Hrozí ďalší Vietnam? Na Blízky východ mieri osamotená jednotka mariňákov, experti varujú: Stačí naozaj málo
Rozhodnutie Pentagónu vyslať na Blízky východ 31. expedičnú jednotku námornej pechoty (MEU) opäť otvorilo otázku možného zapojenia amerických pozemných síl do konfliktu s Iránom. Ako upozorňuje portál ABC News, ide o krok, ktorý by znamenal výraznú eskaláciu už aj tak napätého konfliktu.
Jednotka s približne 2 200 vojakmi sa podľa odborníkov presunie do regiónu najskôr do dvoch týždňov, teda približne do konca marca. Jej samotná prítomnosť však pravdepodobne zásadne nezmení priebeh vojny.
Námorná výsadková jednotka (MEU) dokáže síce rýchlo nasadiť počiatočnú vlnu vojakov, avšak obsadenie a udržanie kľúčových pozícií alebo vedenie dlhodobých bojov by takmer určite vyžadovalo oveľa väčšie pozemné sily.
Jednotky námornej pechoty by sa v prípade operácie dostávali na pevninu najmä prostredníctvom menších výsadkových plavidiel alebo pomocou vrtuľníkov. Práve tieto spôsoby nasadenia umožňujú rýchle získanie oporných bodov na pobreží, čo je typické pre operácie expedičných jednotiek. O presune vojnovej lode USS Tripoli sme vás informovali v utorok.
Tichý presun k vojne? CNN: Pri kľúčovom prielive spozorovali vojnovú loď USA s tisíckami vojakov
Strategický Hormuzský prieliv v centre pozornosti
Podľa expertov by mohli byť „mariňáci“ využití najmä na rýchle výsadkové operácie pozdĺž iránskeho pobrežia s cieľom získať kontrolu nad kľúčovými bodmi v okolí Hormuzského prielivu. Cez tento strategický koridor prechádza približne pätina svetových dodávok ropy.
Najvyšší vojenskí predstavitelia zároveň uviedli, že skúmali aj možnosti využitia konvojov, respektíve eskorty vojnovými loďami, ktoré by zabezpečili bezpečný prechod obchodných plavidiel cez Hormuzský prieliv.
Znovuotvorenie prielivu by mohlo stabilizovať trhy, ktoré po jeho uzavretí zaznamenali výrazné výkyvy a rast cien energií. Americký prezident Donald Trump pritom naznačil, že USA už útočia na pobrežné oblasti Iránu.
„Teraz bombardujeme tú oblasť, to pobrežie, ako viete, ľavú stranu. Bombardujeme ju naozaj tvrdo,“ vyhlásil Trump.
Stačí málo k prekazeniu operácie
Odborník Michael Eisenstadt z Washington Institute pre ABC News pripustil, že jednotka by sa mohla zapojiť do pozemných nájazdov. „Existuje viacero misií, pri ktorých si vieme predstaviť úlohu MEU, či už samostatne alebo v spolupráci s väčšími armádnymi jednotkami,“ uviedol.
Tieto operácie by mali skôr charakter rýchlych úderov než dlhodobej prítomnosti. Cieľom by mohlo byť napríklad ničenie raketových skladov či pobrežných opevnení, ktoré by mohli ohrozovať lodnú dopravu.
Eisenstadt zároveň varuje pred pretrvávajúcim rizikom. „Obávam sa, že stačí naozaj málo, aby došlo k narušeniu lodnej dopravy,“ povedal Eisenstadt. „Aj malá zvyšková schopnosť Iránu urobiť to môže byť veľmi rušivá.“
Aj bývalý plukovník námornej pechoty Steve Ganyard upozorňuje na logistické limity operácie. „Pri bežnom obojživelnom útoku máte za sebou všetky druhy výsadkových plavidiel námorníctva, ktoré zabezpečujú podporu jednotiek na pobreží. Tu však nič také nie je. Chýba im logistická podpora, ktorá by im umožnila zostať na pobreží,“ povedal Ganyard.
Trump sa chváli víťazstvom v Iráne, ale stále žiada spojencov o pomoc. Prečo Amerike nestačia vlastné sily?
Až 74 % voličov nesúhlasí s pozemnou operáciou
Nasadenie jednotky zároveň vyvoláva obavy aj v domácej politike USA. Podľa prieskumu Quinnipiac University až 74 % voličov nesúhlasí s vyslaním pozemných síl do Iránu.
Trump však obavy odmieta. „Nie, nebojím sa. Naozaj sa nebojím ničoho,“ reagoval na varovania, že konflikt by sa mohol zmeniť na „ďalší Vietnam“.
Nasadenie jednotky má aj geopolitické dôsledky. 31. MEU je bežne dislokovaná v Japonsku a jej presun znižuje pripravenosť USA reagovať na krízy v Ázii, napríklad voči Číne či Severnej Kórei.
Carlton Haelig upozornil, „to že zanecháva v regióne medzeru v pozemných a obojživelných schopnostiach.“