacienti pritom svoje ochorenie podceňujú, pretože v počiatočných štádiách nespôsobuje bolesť.

Písali sme

Pacienti so zriedkavými chorobami čakajú roky na lieky. Predsedníčka aliancie: Väčšina chorôb je neliečiteľná

„Táto choroba nebolí. Vy o nej ani v podstate neviete a tým pádom ju hodne podceňujete. Stane sa to, že buď si ten liek ani nevyberiete, alebo ho položíte na tú nešťastnú poličku,“ vysvetlil predseda Únie pre zdravšie srdce Adrián Ďurček. Odborníci sa zhodujú, že za týmto správaním nie sú financie, ale skôr prístup a nízka miera zodpovednosti.

Pacienti si liečbu „upravujú“ sami

Lekári a lekárnici upozorňujú, že pacient sa často stáva vlastným lekárom a sám sa rozhoduje, ktorú časť predpísanej terapie podstúpi. „Pacient niekedy nemá vôľu sa vôbec liečiť. Navštívi ambulanciu, zistí, aká je situácia, a on sám si zváži, ktoré lieky bude užívať,“ upozornila Janeková.

Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa je kľúčom k zmene práve osobný postoj: „Musí tam byť nastavená istá zodpovednosť pacienta. Pokiaľ tá zodpovednosť tam nie je, tak ten pacient si ten liek nevyzdvihne.“ Minister Šaško k tomu dodal, že „najdrahší liek, ktorý sa nedá ani vyčísliť v eurách, je ten, ktorý samotný pacient nevyužije.“

Okrem zdravotných rizík totiž nesprávne dodržiavanie liečby predražuje následnú starostlivosť, kedy lekári musia riešiť už rozvinuté komplikácie, ktorým sa dalo včas predísť.

Čítajte viac

Šaško avizuje prelom v liekoch. Minister očakáva dohodu, ktorá má zlepšiť dostupnosť liečby pre vážne chorých