Na Kube vypukol nezvyčajný výbuch nespokojnosti. Demonštranti v meste Morón napadli kanceláriu komunistickej strany
Protivládni demonštranti dnes napadli kanceláriu komunistickej strany v kubánskom meste Morón, ktoré leží niekoľko stoviek kilometrov od metropoly Havana. S odvolaním sa na miestne médiá o tom informujú agentúry Reuters a AFP. Demonštrácia proti výpadkom dodávok elektriny a nedostatku potravín sa začala v piatok večer pokojne, no dnes ráno prerástla do vandalizmu, uviedol kubánsky portál Invasor.
Reuters označil dianie za nezvyčajný výbuch verejného nesúhlasu v krajine, kde vládne komunistická strana.
„Menšia skupina ľudí hádzala kamene na vchod do budovy a na ulici zapálila nábytok z recepcie,“ píše Invasor. Podľa neho boli poškodené aj ďalšie miesta vrátane lekárne či obchodu. Bezpečnostné zložky podľa servera zadržali päť ľudí.
Na sociálnych sieťach sa objavili videá, na ktorých je vidieť požiar a ľudí hádzajúcich kamene do okien budovy, pričom je počuť skandovanie hesla „Sloboda!“, uviedla agentúra Reuters. Dodala, že sa jej podarilo overiť lokalitu jedného z videí v meste Morón, no presný dátum jeho natočenia sa určiť nepodarilo.
Ťažké obdobie pre Kubu
Spojené štáty v poslednom období výrazne zvýšili tlak na Kubu po tom, ako začiatkom januára uniesli jej spojenca, venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Americký prezident Donald Trump zastavil dodávky venezuelskej ropy na Kubu a pohrozil uvalením ciel na každú krajinu, ktorá by ostrovu túto komoditu predávala. To od dodávok odradilo Mexiko.
USA tak zvýšili tlak na kubánsku ekonomiku, ktorá sa už aj bez toho potýka s nedostatkom potravín, palív, elektriny a liekov, píše Reuters.
Lekári navonok, vo vnútri agenti s „očami a ušami revolúcie“. Kubánci pôsobili vo Venezuele celé desaťročia, chránili aj Madura
Kubánska vláda musela pre nedostatok ropy zaviesť viacero reštriktívnych opatrení a výrazne obmedzila základné služby. Ostrov zároveň čelí každodenným plánovaným aj neplánovaným výpadkom dodávok elektriny. Kubánska vláda v piatok uviedla, že začala rokovania s Washingtonom v snahe krízu zmierniť.
Trump pritom podľa AFP otvorene vyhlásil, že chce zmenu režimu na Kube. Od 60. rokov, keď sa na Kube dostala k moci komunistická strana vedená Fidelom Castrom, Spojené štáty podporili viacero pokusov o zmenu pomerov na ostrove a uvalili na Kubu embargo.
Protest nie je bežným úkazom
Verejné protesty, najmä tie násilné, sú na Kube zriedkavé, upozornila agentúra Reuters. Ústava z roku 2019 síce obsahuje právo demonštrovať, no zákon, ktorý by ho podrobnejšie upravoval, je v parlamente zablokovaný, čo vytvára právnu neistotu.
Trump tvrdí, že kubánsky režim čoskoro padne. Ostrov je podľa neho po desaťročiach pripravený na zásadnú zmenu
V krajine sa podľa AFP zároveň objavil nový trend protestov proti nedostatku elektriny, potravín či liekov, pri ktorom ľudia v noci na ulici alebo doma búchajú do hrncov a panvíc.
Mesto Morón sa podľa Reuters stalo dejiskom protivládnych protestov už v júli 2021, ktoré vyvolal nedostatok potravín a liekov a ktoré boli najväčšie od revolúcie v roku 1959. Režim prejavy nespokojnosti z roku 2021 potlačil a do väzenia poslal stovky ľudí.