Prišla definitívna odpoveď na roje dronov? Technológia ako zo sci-fi sľubuje neutralizáciu hrozieb bez jedinej rakety
Laserové zbrane, kedysi len v sci-fi filmoch a knihách, sa dnes používajú vo vojnách. Izrael a Ukrajina testujú technológiu proti dronom, no odborníci varujú pred technickými obmedzeniami a limitmi ich účinnosti.
Laserové zbrane sa presúvajú z fantázie do reality. Izrael už v decembri 2025 nasadil systém Iron Beam proti vzdušným hrozbám. Ukrajina taktiež vyvíja vlastné laserové zbrane. Výrobcovia podľa portálu United 24 tvrdia, že by mohli znížiť stále vyššie náklady na obranu proti lacným samovražedným dronom.
„Náklady na protivzdušnú obranu sú v súčasnosti neúnosné. Nemôžete použiť raketu za milión dolárov na dron za 500 dolárov. To jednoducho nedáva žiadny racionálny zmysel,“ uviedol americký odborník na laserové zbrane Jared Keller, upozornil web CNN Prima News.
Boj s rojmi dronov
Od prvého zostrelenia dronu laserom v USA v roku 1973 sa uskutočnilo len niekoľko experimentov a technológia dlho zostávala vo vývojovej fáze.
Keller poukázal, že súčasný tlak na vývoj laserových zbraní je do veľkej miery vyvolaný nárastom vývoja lacných dronov, ako sú Šáhidy používané Ruskom proti Ukrajine.
Podľa Andreasa Schwera z austrálskej spoločnosti Electro Optical Systems by lasery mohli účinne chrániť ukrajinské mestá pred rojmi dronov. Laserové zbrane dokážu zasiahnuť ciele opakovane a rýchlo, pričom ich „muníciou“ je elektrická energia. To umožňuje systém udržať aktívnym bez potreby doplňovania rakiet či munície.
Cieľ prepália ako papier
Napriek tomu sú laserové zbrane stále limitované. Ciele ničia tak, že do nich prepaľujú dieru.
Rovnako ako zrkadlo, ktoré zaostrí slnečné svetlo, potrebuje niekoľko sekúnd na prepálenie papiera, aj vysokoenergetické laserové lúče vyžadujú čas, ktorý sa môže líšiť v závislosti od materiálu vzdušného cieľa, jeho pohybu a vzdialenosti.
Útok vyžaduje presné namierenie lúča a určitý čas, kým cieľ poškodí. Dážď, hmla či prach môžu výkon laserov výrazne znížiť – pri slabom daždi môže byť potrebných až 30 sekúnd na zničenie cieľa vzdialeného jeden kilometer. Počas slnečného dňa však stačia na spôsobenie rovnakých škôd len tri sekundy.
Na rozdiel od raketometu, ktorý dokáže vystreliť niekoľko protilietadlových rakiet súčasne, laser sa musí zamerať na jeden cieľ a nasmerovať naň lúč, až potom môže zneškodniť ďalší cieľ.
Riziká laserovej obrany
Výrobcovia tvrdia, že lasery, na rozdiel od klasických protivzdušných systémov, minimalizujú vedľajšie škody – rakety alebo guľky môžu zmeniť smer a dopadnúť inde.
Predstavujú však riziká pre civilistov. Príkladom je incident v El Pase, keď americká pohraničná stráž dočasne uzavrela vzdušný priestor po použití laseru, čo viedlo k približne osemhodinovému pozastaveniu letov. Tento prípad ukázal, že lasery môžu ohroziť lietadlá aj ďaleko od miesta, kde sa používajú. Úrady civilného letectva sa preto snažia podobným situáciám predchádzať.
„Hra na mačku a myš“
Odborníci upozorňujú, že vývoj laserov pravdepodobne povzbudí nové konštrukcie útočných dronov, ktoré budú odolnejšie voči tepelným útokom alebo schopné manévrovať, aby sa vyhli zásahu.
„Všetko je to hra na mačku a myš. Akonáhle máte účinnú obranu proti hrozbe, ktorá ju efektívne alebo podstatne neutralizuje, objaví sa nový variant tejto hrozby. To je podstata modernej vojny,“ upozornil profesor leteckého inžinierstva Jamey Jacob z Oklahoma State University.
Laserové zbrane tak zatiaľ nenahradia klasické protivzdušné systémy, ale predstavujú sľubnú súčasť budúcich obranných stratégií proti lacným a rýchlo sa vyvíjajúcim hrozbám dronov.
Vojna sa podľa Trumpa blíži ku koncu, no USA chystajú najtvrdší úder na Irán. Odborník vysvetľuje, čo môže nasledovať:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"