Fíni sú najšťastnejší, západ však upadá. S negatívnou životnou pohodou súvisí vec, ktorú robíme každý deň

Nová Svetová správa o šťastí za rok 2026 upozorňuje na prudký pokles životnej pohody medzi mladými ľuďmi, najmä u tínedžeriek v anglicky hovoriacich krajinách a západnej Európe. Za jeden z hlavných dôvodov označuje nadmerné používanie sociálnych sietí.

muž na mobile.jpg
Foto: Profimedia

Najšťastnejšou krajinou sveta zostáva už deviaty rok po sebe Fínsko. Na druhom mieste skončil Island, po ktorom nasleduje Dánsko a na štvrtom mieste prekvapivo figuruje Kostarika. Tá sa stala najväčším skokanom, keď sa v rebríčku posunula z 23. miesta až do prvej päťky.

Správa však tiež upozornila, že hodnotenie života medzi ľuďmi mladšími ako 25 rokov v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande za posledné desaťročie výrazne kleslo. Naznačuje, že jedným z hlavných faktorov tohto trendu je dlhé trávenie času skrolovaním obsahu na sociálnych sieťach. Informuje o tom agentúra AP.

Prekvapením sa stala Kostarika

Novým členom prvej päťky sa stala Kostarika, čo správa pripisuje vyššej životnej pohode vďaka silným rodinným väzbám a ďalším sociálnym kontaktom. „Myslíme si, že je to vďaka kvalite ich spoločenského života a stabilite, ktorú momentálne užívajú,“ povedal profesor ekonómie z Oxfordu Jan-Emmanuel De Neve, ktorý vedie Centrum pre výskum blahobytu a je spolueditorom Svetovej správy o šťastí.

„Latinská Amerika má vo všeobecnosti silné rodinné a spoločenské väzby a vysokú úroveň sociálneho kapitálu, ako by to nazval sociológ, vo väčšej miere než iné regióny,“ dodal.

Správa uvádza, že stabilné umiestnenie Fínska a ďalších severoeurópskych krajín na čele súvisí s kombináciou bohatstva, jeho rovnomernejšieho rozdelenia, existencie sociálneho štátu, ktorý ľudí chráni pred rizikami hospodárskych recesií, a zdravej dĺžky života. Fínsky prezident Alexander Stubb vo štvrtok v súvislosti s umiestnením sa jeho krajiny uviedol, že si „nemyslí, že existuje nejaký čarovný elixír, ale pomáha mať spoločnosť, ktorá sa usiluje o slobodu, rovnosť a spravodlivosť“.

Rebríček sa nezmenil ani čo sa týka posledných miest, kde zostávajú krajiny, ktoré sa nachádzajú v zónach veľkých konfliktov alebo v ich blízkosti. Najnešťastnejšími krajinami sú Afganistan, Sierra Leone a Malawi.

Znepokojujúci výsledok

Rebríček krajín vychádzal z odpovedí približne 100-tisíc ľudí zo 140 krajín a území, ktorí mali ohodnotiť svoj vlastný život na škále od 0 do 10.

Medzi ľuďmi mladšími ako 25 rokov v anglicky hovoriacich krajinách a v západnej Európe toto skóre však za posledné desaťročie kleslo takmer o jeden bod. Správa uvádza, že negatívna súvislosť medzi životnou pohodou a intenzívnym používaním sociálnych sietí je mimoriadne znepokojujúca najmä u dospievajúcich dievčat.

Napríklad pätnásťročné dievčatá, ktoré používajú sociálne siete päť alebo viac hodín denne, uvádzali nižšiu spokojnosť so životom v porovnaní s tými, ktoré ich používajú menej.

Výskumníci uviedli, že mladí ľudia, ktorí používajú sociálne siete menej než jednu hodinu denne, vykazujú najvyššiu mieru životnej pohody, a to dokonca vyššiu než tí, ktorí sociálne siete nepoužívajú vôbec. Odhaduje sa však, že dospievajúci na sociálnych sieťach v priemere trávia dve a pol hodiny denne „Je zrejmé, že by sme sa mali čo najviac snažiť vrátiť ‚sociálne‘ späť do sociálnych médií,“ povedal De Neve.

Čo je príčinou?

Výskumníci v správe dospeli k záveru, že v niektorých krajinách je intenzívne používanie sociálnych sietí významným faktorom prispievajúcim k poklesu životnej pohody mladých ľudí. Najviac problémov spôsobujú platformy, ktoré využívajú algoritmy, pracujú s influencermi a ktorých hlavný obsah je vizuálny, pretože podporujú sociálne porovnávanie. Naopak, lepšie sa darí tým, ktorí používajú platformy slúžiace najmä na komunikáciu.

Autori poznamenali, že v niektorých častiach sveta, napríklad na Blízkom východe a v Južnej Amerike, je vzťah medzi používaním sociálnych sietí a životnou pohodou pozitívnejší a pohoda mladých ľudí tam neklesla napriek intenzívnemu používaniu sociálnych sietí.

Rebríček za rok 2026 je druhým rokom po sebe, keď sa medzi desiatimi najlepšími neobjavila ani jedna anglicky hovoriaca krajina. Spojené štáty sú na 23. mieste, Kanada na 25. a Británia na 29. mieste, dodáva AP.

Zákaz sociálnych sietí pre deti zvažuje čoraz viac krajín. jednou z nich je aj Španielsko:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"