„Cubazuela“ sa rozpadla. Kuba čelí výpadkom, nedostatku aj tlaku Washingtonu. Čaká ostrov scenár Venezuely?

Kuba sa po výpadkoch elektriny a zastavení dodávok ropy z Venezuely prepadá do hlbokej krízy, ktorá ochromuje každodenný život na ostrove. Spojené štáty pritom zvyšujú tlak na socialistický režim a v zákulisí sa čoraz viac hovorí aj o možnej dohode s časťou rodiny Castrovcov.

Kuba humanitárna pomoc
Foto: SITA/AP
Aktivisti mávajú kubánskymi a palestínskymi vlajkami z lode Maguro, ktorá v utorok 24. marca 2026 priplávala do zátoky v Havane na Kube z Mexika s humanitárnou pomocou v rámci konvoja „Nuestra América“ (Naša Amerika).

Zároveň pribúdajú špekulácie o ďalšom vývoji. Kým Washington naznačuje možnosť dohody, Havana rokovania popiera. V hre sú aj scenáre ďalšieho sprísňovania tlaku vrátane úplnej blokády, ktorá by mohla vyvolať humanitárnu krízu a masovú migráciu do susedných krajín.

Kube medzitým prichádza obmedzená zahraničná pomoc - Čína prisľúbila dodávky ryže a finančnú podporu, Spojené štáty menší balík humanitárnej pomoci. O možných dodávkach ropy rokuje aj Rusko, no konkrétne riešenie zatiaľ nie je jasné.

„Venezuelský model“ je nepravdepodobný

Diskusia o príčinách kubánskej krízy sa dlhodobo delí medzi dva pohľady – zodpovednosť sa pripisuje buď komunistickému režimu, alebo americkej blokáde. Hoci USA nespôsobili kolaps ekonomiky samy, ich sankcie ju výrazne prehlbovali už od 60. rokov a postupne sa premenili na jedno z najdlhších obchodných embárg v moderných dejinách.

Trumpova administratíva tlak ešte vystupňovala. Zavedením ciel na krajiny dodávajúce Kube ropu obmedzila aj jej posledné zdroje palív, čo zasiahlo napríklad dodávky z Mexika. Humanitárna pomoc situáciu výraznejšie nezlepšila a krajina čelí pretrvávajúcim výpadkom aj nedostatku základných zdrojov.

Biely dom zároveň nevylučuje rokovania podľa „venezuelského modelu“, no nie je jasné, či má Kuba vnútorné elity ochotné spolupracovať. Na rozdiel od Venezuely, kde existuje opozícia, je kubánska politická scéna dlhodobo uzavretá a súdržná, čo zmenu režimu komplikuje.

Súčasne Washington zvyšuje tlak aj politicky. Americkí kongresmani napríklad vyzvali na stíhanie Raúla Castra za zostrelenie civilných lietadiel v roku 1996. Či sa prípad dostane pred súd, zatiaľ nie je jasné, no vzhľadom na jeho vek ide aj o otázku času.

Kto je favoritom USA?

Jednou z najspornejších častí Trumpovej stratégie voči Kube je možnosť dohody s časťou rodiny Castrovcov, ktorá by im umožnila zostať v krajine bez exilu či trestného stíhania. Washington naznačuje ochotu rokovať aj s dlhoročnými protivníkmi, ak by to viedlo k zmene režimu.

V zákulisí sa pritom objavili správy o neoficiálnych kontaktoch s predstaviteľmi rodiny. Spomínané boli aj rokovania s Alejandrom Castrom, ktorý má skúsenosti zo spravodajských štruktúr a zohral úlohu pri oteplení vzťahov s USA v minulosti. Podobne sa hovorí aj o kontakte s Raúlovým vnukom, ktorého americká strana vníma ako pragmatickejšie orientovaného zástupcu mladšej generácie.

Tieto úvahy zapadajú do širšieho prístupu USA, ktoré po skúsenosti z Venezuely naznačujú ochotu ponechať časť existujúcich elít pri moci výmenou za ekonomické a politické zmeny. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú aj väzby na ekonomické štruktúry, najmä konglomerát vojensko-priemyselný GAESA, ktorý kontroluje kľúčové sektory kubánskeho hospodárstva - turizmus, obchod aj finančný systém.

Pozrite si reportáž k téme:

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"