Keď výška ničí ego. Príbeh muža, ktorý sa „zmenšil“ o dva centimetre a stratil sebaúctu. Prečo stále živíme tento mýtus?
Stačil jeden centimeter a pocit vlastnej hodnoty sa zmenil. Text Financial Times (FT) ukazuje, ako hlboko je v spoločnosti zakorenená predstava, že výška mužov určuje atraktivitu, úspech aj sebavedomie.
Keď sa minulý rok v júni nechal britský novinár FT Alex Bilmes zmerať v zdravotníckom centre pri Ženevskom jazere, sestrička si zamrmlala „183 centimetrov“ a údaj zapísala „Koľko je to v stopách a palcoch?“ spýtal sa Bilmes. „Presne šesť stôp,“ odpovedala. Cítil sa „impozantne“ a mal pocit, že sa trochu rozžiaril neopodstatnenou hrdosťou. Presne šesť stôp!
Ideálna výška muža
Ako napísal, dovtedy si totiž celý dospelý život myslel, že má tesne pod 183 cm, teda konkrétne o jeden palec menej a veril, že sa nachádza tesne pod hranicou, ktorú spoločnosť považuje za ideálnu výšku muža.
Označenie „nízky“ neznamená len fyzickú výšku, ale aj isté spoločenské „menej než“. Ak má výška symbolický význam – a podľa Bilmesa má – tak 180 centimetrov jednoducho nestačí. Hranica 183 cm pôsobí sebavedome a dominantne, zatiaľ čo o pár centimetrov menej je len priemer, tesne pod ideálom.
Bilmes si však po meraní myslel, že túto hranicu konečne dosiahol. Zdravotník mu nameral 183 centimetrov, údaj sa objavil aj v jeho dokumentácii a dokonca aj v novinách. Považoval to za potvrdenie, že sa zaradil medzi „vyšších“ mužov, hoci si uvedomoval, že nejde o nič výnimočné.
V duchu sa tešil, ako to oznámi synovi Oscarovi, ktorý ho postupne prerastá a rád mu to pripomína. Bilmes mal pocit, že si konečne môže stáť za svojím – má 183 centimetrov a všetko nad túto hranicu je už len zbytočné predvádzanie sa.
Nepríjemné prekvapenie
O pol roka neskôr ho však čakalo nemilé prekvapenie. Pri ďalšom meraní mu namerali len 181 centimetrov, čo znamenalo návrat pod hranicu, ktorú si medzitým stihol osvojiť. Bilmes mal pocit, že sa „zmenšil“ nielen fyzicky, ale aj symbolicky, a rozhodol sa, že túto informáciu pred synom radšej zatají.
V širšom kontexte pritom nejde o nič výnimočné. Väčšina ľudí dosahuje svoju konečnú výšku už v tínedžerskom veku a priemerné hodnoty sa pohybujú okolo 171 centimetrov u mužov a 160 centimetrov u žien. V západných krajinách sú čísla o niečo vyššie, pričom najvyšší sú tradične Holanďania, zatiaľ čo najnižšie priemery majú regióny Strednej Ameriky a juhovýchodnej Ázie.
Ako pokračoval, na výške záleží aj ženám, ale trochu inak. Nízki ľudia bývajú podľa jeho slov prehliadaní, a to doslova aj obrazne. Nízki muži môžu byť vtipní, energickí či výbušní, no zriedkavo sú považovaní za sexsymboly a ak je slávny muž nízky, je to jeho definujúca vlastnosť.
U žien je to len detail, pretože nikto netvrdí, že speváčka Sabrina Carpenter, aktivistka Greta Thunberg či gymnastka Simone Biles uspeli preto, aby prekonali svoju výšku. Pri mužoch ako Tom Cruise či Mark Zuckerberg sa to však často naznačuje.
Výška nedokazuje naozaj nič
Bilmes si uvedomoval aj silu stereotypov, ktoré sa s výškou spájajú. Citát Iana Fleminga o tom, že „nízki muži spôsobili všetky problémy sveta“, podľa neho vystihuje rozšírenú predstavu, že nižší muži si svoju nevýhodu kompenzujú agresivitou. Príklad Napoleona sa pritom často uvádza mylne, keďže na svoju dobu bol skôr nadpriemerne vysoký (mal 168 cm).
Pri pohľade na historické postavy je však zrejmé, že výška sama o sebe nič nevysvetľuje. Mocní a autoritatívni lídri sa vyskytovali medzi nižšími aj vyššími mužmi, bez jasného vzorca - Putin má asi 170 cm, Saddám Husajn mal 188 cm, Stalin bol nízky, Kaddáfí vysoký a Hitler bol priemer. Napriek tomu spoločnosť stále pripisuje vyššej postave pozitívne vlastnosti, čo Bilmesa viedlo k úvahe, prečo ho vlastná výška dokázala tak ovplyvniť. Odpoveď videl najmä v predstave atraktivity a mužnosti.
Istú útechu našiel v tom, že niektoré výskumy naznačujú dlhší život u nižších mužov. Z výskumu WHO z roku 1992 napríklad vyplýva, že muži pod 170 cm žijú v priemere o 7,5 roka dlhšie než tí nad 183 cm.
Aj to však sprevádza paradox – s pribúdajúcim vekom sa ľudia prirodzene zmenšujú. „Pravdepodobne som vlani nemal 183 cm a tento rok neklesol o dva centimetre, no raz – možno v sedemdesiatke – budem mať len 175 cm. Ale vtedy mi to už asi bude jedno. Stále budem mať tých šesť mesiacov v roku 2025, keď som mal 183 cm. A dôkaz na papieri,“ uzavrel Bilmes.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"