„Potreboval len spať, jesť a mať sex.“ Vojna vzala Ukrajinkám chuť premýšľať o láske, bojujú s nekončiacim čakaním
Ruská invázia na Ukrajine zasiahla životy miliónov ľudí. Vojna neovplyvnila len bezpečnosť krajiny či ekonomiku, ale prenikla aj do najintímnejších rozhodnutí – do vzťahov, rodičovstva a plánovania budúcnosti. Niektoré ukrajinské ženy dnes žijú vo vzťahoch na diaľku s mužmi na fronte, iné odkladajú rodinu a ďalšie hovoria, že vojna im vzala chuť premýšľať o láske.
Olga z Kyjeva prežíva už štyri roky vzťah, ktorý výrazne poznačila vojna. Keď Rusko spustilo inváziu a jej partner nastúpil do armády, rozhodla sa, že mu bude maximálnou oporou.
„Hovorila som si, že musím byť tou ženou, ktorá dokáže svojmu priateľovi dať všetko. Všetku silu, emócie aj čas som dávala iba jemu,“ opisuje.
Počas prvého roku vojny trávil jej partner väčšinu času priamo na bojisku. Domov sa vracal len výnimočne, napríklad po zranení. Návraty však neboli jednoduché. Zvykanie si na bežný život bolo pre neho náročné a najviac času dokázal tráviť práve s ňou. „Potreboval spať, jesť a mať sex,“ hovorí otvorene.
Po niekoľkých rokoch však začala Olga cítiť vyčerpanie. Neustála snaha byť oporou sa pre ňu postupne stala príliš náročnou. „Jeden rok sa to dá zvládnuť, ale štyri sú naozaj veľa,“ priznáva.
Dnes jej partner nepôsobí priamo na frontovej línii, pracuje ako armádny inštruktor v Žytomiri. Aj tak sa stretávajú len raz alebo dvakrát mesačne.
„Samozrejme, že máme problémy, ale snažíme sa ich riešiť. Boli sme aj u párového terapeuta. Potrebuje viac starostlivosti, než mu dokážem dať. A ja som sama vyčerpaná. Na niečo také som nebola pripravená,“ opisuje.
Život v neustálej neistote
Podobnú skúsenosť má aj 33-ročná Hana. Jej manžel je vojak a pravidelne sa vracia na frontovú líniu. Spoločný život preto stojí najmä na čakaní.
„Nemôžeme plánovať budúcnosť, nevieme, aká bude situácia. Nemôžeme založiť rodinu ani začať stavať dom. Len čakáme a strácame čas,“ hovorí.
Hana sa rozhodla zostať na Ukrajine, hoci mala možnosť odísť do zahraničia, píše portál Seznam zprávy. „Zámerne neodchádzam z krajiny, aby som bola v rovnakej situácii ako môj manžel a cítila čo najviac to, čo prežíva on,“ vysvetľuje.
Keď slúžil v Záporoží, navštevovala ho napriek finančnej aj časovej náročnosti každý týždeň. „Ak by som žila v Európskej únii alebo v Spojených štátoch, mohla by som mať pohodlný život, zatiaľ čo on by čelil raketovým útokom. Bojím sa, že by to mohlo náš vzťah zničiť,“ dodáva.
Aj počas odlúčenia sa snažia udržať aspoň malé rituály. Každý deň si píšu správy na dobré ráno a dobrú noc.
Rodina musí počkať
Vojna zároveň výrazne mení rozhodnutia o rodičovstve. Mnohé páry odkladajú založenie rodiny, pretože budúcnosť je neistá.
„Keby sme si na začiatku invázie urobili dieťa, budúci rok by už chodilo do školy,“ zamýšľa sa Hana. Predstava, že by jej manžela opäť poslali na front a ona by zostala sama s novorodencom, ju desí.
Podobne uvažuje aj Olga. „Mám 36 rokov, sme finančne zabezpečení a teraz by bol ideálny čas na dieťa. Ale ani o tom nehovoríme, pretože vieme, že to momentálne neprichádza do úvahy,“ vysvetľuje.
Nízka pôrodnosť sa už prejavuje aj v demografických údajoch. Počet sobášov na Ukrajine klesol z približne 223-tisíc v roku 2022 na 150-tisíc v roku 2024. Krajina zároveň patrí medzi štáty s najnižšou pôrodnosťou na svete – na tri úmrtia pripadá približne jedno narodené dieťa.
Demografi odhadujú, že ak tento trend bude pokračovať, do roku 2050 by mohlo na Ukrajine žiť len okolo 25 miliónov ľudí.
Materstvo v tieni sirén
Niektoré ženy sa napriek vojne rozhodli rodinu založiť. Kate z mesta Černovce porodila dcéru práve v období, keď sa krajina bránila ruským útokom. „Nechcela som, aby nám vojna vzala možnosť založiť rodinu,“ vysvetľuje.
Aj v relatívne bezpečnom západnom meste však vojna zasahuje každodenný život. Časté sú výpadky elektriny po útokoch na energetickú infraštruktúru a niekedy zaznievajú aj sirény. „S jedným dieťaťom si viem predstaviť, že by sme v prípade potreby utiekli. S dvoma malými deťmi by to bolo ťažšie,“ hovorí.
Najťažšie podľa nej je vedomie, že aj deti musia premýšľať o vojne. „Najväčším zločinom je, že deti musia mať strach. Nemali by premýšľať o tom, či príde raketa a či zomrú,“ hovorí so slzami v očiach.
Hľadať lásku je dnes ťažšie
Vojna zmenila situáciu aj pre ženy, ktoré partnera nemajú. Dvadsaťštyriročná Ivana priznáva, že by rada mala vzťah, no romantika sa dnes zdá vzdialená.
„Bolo by skvelé mať partnera, s ktorým by som mohla veci zdieľať. Ale mám pocit, že mi vojna vzala chuť premýšľať o budúcnosti a romantike,“ hovorí.
Hľadanie partnera je navyše prakticky komplikovanejšie. Veľká časť mužov je v armáde alebo v zahraničí. „Randiť na Ukrajine dnes nie je jednoduché. Potenciálnych partnerov je málo,“ opisuje Olga skúsenosti svojich nezadaných kamarátok.
Ivana zároveň priznáva, že ju paralyzuje predstava, že by partner mohol skončiť na fronte. „Vážim si každého, kto ide brániť našu krajinu. Ale strach o partnera by bol obrovský,“ hovorí.
Láska dnes často znamená čakanie, neistotu alebo rozhodnutie pokračovať napriek strachu. Pre mnohých Ukrajincov a Ukrajinky sa vzťahy stali otázkou vytrvalosti – a zároveň pripomienkou toho, akú cenu má obyčajná budúcnosť.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"