Ukrajina si sama robí zle, tvrdí Blanár a pripustil tvrdší postup. Dubéci: Vzťahy Fico - Zelenskyj ukazujú zlyhanie diplomacie

Vojna na Blízkom východe a rast cien ropy

Veľká časť diskusie sa venovala aj dôsledkom konfliktu na Blízkom východe, najmä napätiu v Hormuzskom prielive, cez ktorý prúdi významná časť svetových dodávok ropy. Cena ropy sa od decembra výrazne zvýšila a podľa niektorých analytikov by mohla vystreliť až na 150 dolárov za barel.

Blanár uviedol, že tlak na rast cien je už zjavný a konflikt bude prinášať vyššie zisky aj Ruskej federácii, keďže rastie cena každej ropy vrátane ruskej. „To, čo sa deje v Hormuzskom prielive, tlačí na rast cien. Tá cena sa už pohybuje niekde na 80 až 90 dolároch za barel, má to ísť možno až niekde na 120,“ povedal.

Minister zdôraznil, že práve preto je podľa neho dôležité brániť funkčnosť ropovodu Družba a rokovať s Európskou komisiou o záujmoch členských štátov. Nevylúčil ani ďalšie uvoľňovanie sankcií, ak by konflikt na Blízkom východe pokračoval a eskaloval.

„Ak bude pokračovať a eskalovať konflikt na Blízkom východe, tak veľmi pravdepodobne áno, pretože všetci si uvedomujú, aké to bude mať nedozierne následky,“ odpovedal na otázku, či je v hre ďalšie uvoľňovanie sankcií na ruskú ropu.

Čítajte viac

Ropa ako geopolitická zbraň. Situácia je vážna, hovorí Saková o uzavretom Hormuze a stojacej Družbe

Dubéci: Nemožno stavať bezpečnosť na rope cez vojnovú zónu

Dubéci uznal, že situácia na trhu s ropou je napätá a že existuje riziko rastu cien a inflácie. Zásadne však odmietol predstavu, že slovenská energetická bezpečnosť má stáť na rope prúdiacej cez vojnovú zónu.

„Neverím vlastným ušiam, že naša energetická bezpečnosť a nádej v energetickú bezpečnosť je vkladaná na dodávky ropy cez vojnovú zónu,“ povedal.

Podľa neho je nebezpečné spoliehať sa na potrubie vedúce územím, kde prebieha vojenský konflikt a energetická infraštruktúra sa stala cieľom útokov. Tvrdí, že riešením má byť diverzifikácia, nie ďalšie upínanie sa na ruskú ropu.

Pripomenul aj to, že Európska únia dováža ropu z viacerých krajín vrátane Spojených štátov, Nórska, Kazachstanu, Saudskej Arábie, Spojeného kráľovstva, Líbye, Iraku, Nigérie či Brazílie. „Ja absolútne nesúhlasím s tým, že toto je jediné riešenie,“ zdôraznil.

Zároveň otvoril otázku cien palív na Slovensku. Podľa Dubéciho sa výhoda lacnej ruskej ropy nepretavuje do nižších cien pre spotrebiteľov. „Ja sa pýtam, kde je ten konečný zákazník, ktorý má niečo z tej lacnej ruskej ropy?“ uviedol.

Blanár argumentoval tým, že ceny palív na Slovensku výrazne ovplyvňuje aj daňová politika a že bez ohľadu na pôvod ropy by pri ďalšej eskalácii konfliktu ceny rástli všade. „Bez ohľadu na to, odkiaľ tú ropu doveziete, bude drahšia. Bude predražovať naše výrobky, bude tu obrovská inflácia a životná úroveň bude padať,“ povedal.

Písali sme

Vodiči, nečakajte a tankujte plnú, radí analytik. Napätie na Blízkom východe zdvihne ceny aj u nás, vieme kedy

Blanár tvrdí, že vláda prijala opatrenia

Minister zároveň ubezpečoval, že vláda už podnikla konkrétne kroky na zabezpečenie dodávok. Potvrdil, že Slovnaft čerpá 12-tisíc ton ropy zo štátnych hmotných rezerv a objednal tankery z viacerých krajín, ktoré majú smerovať cez Jadran.

„Vyhlásili sme stav ropnej núdze. Uvoľňujeme zdroje zo štátnych hmotných rezerv, aby Slovnaft mohol vyrábať dostatok palív pre náš trh,“ povedal Blanár.

Dodal, že vláda zároveň zastavila vývoz palív zo Slovnaftu do iných krajín vrátane Ukrajiny, aby sa zabezpečil slovenský trh. Tvrdí, že aj tento krok je dôsledkom správania Kyjeva.

Dubéci a Blanár sa napokon zhodli aspoň v tom, že riziko rastu cien ropy a inflácie je reálne. Zásadne sa však rozchádzali v tom, ako má Slovensko na túto situáciu reagovať.

Pozrite si celú časť relácie.