Oslabený iránsky režim alebo totálny chaos? Analýza odhaľuje najpravdepodobnejší vývoj v Teheráne
Budúcnosť Iránu je neistá a závisí od krokov Washingtonu aj nového vedenia v Teheráne. Analýza CNN predpokladá tri možné scenáre vývoja konfliktu.
Konflikt s Iránom sa vyostruje
Napätie medzi USA, Izraelom a Iránom sa stupňuje a vlády, investori aj obyvatelia sledujú situáciu s obavami.
Prezident Donald Trump označil vojenskú operáciu za „krátkodobú výpravu“, ktorá by mohla „čoskoro“ skončiť, ale zároveň povedal, že by nemala skončiť skôr, ako Irán „už nebude mať po veľmi dlhú dobu žiadnu kapacitu na vývoj zbraní, ktoré by mohli byť použité proti USA, Izraelu alebo ktorémukoľvek z našich spojencov“, píše CNN.
Cieľom vojenskej operácie je podľa Pentagónu oslabiť schopnosť Iránu presadzovať svoju moc mimo hraníc krajiny. To zahŕňa útoky na iránske raketové sklady a výrobné zariadenia, drony a ich produkčné linky, námorné a vzdušné jednotky, velenie a riadiace štruktúry, ako aj zvyšky jadrového programu.
Úradníci Pentagónu odmietli špecifikovať presný časový rámec, pričom Biely dom potvrdil pôvodný odhad štyroch až šiestich týždňov. Predpokladá sa teda, že vojenské operácie budú pokračovať ešte aspoň niekoľko týždňov.
Analýza CNN prišla s troma scenármi ukončenia konfliktu spolu s percentami ich pravdepodobnosti. Všetky vychádzajú z predpokladu, že nový najvyšší vodca Iránu zostane na svojom poste a v Teheráne nedôjde k ďalším vnútropolitickým otrasom.
1. Najpravdepodobnejší scenár (60 %): Oslabený Irán
V tomto scenári Trump dá armáde čas na oslabenie iránskej vojenskej sily. To umožní USA a ich spojencom zároveň zaviesť opatrenia na zmiernenie ekonomických dopadov. Do konca mesiaca by mala byť schopnosť Iránu presadzovať moc a fungovanie obranného priemyslu výrazne oslabená, zatiaľ čo politické štruktúry zostanú nedotknuté.
Vojenská kampaň by sa skončila po dosiahnutí cieľa, bez zmeny režimu v Teheráne. Sankcie USA a medzinárodného spoločenstva voči Iránu by ostali v platnosti, kým Irán neukončí jadrový program a neodstúpi od balistických rakiet. USA, Izrael a prípadní partneri by monitorovali iránsky vzdušný priestor, pričom prípadné obnovenie raketových, dronových či jadrových programov by si vyžiadalo odvetu.
Tento scenár by Irán udržal oslabený a pod kontrolou USA, podobne ako Irak v 90. rokoch, pričom nepredpokladá zmenu režimu, no politické napätie môže viesť k protestom a postupnému oslabeniu režimu.
2. Najhorší scenár (30 %): Posilnený Irán
V najhoršom prípade by ekonomické problémy prinútili Trumpa predčasne vyhlásiť víťazstvo ešte pred dokončením vojenskej kampane. Výsledkom by bol Irán s posilnenými mocenskými štruktúrami – rozhorčený a silnejší – pričom jeho vojenská a jadrová kapacita by zostala takmer nepoškodená a pripravená na obnovu.
Región by sa stal ešte menej stabilným, pretože štáty Perzského zálivu by čelili pokračujúcej hrozbe zo strany Iránu, ktorý by disponoval rozširujúcimi sa raketovými a dronovými kapacitami. Tento scenár by mohol zapojiť Spojené štáty ešte intenzívnejšie do Blízkeho východu, kde by pokračovali v podpore obranných schopností svojich partnerov v Perzskom zálive po útokoch s tisíckami rakiet a dronov. Zároveň by vojenská kampaň USA skončila skôr, než by sa podarilo úplne zničiť tieto útočné kapacity.
