Lekári navonok, vo vnútri agenti s „očami a ušami revolúcie“. Kubánci pôsobili vo Venezuele celé desaťročia, chránili aj Madura
Počas sobotnej (3.1.) vojenskej operácie, pri ktorej americké jednotky uniesli venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku do Spojených štátov, bolo zabitých aj 32 Kubáncov.
Smrť Kubáncov potvrdila ich dlhodobú prítomnosť
Tým sa potvrdili správy, že vo Venezuele je už dlhší čas umiestnených mnoho kubánskych vojakov a členov kubánskej tajnej služby, čo Havana a Caracas predtým popierali. Podľa BBC Mundo sa Kubánci nezúčastňujú len na ochrane venezuelského prezidenta, ale aj na činnosti armády a iných bezpečnostných zložiek.
„Okrem učiteľov, lekárov a športových trénerov prichádzajú do Venezuely v posledných dvoch desaťročiach aj členovia kubánskej tajnej služby,“ povedal BBC bývalý vysoký venezuelský úradník, ktorý si želal zostať v anonymite.
„Kubánci sú veľmi dobrí v tajných službách a vďaka nim diktatúry prežívajú,“ povedal Iván Simonovis, bývalý šéf bezpečnosti na mestskom úrade venezuelského hlavného mesta.
Kubánska vláda doteraz priznala len to, že do Venezuely vysiela zdravotnícky personál a učiteľov v rámci sociálnych programov výmenou za dodávky ropy.
Po útoku USA na Venezuelu kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel v nedeľu oznámil, že 32 Kubáncov zahynulo „v dôsledku zločinného útoku vlády USA proti bratskému venezuelskému štátu“. Podľa neho tam vykonávali misie v mene Kubánskych revolučných ozbrojených síl a ministerstva vnútra na žiadosť partnerských agentúr.
Díaz-Canel tak potvrdil to, čo skôr povedal americký prezident Donald Trump. Trump uviedol, že pri sobotňajšom útoku USA zahynulo „mnoho Kubáncov“.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio následne oznámil, že títo Kubánci boli súčasťou Madurovej bezpečnostnej služby.
Kubánci chránili Madura pred vnútornou zradou
Podľa argentínskej televíznej stanice TN sa Maduro obával, že ho niekto z jeho bezpečnostnej služby zradí a že do nej prenikne americká Ústredná spravodajská služba (CIA), preto sa v jeho najbližšom okolí striedala skupina kubánskych agentov.
„Kubánci, ktorí zahynuli pri (americkom) útoku, boli súčasťou prezidentovho najbližšieho okruhu bezpečnostných strážcov. Ale (kubánski) tajní agenti zostávajú v krajine,“ povedal pre televíziu TN Andrés Izarra, bývalý Madurov minister a člen vlády jeho predchodcu Huga Cháveza, ktorý teraz žije v Španielsku.
Podľa neho bola prítomnosť kubánskych agentov a vojakov, vrátane členov elitnej kubánskej jednotky Avispas Negras (Čierne osy), v predchádzajúcich rokoch verejným tajomstvom, hoci to Caracas aj Havana popierali.
Spolupráca Castro – Chávez položila základy bezpečnostného spojenectva
„Kubánci začali prichádzať na základe politických, ekonomických a vojenských dohôd podpísaných (Hugom) Chávezom a Fidelom Castrom,“ povedal BBC Mundo dôstojník venezuelského vojska v dôchodku Antonio Guevara.
Podľa venezuelskej analytičky Carmen Beatriz Fernándezovej bola spolupráca medzi dlhoročným kubánskym komunistickým vodcom Fidelom Castrom a venezuelským ľavicovým prezidentom Chávezom dokonalým spojenectvom. „Castro vždy chcel venezuelskú ropu. Mal kontinentálny politický projekt a Chávez mal peniaze z ropy,“ povedala pre BBC Mundo.
V roku 2000 Castro a Chávez podpísali komplexnú dohodu o spolupráci, na základe ktorej sa karibský ostrovný štát zaviazal poskytovať „technickú pomoc" v rôznych oblastiach výmenou za až 53 000 barelov ropy denne.
Okrem toho podpísali aj dohodu o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany, ako pre BBC uviedol venezuelský novinár špecializujúci sa na vojenské záležitosti, ktorý si želá zostať v anonymite. „Táto dohoda tiež stanovovala účasť kubánskych vojakov na ochrane venezuelského prezidenta,“ dodal novinár.
Kubánci zasahovali aj do civilnej správy štátu
Kubánci boli súčasťou čestnej stráže – jednotky zodpovednej za bezpečnosť venezuelského prezidenta – už od čias prezidenta Cháveza, ktorý viedol krajinu od roku 1999 až do svojej smrti v marci 2013. Za Chávezovej vlády ich bolo veľa, ale za Madurovej vlády ich počet klesol.
Podľa Antonia Guevaru bola prítomnosť veľkého počtu Kubáncov vo venezuelských kasárňach tiež jedným z dôvodov, prečo Chávezova armáda ho v apríli 2002 po vlne protivládnych demonštrácií a štrajkov zosadila.
Po dvoch dňoch ho však jeho stúpenci vrátili do úradu. „Po 11. apríli 2002 Chávez úplne stratil dôveru vo venezuelskú armádu a nielenže zveril svoju bezpečnosť Kubáncom, ale im tiež dovolil sledovať dianie v kasárňach,“ povedal bývalý vysokopostavený úradník Chávezovej vlády, ktorý si tiež želal zostať v anonymite.
Po neúspešnom prevrate začali do Venezuely prichádzať stovky Kubáncov v rámci sociálnych programov, ako napríklad Mission Robinson, ktorý pomáhal znižovať negramotnosť, a projekt zdravotnej starostlivosti Barrio Adentro.
Medzi učiteľmi, lekármi a športovými trénermi však bolo aj mnoho kubánskych milicionárov a dôstojníkov spravodajských služieb.
Podľa BBC Mundo boli Kubánci vo Venezuele aktívni nielen v armáde a prezidentskej bezpečnostnej službe, ale tiež dohliadali alebo stále dohliadajú napríklad na činnosť matrík, notárov, colníkov a imigračných úradov.
V krajine boli a pravdepodobne stále sú tisíce členov takzvaných Výborov na obranu revolúcie (CDR), siete susedských skupín, ktoré sú „očami a ušami revolúcie“ a sledujú disidentov na Kube a podávajú o nich správy bezpečnostným službám.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"