Prišli o končatiny aj životy, no stále bojujú o rešpekt. Operátorka dronov odkrýva prekážky žien v ukrajinskej armáde
Ukrajinská vojačka Jaryna Čornohuz reflektuje svoje šesťročné skúsenosti na fronte, kde zažila vojnu, premeny v armáde aj boj proti rodovým stereotypom.
Ženy v armáde
„V máji uplynie šesť rokov, odkedy som si obliekla vojenskú uniformu a začala slúžiť v jednotke námornej pechoty – najprv ako zdravotníčka a teraz ako operátorka útočného dronu,“ píše pre Kyiv Independent ukrajinská spisovateľka a vojačka Jaryna Čornohuz.
Za ten čas si Jaryna prešla rôznymi fázami vojny, od zabudnutej zákopovej vojny až po moderný boj s dronmi. Bola svedkom veľkých zmien v ukrajinskej armáde, no aj v spoločenských postojoch voči ženám, ktoré sa rozhodli slúžiť. Na jednej strane je podľa nej potešujúce vidieť, ako sa mnohé zo ženských kolegýň presadili na bojových pozíciách, dostali sa na veliteľské pozície a dokonca vedú čisto ženské jednotky dronov. Na druhej strane sa však ženy stále stretávajú s predsudkami.
„Niektoré z týchto žien prišli o končatiny, utrpeli zranenia, boli zajaté, zostávajú v zajatí alebo obetovali svoje životy za Ukrajinu. A napriek tomu každá z nás na istej úrovni naďalej pociťuje prekážky, ktoré pramenia zo stereotypov a predsudkov o ženách v armáde – predsudkov, ktoré, žiaľ, nikam nezmizli,“ opisuje Jaryna.
„Prestaň klamať, deti ti nedám!“ V Rusku sa stala hitom šou, v ktorej sa rodiny hádajú o odškodné za padlých vojakov
Stereotypy a boj o rovnosť
Množstvo žien slúžiacich v ukrajinskej armáde môže byť pôsobivé, ale málokto sa zamýšľa nad tým, či majú rovnaké príležitosti na kariérny postup ako ich mužskí kolegovia. Tieto ženy čelia skepticizmu zo strany civilistov aj od niektorých kolegov vo vojenskom prostredí. Stereotypy, ktoré súvisia so ženskosťou a „neprispôsobivosťou“ voči náročnostiam vojny, stále nie je ľahké prekonať.
Podľa Jaryny sa niektorým ženám ani po rokoch vojenskej služby na fronte nedostane uznania.
Vojna na Ukrajine spôsobila aj rozkoly vo feministickom hnutí. Pre Irynu bolo zvláštne počúvať, že „vojna je mužská vec, vojny začínajú a vedú muži a ženy by mali stáť bokom a odmietnuť nechať sa vykorisťovať“. Je totiž presvedčená, že rovnosť predpokladá „ochotu zdieľať s pohlavím obdareným väčšou fyzickou silou tie isté povinnosti, aj za cenu riskovania vlastného života“.
„Potreboval len spať, jesť a mať sex.“ Vojna vzala Ukrajinkám chuť premýšľať o láske, bojujú s nekončiacim čakaním
„V tejto fáze vyčerpávajúcej vojny, do ktorej sa teraz dostali štyri roky rozsiahlej invázie a pokusu o úplnú okupáciu Ukrajiny, musí ukrajinská armáda a spoločnosť privítať každú ženu, ktorá chce bojovať za svoj štát. A musia začať meniť spôsob, akým nás vnímajú: zo symbolov obrany na aktérky obrany,“ zdôrazňuje Iryna.
To, či sú ženy považované za plnohodnotné aktérky v obrane, je podľa nej otázkou, na ktorú musí úprimne odpovedať každá vojenská inštitúcia a spoločnosť, ktorá tvrdí, že si cení rovnosť, a to nielen na Ukrajine.
„Až vtedy budeme mať skutočnú šancu plne sa rozvíjať a možnosť byť vnímané – v armáde aj mimo nej – ako niečo trochu viac ľudské,“ uzatvára.
Ruskí vojaci opisujú popravy aj mučenie vo vlastných radoch. BBC priniesla ich mrazivé výpovede z prvej línie