Situácia s naftou sa po prijatých opatreniach stabilizuje, tvrdí Kamenický. Príplatky za sviatky vyjdú štát milióny
Vláda SR zaviedla v súvislosti s ropnou krízou sériu opatrení, dopravcovia však časť zmien kritizujú. Ide najmä o obmedzenie množstva nafty na 400 eur, ktorá núti veľkých dopravcov dotankovať v zahraničí. K tejto téme sa vyjadril minister financií Ladislav Kamenícký v relácii Politika 24 spravodajskej televízie JOJ24.
„Čo sa týka nafty a benzínu, máme jednu z najlacnejších cien v okolí, o čom svedčí aj fakt, že v severnej časti vyschli niektoré pumpy, bolo ich asi 20,“ uviedol.
Podľa Kamenického práve z dôvodu nízkych cien využívali tieto pumpy obyvatelia okolitých štátov, čomu chcela vláda svojim nariadením zabrániť. „Dnes sa tá situácia vďaka týmto opatreniam stabilizovala, na severe je to asi 11 púmp a sú tie palivá dopĺňané priebežne,“ poznamenal. Minister na porovnanie skonštatoval, že napríklad Slovinsko má limit na tankovanie 50 litrov pre obyvateľa a kamión má obmedzenie na 200 litrov nafty, pričom u nás to je 400 eur, čo je približne 260 litrov.
Slovensko „priškrtilo“ naftu, paradoxne aj Slovák môže platiť viac. Prečo? Experti: Zatiaľ buďme radi, že je čo tankovať
Zelenskyj nám zavrel kohútiky
Minister zároveň upozornil, že v otázke palív už čerpáme štátne hmotné rezervy. „Pán Zelenskyj nám zavrel kohútiky a máme obrovský problém s prísunom ropy cez ropovod Družba,“ uviedol Kamenický a spochybnil poškodenie ropovodu deklarované ukrajinských prezidentom.
Podľa neho musí v tomto smere vyvíjať tlak Európska komisia. Ako dodal, opatrenia prijaté v dôsledku ropnej krízy na Slovensku sa môžu predlžovať, v závislosti od vývoja situácie na Blízkom východe.
Do NBS sa nechystá
Príplatky za prácu počas štátnych sviatkov 8. mája a 15. septembra, ktoré boli obvykle dňami pracovného pokoja, budú stáť štát asi desať miliónov eur, uviedol minister financií.
„Zamestnávateľovi by práca počas dní, ktoré boli predtým pracovným sviatkom, mala prinášať nejaký zisk. Preto by mal byť ochotný zaplatiť tie príplatky. Niečo to bude stáť aj štát. Áno, bude to stáť, hovoríme o sume okolo desať miliónov eur. Na druhej strane my hovoríme, keď sme ľuďom zrušili štátny sviatok, tak mali by mať nárok, to hovorím o štátnej správe, na príplatky. Keď ľudia budú mať viac peňazí, viac budú spotrebovávať a o to lepšie sa bude dariť ekonomike,“ spresnil Kamenický.
Odmietol špekulácie, že by mal ísť na pozíciu guvernéra Národnej banky Slovenska a malo by dôjsť k rekonštrukcii vlády. „Ja budem robiť ďalej svoju robotu ako minister financií. Jediný človek, ktorý ma môže s nejakou ponukou alebo s čímkoľvek osloviť, je premiér, lebo on je ten, ktorý určuje, kto bude vo vláde a kto nebude. Nebudem sa o tom vôbec baviť, ja si budem robiť svoju robotu, som minister financií,“ zdôraznil.
Slovensko „priškrtilo“ naftu, paradoxne aj Slovák môže platiť viac. Prečo? Experti: Zatiaľ buďme radi, že je čo tankovať
Poznamenal, že v súvislosti s hlasovaním o dôvere vlády pre zákon o dlhovej brzde sa čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. „Nie je žiadny termín v tom zákone, čakáme na Ústavný súd. Ten zákon nie je dokonalý. Problém je, že momentálne uvedený zákon slúži iba na atakovanie vlády. Neslúži na to, na čo by mal slúžiť - na zlepšovanie verejných financií. Momentálne je nastavený tak, čo uznávajú všetci, že v podstate mnohé veci (v ňom) sú nevykonateľné,“ doplnil.
Aké opatrenia chystá?
Naznačil smer prípravy avizovaných opatrení, ktoré by mali podporiť rast ekonomiky. „Sú tu štyri balíky. Hovoríme o deregulácii, ktorá pomáha podnikateľskému prostrediu. Hovoríme o zefektívňovaní vynakladania prostriedkov. Boli rôzne návrhy, že nejaký úrad nemusí byť - buď ho treba celý zrušiť alebo zlúčiť alebo ponechať z neho len polovicu. To je jedna oblasť, ktorá nestojí štátny rozpočet. A potom tu máme opatrenia, ktoré stoja štátny rozpočet. To je práve to daňové a odvodové zaťaženie,“ doplnil Kamenický.
„Čo sa týka tých daňovo-odvodových vecí, musíme si ale uvedomiť, že (zníženie dane z pridanej hodnoty) o jedno percento stojí rozpočet vyše 400 miliónov eur, zníženie dane z príjmu právnických osôb o jedno percento to je 200 miliónov eur. Ak znížite daň z príjmu fyzických osôb, to máme nejakých 250 miliónov eur. To sú teda veľké výpadky, tu si teda musíme povedať, že na čo rozpočet má alebo na čo rozpočet nemá,“ dodal minister financií.