Netanjahu si overoval, či USA náhodou neplánujú mier s Iránom. Z Teheránu pred vojnou ušlo už 100-tisíc ľudí

Izrael hlási zásah významného veliteľského komplexu v Teheráne a konflikt sa ďalej rozlieva naprieč regiónom. Čína oznámila, že vyšle osobitného vyslanca s ambíciou otvoriť cestu k rokovaniam, no Teherán navonok tvrdí, že s USA hovoriť nechce. Medzitým iránske revolučné gardy udreli na exilové kurdské skupiny v irackom Kurdistane a pri Srí Lanke pokračuje pátranie po posádke iránskej vojenskej lode. Na pozadí rastú obavy o bezpečnosť námornej dopravy a tok energií cez Hormuz.

Online článok sme pre dnešok ukončili. Pre viac aktuálnych informácií o konflikte na Blízkom východe sledujte web ta3.com.

22:15 Na základe odhadov odišlo z Teheránu 100 000 ľudí počas prvých dvoch dní útokov Izraela a Spojených štátov na Irán, uviedol v stredu Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Informuje o tom agentúra AFP.

„Najnovšie správy naznačujú, že nedošlo k nárastu cezhraničných pohybov súvisiacich s nedávnymi udalosťami,“ tvrdí UNHCR s tým, že situácia na hraničnom priechode medzi Iránom a Afganistanom je stabilná a neboli zaznamenané žiadne významné zmeny.

21:57 Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby upustil od pozemnej ofenzívy v Libanone. Hovoril tiež s libanonskými predstaviteľmi, informoval na sieti X.

Macron označil posledný vývoj v Libanone, kde Izrael útočí na proiránske hnutie Hizballáh, za veľmi znepokojivý. Podľa agentúr Reuters a AFP hovoril Macron tiež so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ten ho informoval o stave vojenských operácií vedených Spojenými štátmi v Iráne.

„Znovu som zdôraznil, že Hizballáh musí okamžite zastaviť útoky na Izrael a ďalšie krajiny. Táto eskalačná stratégia predstavuje závažný omyl, ktorý ohrozuje celý región,“ napísal francúzsky prezident po rozhovore s libanonským prezidentom Josephom Aúnom a premiérom Naváfom Salámom.

21:50 Donald Trump premýšľa o tom, akú úlohu by mohli USA zohrávať v budúcnosti Iránu po skončení konfliktu, a diskutuje o tom so svojimi poradcami, uviedla v stredu hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Myslím si, že je to niečo, čo prezident aktívne zvažuje a diskutuje o tom so svojimi poradcami a tímom pre národnú bezpečnosť, ale opäť, v súčasnosti sa sústredíme na zabezpečenie rýchleho a efektívneho úspechu operácie Ohromujúca zúrivosť,“ povedala Leavittová na tlačovom brífingu.

Americké spravodajské služby sa podľa nej zároveň zaoberajú správami, že najvyšším iránskym duchovým vodcom by sa po zabitom Alím Chameneím mohol stať jeho syn Modžtabá, ktorý prežil americko-izraelské útoky. Jeho otec pri nich zahynul už v prvý deň spustenia vojenskej operácie proti Iránu.

21:49 Polícia v Jeruzaleme rozháňala obrovskú pouličnú oslavu židovského sviatku Purim, informoval denník The Times of Israel (ToI). Podľa jeho informácií večierok začal napoludnie miestneho času a polícia sa ešte o 20:30 h snažila poslať účastníkov domov. V Izraeli boli kvôli vojne s Iránom zakázané verejné zhromaždenia.

21:18 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu začiatkom tohto týždňa kontaktoval Biely dom, aby si overil podozrenia izraelskej rozviedky, že vysokopostavení predstavitelia administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa sú v kontakte s iránskymi predstaviteľmi a rokujú s nimi o možnom prímerí vo vojne Izraela a Spojených štátov proti Iránu. Informoval o tom izraelský televízny kanál Kešet 12, píše agentúra.

Stanica uviedla, že Netanjahu v pondelok telefonoval vysokopostaveným predstaviteľom Bieleho domu, aby sa informoval, či k takýmto kontaktom dochádza, či už priamo alebo nepriamo. Jeden z amerických predstaviteľov tieto tvrdenia poprel a Netanjahua ubezpečil, že Trumpova administratíva s Teheránom „za jeho chrbtom“ nekomunikuje.

Iný zdroj pre Kešet 12 uviedol, že Irán posielal Trumpovej administratíve odkazy prostredníctvom viacerých štátov Perzského zálivu a európskych krajín, no Washington na ne nereagoval.

20:59 Španielsko súhlasilo s tým, že bude spolupracovať s americkou armádou pri operáciách na Blízkom východe, oznámil v stredu Biely dom. Americký prezident Donald Trump deň predtým Španielsku pohrozil prerušením všetkého obchodu pre jeho odmietavý postoj k vojne proti Iránu.

„Myslím, že prezidentovo včerajšie posolstvo počuli jasne a zreteľne. A podľa mojich informácií sa za posledných niekoľko hodín dohodli na spolupráci s americkou armádou. Takže viem, že americká armáda koordinuje svoje kroky so svojimi partnermi v Španielsku,“ povedala na tlačovom brífingu k útokom na Irán hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová podľa agentúry AFP.