Ekonomické náklady v regióne – od poistenia lodnej dopravy až po dlhodobé investície – by mohli prudko vzrásť, kým by sa ustálila nová rovnováha, ktorá by zároveň posilnila Irán. Bývalý prezident USA Dwight D. Eisenhower upozornil, že žiaden vrchný veliteľ by nemal prijímať kľúčové vojenské verdikty, kým mu nie sú všetky fakty prezentované „chladne a tvrdo“. Vojny sa totiž po svojom začiatku vyvíjajú nepredvídateľne a prinášajú neočakávané následky.
Ekonomické otrasy predpovedajú všetky scenáre vojny s Iránom, no základný scenár (aj Trumpova administratíva) predpokladá odhodlanie kampaň dokončiť. Predčasné zastavenie kampane by však mohlo posilniť iránsky režim a ešte viac zneistiť situáciu v regióne i vo svete
3. Najlepší scenár (10 %): Nový Irán
Silný vonkajší tlak by mohol oslabiť represívny aparát a umožniť vnútornú opozíciu, ktorá by postupne zmenila politickú dynamiku v krajine. Rýchla zmena režimu je však nepravdepodobná bez pozemných síl alebo koordinovanej ozbrojenej opozície.
V ideálnom prípade by vojenský tlak na Irán, vrátane zásahov proti jeho represívnym zložkám, oslabil režim a povzbudil Iráncov vyjsť do ulíc a požadovať zvrhnutie Islamskej republiky. Úspech je však nepravdepodobný, najmä po násilnom zásahu v januári, ktorý si podľa správ vyžiadal tisíce obetí.
V dohľadnom čase by sa Iránci mohli v masovom počte vrátiť do ulíc iba v prípade, že by bol represívny aparát Teheránu – milície Basij a Islamská revolučná garda – citeľne oslabený. To je však ťažké dosiahnuť len prostredníctvom leteckých útokov.
Cieľom je skôr obmedziť iránsky vplyv v zahraničí než oslabiť jeho moc v Teheráne. Bez amerických pozemných síl alebo koordinovanej opozičnej sily je krátkodobá zmena režimu v Teheráne veľmi nepravdepodobná.
Budúcnosť Iránu zostáva neistá
Tieto tri scenáre sa však navzájom nevylučujú. Nový najvyšší vodca Iránu Modžtaba Chameneí bude pravdepodobne figúrkou Iránskych revolučných gárd a zatiaľ nie je jasné, či sa mu podarí pevne upevniť moc, alebo či sa objaví konkurencia.
Islamská republika vznikla v roku 1979 ako opozícia voči systému dedičnej moci, a Modžtaba sa v súvislosti so svojím novým postom odkazuje najmä na dedičstvo po svojom zosnulom otcovi.
Z dlhodobého hľadiska tak môže dôjsť k postupnému oslabovaniu režimu, čo by mohlo otvoriť priestor pre väčší vplyv iránskej spoločnosti a potenciálne prekonať represívny systém. Oslabený Irán v základnom scenári by tento vývoj mohol urýchliť, hoci v krátkodobom horizonte je to málo pravdepodobné.
Nová vláda v Teheráne bude mať v každom prípade vlastný priestor na konanie a môže sa pokúsiť pokračovať v útokoch dronmi a raketami v regióne – ak na to bude mať kapacity – aj po ukončení hlavných amerických operácií.
Je tiež nepravdepodobné, že by sa angažovanosť USA voči Iránu úplne skončila; odstrašovanie, obmedzovanie a prípadné ďalšie vojenské kroky môžu pokračovať aj po skončení tejto krízy.
Najpravdepodobnejším výsledkom preto nie je jednoznačné riešenie, ale skôr oslabený a viac obmedzený Irán, nová regionálna rovnováha síl a pretrvávajúca neistota o ďalšom vývoji.
Vojna sa podľa Trumpa blíži ku koncu, no USA chystajú najtvrdší úder na Irán. Odborník vysvetľuje, čo môže nasledovať:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"