Napätie na Blízkom východe trápi aj Európu. Únia hľadala riešenia na samite: Poučili sme sa z minulosti

Napätie na Blízkom východe a jeho dôsledky cíti aj Európa. Lídri únie preto v Bruseli riešili aj to, ako na konflikt reagovať. A najmä ako ochrániť vlastné ekonomiky.

Konflikt na Blízkom východe sa čoraz viac premieta aj do peňaženiek Európanov. Ceny ropy a plynu rastú a Brusel preto začína konať. Európska únia pripravuje opatrenia, ktoré majú zmierniť tlak na domácnosti aj firmy. Ide napríklad o nižšie dane z elektriny či finančnú pomoc pre podniky.

Lídri členských štátov zároveň vyzvali všetky strany konfliktu, aby prestali útočiť na energetickú infraštruktúru. Práve zásahy do ropných a plynových zariadení totiž rozhýbali trhy najviac.

Brusel rieši rast cien energií aj pomoc pre firmy.

„Pokiaľ ide o vývoj v Iráne na Blízkom východe, Európska rada naďalej vyzýva k zmierneniu napätia a k maximálnej zdržanlivosti, ako aj k ochrane civilistov a kľúčovej infraštruktúry, najmä tej, ktorá slúži na výrobu energie,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Keď však prišlo na konkrétne kroky, Únia zostala opatrná. O vojenskom zapojení Európy sa prakticky nehovorilo. Lídri odmietli aj výzvy Donalda Trumpa na aktívnejšiu úlohu pri ochrane Hormuzského prielivu.

Únia zatiaľ migráciu neeviduje, no chce byť pripravená

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vyjadril: „Nepočul som, že by tu niekto z ostatných lídrov EÚ vyjadril ochotu zapojiť sa do tohto konfliktu – práve naopak. A neverím, že účasť na eskalácii, ak k nej dôjde, by akýmkoľvek spôsobom vyriešila medzinárodnú situáciu alebo jej dôsledky pre naše hospodárstva.“

A hoci Európa vyzýva na pokoj, realita na Blízkom východe je opačná. Izrael aj Spojené štáty pokračujú v útokoch. Podľa izraelského premiéra je Teherán slabší než kedykoľvek predtým a jeho vojenské kapacity sa darí ničiť. Židovský štát dokonca po prvý raz od začiatku vojny udrel aj na ciele v Sýrii.

Čítajte viac

Irán poprel slová Netanjahua a vzápätí oznámil smrť hovorcu revolučných gárd

Izrael stupňuje útoky, Irán odpovedá v celom regióne

„Irán dnes nemá žiadnu schopnosť obohacovať urán a nemá žiadnu schopnosť vyrábať balistické rakety. Naďalej tieto kapacity likvidujeme. Zničíme ich úplne, na prach,“ vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanyahu.

Irán tieto tvrdenia odmieta a odpovedá údermi v celom regióne, aj na oblasti spojené s ropným priemyslom. Útoky zasiahli napríklad Katar, Saudskú Arábiu či Kuvajt. Otvorená zostáva aj otázka migrácie.

„Zatiaľ sme nezaznamenali žiadne migračné pohyby smerom do Európy. Musíme však byť pripravení. Nedopustíme, aby sa zopakoval rok 2015. Poučili sme sa z minulosti a dnes sme na to lepšie pripravení,“ zhodnotila von der Leyenová.

Čítajte viac

Irán krváca, no aj oslabený hrá o čas. Predlžovanie vojny môže byť stratégia