Vláda v Madride však obratom poprela tvrdenie Bieleho domu. Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares podľa agentúry AFP kategoricky odmietol, že by vláda akokoľvek zmenila svoj postoj „k využívaniu základní, k vojne na Blízkom východe a k bombardovaniu Iránu“.

Trump ostro kritizoval vedenie Španielska a Británie za to, ako sa postavili k vojenskému zásahu USA a Izraela proti Iránu.

19:53 Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání v stredu v telefonickom rozhovore s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím vyzval na okamžité ukončenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu.

Ministerstvo zahraničných vecí Kataru vo svojom vyhlásení o tomto telefonáte uviedlo, že Ál Sání obvinil Teherán z toho, že sa snaží „ublížiť svojim susedom a vtiahnuť ich do vojny, ktorá nie je ich“.

Arákčí tvrdí, že iránske raketové útoky „boli mierené na americké záujmy a necielili na Katarský štát“. Katarský premiér však uviedol, že Irán pri svojich útokoch zasiahol civilné a obytné oblasti v krajine, kritickú infraštruktúru a industriálne oblasti. Útoky označil za bezohľadné porušenie katarskej suverenity a medzinárodného práva.

„Tieto útoky nemôžu ostať bez odpovede,“ konštatoval Ál Sání, ktorý zopakoval, že jeho krajina stále v dobrej viere presadzuje dialóg a diplomaciu.

19:51 Slovenská republika v stredu (4. marca) úspešne zrealizovala tretí evakuačný let z krízovej oblasti Blízkeho východu. Vládny špeciál priviezol z jordánskeho Ammánu do Bratislavy celkovo 84 pasažierov.

Okrem občanov SR boli na jeho palube aj občania ďalších 15 národností vrátane 12 zamestnancov delegácie Európskej únie v Jeruzaleme. Informoval komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí.

19:20 Portugalská vláda udelila povolenie Spojeným štátom používať vojenskú základňu na Azorských ostrovoch pre operácie zamerané na Irán, informuje agentúra AFP.

Premiér Luís Montenegro uviedol, že využitie základne podmienil tromi požiadavkami, ktoré od USA vyžadujú, aby ich operácie mali obranný alebo odvetný charakter, aby boli primerané a aby sa zameriavali výlučne na vojenské ciele.

"Tieto tri podmienky sú v súlade s medzinárodným právom," zdôraznil Montenegro. Pravicový premiér po tomto oznámení odmietol odpovedať socialistickej opozícii na otázku, či podporuje vojnu, ktorú Spojené štáty spoločne s Izraelom vedú proti Iránu. Dodal však, že niet pochýb, že Portugalsko udržiava oveľa užšie vzťahy s USA ako s Iránom.

Portugalské úrady podľa agentúry AFP už skôr priznali, že Spojené štáty zintenzívnili využívanie základne Lajes na Azorách v týždňoch predchádzajúcich sobotňajšiemu útoku na Irán. O zámere USA zaútočiť na Irán však dopredu nevedeli.

19:18 Je naivné myslieť si, že konflikty na Blízkom východe môžu byť vyriešené výlučne vojenskou silou a jednostranným konaním, vyhlásil v stredu nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Poslancom nemeckého parlamentu povedal, že podľa neho Spojené štáty a Izrael nemajú plán ukončenia vojenskej operácie proti Iránu, ktorý je od soboty cieľom ich útokov, píše agentúra AFP.

„Americkým a izraelským priateľom“ je podľa Pistoriusa potrebné opakovane pripomínať, že vojenská sila sama o sebe konflikty nevyrieši.

„História nás učí, že začať vojnu je oveľa ľahšie ako ju ukončiť. To znamená, že treba mať pripravenú solídnu stratégiu na ukončenie vojny. V súčasnosti žiadnu takú nevidím,“ povedal nemecký minister

18:53 Pri útokoch izraelskej armády na pozície proiránskeho hnutia Hizballáh v Libanone od pondelka prišlo o život už najmenej 72 ľudí. Libanonské úrady evidujú aj viac ako 83.000 presídlencov, informoval v stredu spravodajský web L'Orient-Le Jour (OLJ).

Armáda medzičasom oznámila, že za posledné dva dni zadržala 26 Libanončanov a jedného Palestínčana, ktorí boli obvinení z nedovoleného držania zbraní a streliva. Ich zadržanie je súčasťou „výnimočných opatrení na udržanie bezpečnosti a zabránenie ozbrojeným demonštráciám v rôznych regiónoch krajiny,“ objasnili libanonské ozbrojené sily.

Vláda v pondelok zakázala všetky vojenské aktivity Hizballáhu. Došlo k tomu po tom, čo militantné hnutie v noci na pondelok 2. marca podniklo raketový útok na Izrael.

18:42 Irán sa previnil aj tým, že sa údajne pokúsil o atentát na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pred novinármi to v stredu uviedol minister obrany USA Pete Hegseth. Viac v článku nižšie.

