Chcel mi odrezať uši, bil ma kladivom. Po návrate z frontu čaká mnohé Ukrajinky týranie, polícia „hrdinov“ nezatvára

Alisa opisuje prvý útok svojho manžela po návrate z frontu. Doma začal piť a bol agresívny. „Potom ma začal škrtiť. Aj on sa zľakol toho, čo urobil,“ povedala pre CNN.

Napriek tomu s ním zostala. „Keby nebol vojak, asi by som to netolerovala. Presviedčala som samu seba, že za to nemôže a že pri ňom musím stáť. Nemôžete opustiť človeka, ktorého niečo zlomilo, možno len potrebuje pomoc,“ vysvetlila.

Situácia sa však postupne zhoršovala. Po každom návrate z frontu bol jej manžel násilnejší.

Prípad Alisy nie je ojedinelý. Násilie na ženách bolo na Ukrajine problémom už pred ruskou inváziou v roku 2022, no vojna ho výrazne prehĺbila. Realita však bola iná. S každým ďalším návratom z frontu bol agresívnejší a násilie sa stupňovalo.

Čítajte viac

„Potreboval len spať, jesť a mať sex.“ Vojna vzala Ukrajinkám chuť premýšľať o láske, bojujú s nekončiacim čakaním

Osobitne citlivou témou sú prípady v rodinách vojakov. Spoločnosť vníma vojakov ako hrdinov, čo často bráni obetiam hovoriť. „Boli na fronte a videli úplne inú realitu než v civilnom živote,“ povedala Tetjana Zotova z kyjevského centra pre rodovú rovnosť. Zároveň však pripomína, že spoločenské vnímanie vojakov ako hrdinov často bráni tomu, aby sa o násilí otvorene hovorilo.

„Existuje presvedčenie, že páchateľa nemožno potrestať, pretože je hrdina a vojak,“ dodala.

Olha dostala za nahlásenie týrania pokutu

S týmto prístupom sa stretla aj Olha. Keď zavolala políciu, reakcia ju šokovala. „Je to vojak, ktorý bol zranený. Polícia mu nič neurobila, ale mne dali pokutu za falošné oznámenie,“ opísala skúsenosť s políciou. Hoci neskôr jeden z incidentov oficiálne zaznamenali a pár absolvoval stretnutia s odborníkmi, zmena netrvala dlho.

Jej manžel pil, správal sa čoraz agresívnejšie a výbuchy násilia sa opakovali. „Pil a vedela som, že sa to bude stupňovať… potom to bolo dva či tri dni hrozné… a potom hovoril, že ma veľmi miluje a bije ma zo žiarlivosti,“ opísala.

Jedného dňa ju takmer zabil. „Dal mi na hlavu vrecko a chcel mi odrezať uši… skúšal mi zlomiť nohu kladivom, ubližoval mi nožom aj škrabkou na zemiaky. Keď ma pustil, utiekla som,“ povedala. Pomoc našla až v azylovom dome v Kyjeve.

Strach požiadať o pomoc

Vojna zároveň sťažuje ženám možnosť odísť. Mnohé sa boja nahlásiť partnera, pretože by mohol skončiť vo väzení alebo byť okamžite mobilizovaný.

„Títo muži zostávajú doma, sú pod obrovským stresom, často pijú a sú násilní,“ vysvetlila Halyna Skipalska z organizácie HealthRight International. „Ženy ich často nechcú nahlásiť, lebo sa boja dôsledkov.“

Podobnú skúsenosť má aj Ludmyla, ktorej manžel sa po vypuknutí vojny stal ešte agresívnejším. „Kontroloval každý môj krok, financie aj komunikáciu… izoloval ma a údery boli čoraz silnejšie,“ povedala.

Rozhodla sa odísť až v momente, keď sa jej začal vyhrážať pred ich synom. „Rozhodla som sa, že toto je koniec,“ dodala.

Alisa sa medzičasom rozviedla a začala nový život. Alisa dnes žije sama a absolvovala terapiu. Pri pohľade späť si nemyslí, že by vojna jej bývalého manžela zmenila. „Nemyslím si, že vojna mení ľudí. Len vytiahne to, čo už v nich je,“ povedala. Zároveň dodala, že „je veľa mužov, ktorí zažili oveľa horšie veci a nesprávajú sa tak.“

Čítajte viac

Tyranov ospravedlňujú a nechcú sa počas vojny sťažovať. Ukrajinské ženy čelia domácemu násiliu, prípadov pribúda

Domáce násilie na Ukrajine nie je novinkou

Násilie na ženách bolo na Ukrajine problémom už pred ruskou inváziou v roku 2022, no viac ako štyri roky vojny situáciu výrazne zhoršili. Už v roku 2019 uviedli dve tretiny ukrajinských žien, že od pätnástich rokov zažili psychické, fyzické alebo sexuálne násilie. Krajina síce prijala prísnejšiu legislatívu a ratifikovala Istanbulský dohovor, no podľa organizácie UN Women vojna „zvrátila desaťročia pokroku“ v oblasti práv žien.

Nárast prípadov potvrdzujú aj dáta z terénu. Ukrajinská pobočka organizácie La Strada zaznamenala medzi rokmi 2022 a 2025 o pätinu viac žiadostí o pomoc, pričom podiel fyzického násilia sa zvýšil.

Podľa Skipalskej je jedným z hlavných dôvodov dlhodobý stres, ktorému čelí celá spoločnosť. „Ovplyvňuje to ľudí rôzne. Niektorí vyhľadajú pomoc, iní nie. Je tu ekonomická nestabilita, psychický tlak, závislosti aj pocit beznádeje,“ uviedla pre CNN. Zároveň dodala, že „nie je tajomstvom, že všetky tieto faktory môžu viesť k domácemu násiliu.“

Slovensko v pomoci týraným ženám zlyháva. Kapacity bezpečných domov sú pod polovicou európskych odporúčaní.