18:26 Čína vyšle špeciálneho vyslanca na Blízky východ, aby tam sprostredkoval mier, oznámil v stredu čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Informuje o tom agentúra AFP. „Čína dôrazne vyzýva všetky strany..., aby sa čo najskôr vrátili k dialógu a rokovaniam, a zabránili ďalšej eskalácii napätia,“ vyhlásil čínsky minister.

Wang I v telefonáte s ministrom zahraničných vecí Saudskej Arábie princom Fajsalom bin Farhánom uviedol, že Čína „pošle osobitného vyslanca pre otázky Blízkeho východu do štátov regiónu na vyjednávanie“. Peking však vo svojom vyhlásení neozrejmil, ktoré krajiny tento vyslanec navštívi.

Čína je blízkym partnerom Iránu a tvrdí, že ho podporuje pri obrane svojej suverenity. Spojené štáty a Izrael, ktoré v sobotu spustili spoločnú operáciu proti Teheránu, vyzýva na zastavenie týchto útokov.

18:17 Izraelská armáda tvrdí, že počas útokov na Irán zasiahla v stredu aj významný vojenský komplex v Teheráne, v ktorom sa nachádzajú veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd (IRGC), elitných jednotiek Kuds a polovojenských formácií Basídž. Informovala o tom agentúra AFP.

„Pred chvíľou izraelské letectvo, presne vedené spravodajskou službou armády dokončilo rozsiahly útok zameraný na veľký... vojenský komplex vo východnom Teheráne“, v ktorom sa nachádzali „veliteľstvá všetkých iránskych bezpečnostných organizácií“, uviedla izraelská armáda vo svojom vyhlásení.

Medzi ďalšie bezpečnostné agentúry v komplexe patrilo iránske riaditeľstvo pre spravodajské služby, jednotky vnútornej bezpečnosti a jednotka pre kybernetickú vojnu, doplnila izraelská armáda.

18:09 Ománske námorníctvo zachránilo v stredu 24 členov posádky kontajnerovej lode Safeen Prestige plaviacej sa pod maltskou vlajkou, ktorú v Hormuzskom prielive zasiahli dve rakety. Posádke bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť a jej členovia sú v poriadku, uviedla ománska agentúra ONA.

Agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO) predtým uviedla, že loď sa nachádzala dve námorné míle (približne 3,7 kilometra) severne od pobrežia Ománu a plavila sa Hormuzským prielivom smerom na východ, keď ju o 12:09 h SEČ zasiahol neznámy projektil tesne nad čiarou ponoru, ktorý spôsobil požiar v strojovni.

Podľa webu Marine Traffic, ktorý poskytuje informácie v reálnom čase o pohybe lodí a ich aktuálnej polohe v prístavoch, loď Safeen Prestige smerovala z prístavu Ghantút v Spojených arabských emirátoch (SAE) do Džiddy v Saudskej Arábii.

Išlo o štvrtý hlásený útok na loď pri pobreží SAE a Ománu v priebehu 24 hodín.

17:58 Turecké ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo iránskeho veľvyslanca. Dôvodom je balistická raketa vypálená z územia Iránu, ktorá smerovala k Turecku. Systémy protivzdušnej obrany NATO ju zostrelili ešte predtým, než vletela do tureckého vzdušného priestoru. Informovala o tom agentúra AFP.

„Iránsky veľvyslanec bol predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí, kde sme mu oznámili našu reakciu a obavy v súvislosti s týmto incidentom,“ citovala francúzska agentúra turecký diplomatický zdroj.

17:26 Irán sa podľa jeho prezidenta Masúda Pezeškjána snažil vyhnúť vojne, ale sobotňajší izraelsko-americký útok mu nedal inú možnosť, ako sa brániť. Pezeškján to napísal na sociálnu sieť X s tým, že rešpektuje zvrchovanosť blízkovýchodných krajín a naďalej verí, že bezpečnosť a stabilitu oblasti musia zabezpečiť samotné štáty regiónu.

Teherán čelí kritike viacerých blízkovýchodných krajín kvôli útokom na ich územie, kde sú rozmiestnené americké základne. Irán tvrdí, že útočí na americké záujmy v regióne.

17:15 Vyšetrovacia komisia OSN, ktorá skúma porušovanie ľudských práv v Iráne, v stredu odsúdila americko-izraelské útoky v islamskej republike a vyjadrila zdesenie z úderov cielených na tamojších predstaviteľov. Ich mimosúdne úmyselné zabitie podľa vyšetrovateľov nie je spôsob ako dosiahnuť spravodlivosť, píše agentúra AFP.

„Aj v prípade, že niektorí z týchto jednotlivcov môžu niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv alebo medzinárodné zločiny, mimosúdne úmyselné zabitia nie sú v rámci medzinárodného práva prijateľnými prostriedkami na vykonávanie práva,“ uviedla komisia.

Pravidlá medzinárodného práva podľa tejto komisie „nemôžu byť menené podľa toho, ktorý štát koná“. Útoky, po ktorých nasledovali iránske odvetné údery, sú podľa vyhlásenia komisie v rozpore s Chartou OSN.

„Iránske obyvateľstvo je teraz zaseknuté medzi rozsiahlou vojenskou operáciou, ktorá môže trvať týždne či mesiace, a vládou s dlhou históriou hrubého porušovania ľudských práv,“ konštatovala.

Šok vyjadrila z útoku na dievčenskú základnú školu v iránskej provincii Hormozgán, pri ktorom zahynulo viac ako 160 ľudí a väčšinou išlo podľa nej o žiačky vo veku 7 až 12 rokov.

17:10 Portál Visegrád24 na sociálnej sieti X zverejnil zábery zásahu iránskej fregaty IRIS Dena 75 americkou ponorkou, počas ktorého zahynulo minimálne 87 ľudí.

16:54 Mocenské vákuum po zabití iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího môže podľa viacerých signálov vyplniť jeho syn Modžtaba Chameneí. Ako informoval britský denník The Guardian, práve on je v zákulisí najčastejšie spomínaným kandidátom na post najvyššieho vodcu Islamskej republiky. Viac v článku nižšie.

16:43 Lodná doprava Hormuzským prielivom, ktorým bežne prechádza pätina svetových dodávok ropy a tiež veľké množstvo zemného plynu, sa kvôli vojne s Iránom znížila o zhruba 90 percent, napísala stanica BBC s odvolaním firmu Kpler, ktorá sa zaoberá analýzou námornej dopravy.

Podľa ďalšej analytickej spoločnosti Vortexa strategicky významnou úžinou medzi januárom a 28. februárom, keď Izrael a Spojené štáty začali útočiť na Irán, preplávalo v priemere 24 tankerov denne.

Ako poznamenáva BBC, prudký pokles nákladnej dopravy úžinou prichádza v čase, keď veľké námorné poisťovne obmedzili alebo zrušili poistenie vojnových rizík pre lode operujúce v Perzskom zálive.

Vlani prielivom podľa spoločnosti Vortexa priemerne preplávalo vyše 20 miliónov barelov ropy a palív denne, a to predovšetkým z krajín ako je Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Irak a práve Irán. Navyše Katar, ktorý je jedným z najväčších svetových vývozcov skvapalneného zemného plynu (LNG), tade prepravuje takmer všetok svoj LNG.

16:37 Európska únia varovala amerického prezidenta Donalda Trumpa pred uvalením obchodného embarga na Španielsko pre jeho nedostatočnú podporu vojny s Iránom, informuje agentúra DPA.

„Sme plne solidárni so všetkými členskými štátmi a ich občanmi a sme pripravení konať v rámci našej spoločnej obchodnej politiky, ak si to bude vyžadovať ochrana záujmov Európskej únie,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie. EÚ očakáva, že obchodné dohody dosiahnuté vlani so Spojenými štátmi sa budú dodržiavať.

Rovnako, predseda Európskej rady António Costa po stretnutí so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom vyhlásil, že EÚ zabezpečí plnú ochranu záujmov jej členských štátov.

Prezident Trump v utorok, počas návštevy nemeckého kancelára Friedricha Merza vo Washingtone vyhlásil, že USA zastavia všetok obchod so Španielskom. „So Španielskom nechceme mať nič spoločné,“ cituje DPA slová Trumpa.

Tento krok objasnil šéf Bieleho domu tým, že Madrid zakázal USA využívať svoje vojenské základne na útoky proti Iránu. Sánchezov kabinet tento krok zdôvodňuje tým, že ide o porušenie medzinárodného práva.

16:35 Srílanské úrady vyzdvihli z Indického oceánu telá 87 námorníkov z iránskej fregaty IRIS Dena 75, ktorú pri pobreží ostrovného štátu zasiahla a potopila americká ponorka. Podľa agentúry AFP o tom informovali predstavitelia srílanskej polície a armády.

Z vyjadrení bezpečnostných zložiek vyplýva, že pátranie po ďalších 61 členoch posádky, ktorí sú nezvestní, pokračuje.

16:18 Izraelské letectvo uviedlo, že od začiatku úderov na Irán zhodilo viac ako 5 000 bômb, informuje denník The Times of Israel (ToI).

Izraelské stíhacie lietadlá podľa vyhlásenia letectva na sociálnej sieti X „prehlbujú vzdušnú prevahu nad celým Iránom, najmä nad Teheránom“. Vyhlásenie dopĺňa video zachytávajúce zásah iránskeho systému protivzdušnej obrany v oblasti Teheránu.

16:16 Iránske revolučné gardy v stredu ráno zasiahli na území autonómnej oblasti irackého Kurdistanu tromi balistickými strelami základne kurdských protirežimových ozbrojených skupín. Podľa agentúry AFP to oznámili gardy, ktoré vymenovali iba ľavicovú Stranu Komala iránskeho Kurdistanu.

Zásah svojho tábora tromi raketami však ohlásila ďalšia exilová separatistická skupina Strana slobody Kurdistanu (PAK), podľa ktorej bol pri útoku jeden človek zabitý. V utorok zasiahol dron základňu Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu (PDKI).

Vo februári päť exilových kurdských zoskupení vrátane PDKI a PAK oznámilo vytvorenie politickej koalície, ktorej cieľom je zvrhnutie režimu v Teheráne a zabezpečenie práva na sebaurčenie. Hoci tieto zoskupenia v minulosti viedli proti iránskemu režimu ozbrojený boj, v posledných rokoch sa skôr zameriavali na politickú kampaň.

16:06 Štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin v stredu varoval pred preventívnymi vojnami, lebo môžu do konfliktu uvrhnúť celý svet. Kardinál to uviedol v reakcii na pokračujúce americko-izraelské útoky na Irán, ktoré podľa neho oslabujú medzinárodné právo.

V rozhovore pre spravodajský web Vatican News Parolin upozornil, že ak by sa štátom priznalo právo na „preventívnu vojnu“ podľa ich vlastných kritérií a bez nadnárodného právneho rámca, mohol by vzplanúť celý svet.

Dodal, že oslabovanie medzinárodného práva je „skutočne znepokojujúce“, lebo „spravodlivosť ustúpila sile, sila zákona bola nahradená zákonom sily s presvedčením, že mier môže nastať až po zničení nepriateľa.“

15:52 Britský premiér Keir Starmer v stredu na pôde parlamentu obhajoval rozhodnutie svojej vlády povoliť Spojeným štátom využívanie britských vojenských letísk na útoky proti Iránu. Americké lietadlá štartujúce z britských základní sú podľa neho praktickým prejavom špeciálnych vzťahov medzi Britániou a USA. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

„Americké lietadlá štartujú z britských základní. To je príklad špeciálneho vzťahu v praxi,“ povedal. „Britské stíhačky zostreľujú drony a rakety, aby chránili životy Američanov na Blízkom východe na našich spoločných základniach. Každodenné zdieľanie spravodajských informácií s cieľom zaistiť bezpečnosť našich ľudí - to sú príklady nášho špeciálneho vzťahu v praxi,“ zdôraznil.

Starmer spočiatku Spojeným štátom nepovolil využívanie britských základní na útoky proti Iránu. Neskôr však svoje rozhodnutie prehodnotil. Americký prezident Donald Trump jeho konanie napriek tomu kritizoval a uviedol, že vzťahy medzi USA a Britániou už nie sú také ako kedysi.

15:48 Talianska vláda pravdepodobne poskytne vojenskú pomoc krajinám v Perzskom zálive, ktoré o ňu požiadali pre iránske vzdušné útoky, uviedli v stredu dva zdroje agentúre Reuters.

Zdroje pod podmienkou zachovania anonymity ozrejmili, že Rím doposiaľ neprijal záväzné rozhodnutie, no krajina pravdepodobne pošle jeden systém protivzdušnej obrany SAMP-T, ktorý dokáže zachytiť balistické rakety. Neuviedli však, ktorá krajina tento systém dostane.

Irán v reakcii na útoky Izraela a USA udrel na prístavy, mestá a ropné zariadenia v celom Perzskom zálive, ktorý je dôležitým producentom energie. Taliansko nie je zvlášť závislé od dodávok energie z tohto regiónu, no ministerstvo energetiky už v stredu vyhlásilo, že v prípade potreby by krajina mohla opäť aktivovať niektoré uhoľné elektrárne.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto v pondelok uviedol, že Rím dostal z Perzského zálivu žiadosti o systémy protivzdušnej obrany a protidronové systémy. Jeden zo zdrojov Reuters povedal, že Taliansko by mohlo poskytnúť protidronové systémy a rýchlo ich dodať, no ešte prebieha technické posúdenie. Krajina zároveň stále posudzuje žiadosti, uviedol štátny tajomník vlády Alfredo Mantovano.

15:01 Kanadský premiér Mark Carney podporuje útoky na Irán, hoci podľa neho predstavujú extrémny príklad narušenia svetového poriadku.

"Veľmoci z geostrategického hľadiska čoraz častejšie konajú bez obmedzení a bez ohľadu na medzinárodné normy a zákony, zatiaľ čo ostatné nesú následky. Teraz extrémy tohto narušenia sa odohrávajú na Blízkom východe," povedal kanadský premiér, ktorý je v súčasnosti na návšteve Austrálie.

Kanada nebola o americko-izraelskej operácii vopred informovaná ani požiadaná, aby sa zapojila, uviedol tiež Carney. "Zdá sa, že tieto akcie nezodpovedajú medzinárodnému právu. Či ale letecké údery toto právo naozaj porušili, musia posúdiť ostatní," uviedol.

"Aktívne sa vyrovnávame so svetom takým, akým je a nečakáme pasívne na svet, aký by sme si želali. Tento postoj však zaujímame s istou ľútosťou, pretože súčasný konflikt je ďalším príkladom zlyhania medzinárodného poriadku," dodal.

14:44 Irán oznámil, že štátny pohreb najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, pôvodne plánovaný v Teheráne na stredajší večer, bol odložený „v očakávaní bezprecedentnej účasti“.

„Rozlúčková ceremónia s umučeným imámom bola odložená. Nový termín bude oznámený neskôr,“ Informovala iránska štátna televízia. Osemdesiatšesťročný Chameneí zahynul cez víkend pri americko-izraelských úderoch.

V stredu ráno úrady ešte uvádzali, že večer sa v Teheráne uskutoční pietna spomienka, po ktorej mal byť Chameneí pochovaný v posvätnom meste Mašhad, odkiaľ pochádzal.

Miestne úrady ako dôvod neuviedli bezpečnostnú situáciu napriek tomu, že hlavné mesto a jeho civilná aj vládna infraštruktúra sú od soboty cieľom raketových útokov.

Jedným z dôvodov „je očakávaná účasť miliónov ľudí a potreba zabezpečiť primeranú infraštruktúru,“ uviedol pre štátnu televíziu jeden z organizátorov.

14:24 Podľa zdroja agentúry AFP šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan po incidente s raketou telefonoval so svojim iránskym náprotivkom Abbásom Arákčím a povedal mu, že „sa treba vyhnúť akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli viesť k rozšíreniu konfliktu“.

Viac o zásahu NATO sa dozviete vo videu:

14:02 Podľa zdrojov denníka The New York Times iránska spravodajská služba nepriamo naznačila americkej Ústrednej spravodajskej agentúre (CIA), že Teherán je ochotný rokovať o ukončení vojny. Signál mali iránski agenti odovzdať krátko po začiatku americko-izraelských útokov.

Iránski predstavitelia však verejne tvrdia, že rokovania s administratívou Donalda Trumpa odmietajú. Washington zároveň vyjadruje pochybnosti, či je ktorákoľvek zo strán momentálne pripravená konflikt ukončiť.

14:00 Oblasť Tel Avivu sa stala cieľom rakiet odpálených z Iránu aj z Libanonu, potvrdila izraelská armáda. Podľa jej hovorcu jednu raketu odpálil Irán a ďalšie vystrelilo militantné hnutie Hizballáh.

Izrael aktivoval protivzdušnú obranu, pričom jednu iránsku raketu sa podľa portálu The Times of Israel podarilo zneškodniť ešte pred vstupom do izraelského vzdušného priestoru. Poplašné sirény sa ozvali aj v Jeruzaleme a ďalších častiach krajiny.

13:58 Izraelská armáda plánuje pokračovať v operáciách na území Iránu ešte najmenej jeden až dva týždne. Podľa portálu The Times of Israel chce počas tohto obdobia zasiahnuť tisíce ďalších cieľov iránskeho režimu. Spravodajský portál Ynet uviedol, že armáda očakáva „minimálne ďalších 14 dní bombardovania“.

13:44 NATO odsúdilo iránske odpálenie balistickej rakety smerujúcej k tureckému vzdušnému priestoru.

„Odsudzujeme útok Iránu namierený proti Turecku. NATO pevne stojí pri všetkých spojencoch vrátane Turecka, keďže Irán pokračuje v nevyberaných útokoch v regióne,“ uviedla hovorkyňa aliancie Allison Hartová. Dodala, že „odstrašujúca a obranná pozícia NATO zostáva silná vo všetkých oblastiach vrátane protivzdušnej a protiraketovej obrany“.

13:40 Mnohé krajiny organizujú repatriačné lety pre svojich občanov z Blízkeho východu. Evakuácie pripravujú napríklad Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko či Španielsko, pričom prednosť majú zraniteľné osoby ako deti, tehotné ženy alebo ľudia so zdravotnými problémami.

Podľa agentúry AFP konflikt viedol k zrušeniu približne 19 000 letov počas štyroch dní. „Vládny charterový let v najbližších dňoch odletí z Maskatu, pričom prednosť dostanú zraniteľní občania,“ uviedla britská ministerka vnútra Yvette Cooperová. Podobné evakuačné operácie organizujú aj ďalšie štáty vrátane Francúzska, Nemecka, Talianska či Južnej Kórey.

13:05 Počet obetí americko-izraelských útokov na Irán stúpol na 1 045, informovali iránske štátne médiá. Iránsky Červený polmesiac v utorok vyhlásil, že pri útokoch od soboty zahynulo najmenej 787 ľudí. „Pokračujú práce zamerané na pátranie a odstraňovanie trosiek, ako aj preprava zranených a poskytovanie lekárskej pomoci,“ uvádza sa vo vyhlásení organizácie.

12:57 Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany NATO vo východnom Stredomorí zostrelili balistickú raketu vypálenú z Iránu ešte pred vstupom do tureckého vzdušného priestoru.

Strela preletela nad Irakom a Sýriou. „Balistická raketa odpálená z Iránu bola včas zneškodnená prostriedkami protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO,“ uviedol turecký rezort obrany.

12:25 Pentagón zverejnil mená štyroch zo šiestich amerických vojakov, ktorí zahynuli pri dronovom útoku v kuvajtskom prístave Šuajba. Ide o kapitána Codyho Khorka, seržanta Declana Coadyho, seržantku 1. triedy Nicole Amorovú a seržanta 1. triedy Noaha Tietjensa.

Všetci pôsobili v rámci operácie „Epický hnev“. Podľa amerického centrálneho velenia (CENTCOM) zahynulo od začiatku vojny s Iránom už celkovo šesť príslušníkov amerických ozbrojených síl.

12:20 Izrael vyzval obyvateľov južného Libanonu, aby sa okamžite presunuli severne od rieky Litani River. Hovorca armády Avichay Adraee varoval, že každý, kto sa nachádza v blízkosti bojovníkov alebo zariadení hnutia Hezbollah, je v ohrození.

Izraelská armáda zároveň pokračuje v útokoch na juhu Libanonu a plánuje tam vytvoriť nárazníkovú zónu na ochranu severu Izraela pred raketovými útokmi Hizballáhu.

12:10 Irán podľa spolupracovníka zosnulého vodcu Chámeneího odmieta rokovať so Spojenými štátmi a je pripravený pokračovať vo vojne tak dlho, ako bude potrebné. „Američanom neveríme… vo vojne môžeme pokračovať tak dlho, ako len budeme chcieť,“ uviedol Mohammad Mokhber pre štátnu televíziu.

Iránska justícia zároveň varovala, že osoby pomáhajúce nepriateľom budú potrestané. Izrael medzitým tvrdí, že pri nočných útokoch zasiahol zariadenia na výrobu a odpaľovanie balistických rakiet v meste Isfahan, hoci Teherán podľa neho stále disponuje významnými raketovými kapacitami.

11:50 Približne 140 ľudí je nezvestných, srílanské námorníctvo potvrdilo, že zachránilo 32 ľudí po tom, čo skoro ráno prijalo tiesňové volanie z iránskej námornej lode IRIS Dena, na ktorej bolo približne 180 členov posádky.

Srílanské námorníctvo po núdzovom volaní vyslalo záchrannú operáciu a z potápajúcej sa lode sa podarilo zachrániť najmenej 30 ľudí. Tridsaťdva ťažko zranených previezli do nemocnice v meste Galle. Pátranie po nezvestných pokračuje.

11:45 Spojené arabské emiráty tvrdia, že na územie krajiny dopadlo osem dronov. Ministerstvo obrany uviedlo, že zachytilo tri balistické rakety a 121 dronov.

11:20 Sýria uzavrela hraničný priechod s Libanonom po tom, čo dostala varovanie, že by sa mohol stať cieľom izraelského útoku. Informoval o tom mediálny predstaviteľ na priechode Jdeidet Yabous Border Crossing. Pre ľudí utekajúcich z Libanonu však zostáva vstup do Sýrie otvorený.

11:15 Konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom sprevádza aj rozsiahla informačná vojna na internete. Na sociálnych sieťach sa šíria manipulované videá, staré zábery či obsah vytvorený umelou inteligenciou, ktoré často kolujú rýchlejšie než overené informácie z bojiska. Analytik Moustafa Ayad uviedol, že ide o „vojnu naratívov“, ktorej cieľom je oslabiť protivníka a ovplyvniť verejnú mienku.

Výskumníci zaznamenali aj zábery z videohier vydávané za skutočné útoky či AI obrázky potopenia amerických lodí vrátane USS Abraham Lincoln. Podľa organizácie NewsGuard získali tieto manipulované materiály na platforme X viac než 21,9 milióna zobrazení. Platforma preto oznámila, že autorov neoznačeného AI obsahu dočasne vyradí z programu zdieľania príjmov.

11:00 Rafinéria Ras Tanura Refinery patriaca spoločnosti Saudi Aramco bola v stredu opäť terčom dronového útoku. Komplex bol už v pondelok preventívne uzavretý po predchádzajúcom incidente.

Podľa saudskoarabského ministerstva obrany útok vykonal dron, no predbežné vyhodnotenie neukázalo žiadne škody. Zdroj z ministerstva energetiky uviedol, že nedošlo k žiadnemu prerušeniu dodávok.

10:35 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí obvinil Trump zo zrady diplomacie aj amerických voličov. Na sociálnej sieti X napísal, že Washington namiesto rokovaní zvolil bombardovanie.

„Výsledok? Bombardovanie rokovacieho stola zo zlomyseľnosti. Pán Trump zradil diplomaciu a Američanov, ktorí ho zvolili,“ uviedol Arákčí.

10:32 Premiér Mark Carney uviedol, že americko-izraelské útoky na Irán podľa všetkého „nekorešpondujú s medzinárodným právom“ a vyzval na rýchlu deeskaláciu konfliktu. Zároveň zdôraznil, že medzinárodné právo musí platiť pre všetky strany rovnako.

Carney dodal, že Irán považuje za zdroj nestability v regióne, no útoky USA a Izraela podľa neho prebehli bez zapojenia širších konzultácií so spojencami.

10:30 Premiér Pedro Sánchez vyhlásil, že Španielsko je proti „katastrofickému“ konfliktu USA a Izraela na Blízkom východe. Reagoval tak na hrozby Trump o prerušení obchodných vzťahov.

„Takto sa začínajú veľké katastrofy ľudstva. Nemôžete hrať ruskú ruletu s osudmi miliónov ľudí,“ povedal Sánchez a zdôraznil, že Španielsko sa na vojne nebude podieľať. Madrid zároveň zakázal americkým lietadlám využívať vojenské základne na juhu krajiny pri operáciách proti Iránu.

10:13 Iránske zdroje uviedli, že Mojtaba Chámeneí prežil americko-izraelský útok na Irán. Syn zosnulého najvyššieho vodcu Chámeneího je v iránskom establišmente považovaný za možného budúceho najvyššieho vodcu krajiny.

10:10 Dron zaútočil na sídlo iránskej kurdskej opozičnej skupiny v irackom Kurdistane. Bezpečnostné zdroje zatiaľ neposkytli bližšie informácie o prípadných obetiach ani rozsahu škôd.

9:55 Administratíva prezidenta Donald Trump plánuje v piatok stretnutie v Bielom dome s predstaviteľmi zbrojárskych spoločností, aby rokovali o zrýchlení výroby zbraní. Pozvanie dostali kľúčoví dodávatelia americkej armády vrátane Lockheed Martin a RTX.

Cieľom je doplniť zásoby munície po viacerých vojenských operáciách vrátane útokov na Irán. Pentagon zároveň pripravuje žiadosť o dodatočné financovanie vo výške približne 50 miliárd dolárov na obnovu zbraňových zásob.

9:35 Cyprus oznámil, že v blízkosti libanonského vzdušného priestoru zaznamenal podozrivý objekt. Z bezpečnostných dôvodov bol následne dočasne uzavretý vzdušný priestor nad letiskom v Larnake.

9:10 Spojené štáty podľa zdrojov CNN zvažujú vyzbrojenie iránskych kurdských ozbrojených skupín, aby podporili povstanie proti režimu v Iráne. Administratíva prezidenta Donald Trump rokuje s kurdskými lídrami v Iraku a iránskou opozíciou o vojenskej podpore. Kurdské jednotky by sa mohli zapojiť do pozemnej operácie v západnom Iráne, zatiaľ čo iránske Revolučné gardy na ich pozície útočia dronmi.

Podľa amerických predstaviteľov by Kurdi mohli viazať iránske bezpečnostné sily a oslabiť režim, no analytici upozorňujú, že kurdské skupiny sú rozdelené a samy pravdepodobne nemajú dostatok zdrojov na zvrhnutie vlády.

8:35 Spojené štáty povolili časti diplomatického personálu a rodinám zamestnancov opustiť Saudskú Arábiu, Omán a Cyprus z bezpečnostných dôvodov. Americké ministerstvo zahraničných vecí zároveň zvýšilo bezpečnostné varovanie pre viaceré krajiny regiónu a vyzvalo občanov USA, aby zvážili odchod z oblasti Blízkeho východu.

8:30 Posledná rozlúčka s iránskym najvyšším vodcom Alím Chameneím sa začne v stredu večer v teheránskej Mešite imáma Chomejního. Obrad sa začne o 22.00 miestneho času a potrvá tri dni, informovala štátna agentúra Tasním. O termíne pohrebu budú iránske štátne médiá informovať po skončení rozlúčkových obradov.

7:58 Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že nástupca zabitého iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího bude „jednoznačným cieľom eliminácie“, ak bude pokračovať v politike nepriateľskej voči Izraelu. „Akýkoľvek vodca vymenovaný iránskym režimom, aby naďalej viedol plán na zničenie Izraela…, bude jednoznačným cieľom eliminácie,“ uviedol. Kac dodal, že Izrael bude spolu s USA pokračovať v operáciách s cieľom oslabiť schopnosti iránskeho režimu.

7:50 Šéf politiky Pentagónu Elbridge Colby uviedol, že Spojené štáty nenesú zodpovednosť za zabitie iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Podľa neho išlo o izraelský úder a nie o súčasť americkej vojenskej operácie. „To sú izraelské operácie,“ povedal počas vypočutia vo Výbore pre ozbrojené sily amerického Senátu.

Colby zároveň zdôraznil, že cieľom americkej kampane nie je zmena režimu v Iráne, ale oslabenie jeho vojenských kapacít, najmä raketového programu, výrobných zariadení a časti námorných síl. Vyjadrenia predstaviteľa Pentagónu kontrastujú s rétorikou prezidenta Donalda Trumpa, ktorý konflikt opisuje oveľa ostrejšie a hovoril aj o možnosti zvrhnutia iránskej vlády.

7:10 Vojna na Blízkom východe spôsobuje najväčšie obmedzenie leteckej dopravy od pandémie covidu-19, uviedol šéf cestovnej agentúry PC Agency Paul Charles. Konflikt núti cestujúcich meniť alebo rušiť plány a výrazne zasahuje aj nákladnú dopravu, kde sa škody môžu vyšplhať na miliardy dolárov.

Situáciu zhoršuje aj rast cien ropy, ktoré od začiatku roka stúpli približne o 30 %, čo zvyšuje náklady leteckých spoločností. Dopravcovia zároveň musia meniť trasy a vyhýbať sa vojnovým zónam na Blízkom východe, čo predlžuje lety a zvyšuje spotrebu paliva.

6:45 Analytici banky J.P. Morgan varujú, že ak zostane Hormuzský prieliv uzavretý, dodávky ropy z Iraku a Kuvajtu by sa mohli začať zastavovať už v priebehu niekoľkých dní. Produkcia by tak mohla klesnúť približne o 3,3 milióna barelov denne.

Podľa banky má Irak zásoby približne na tri dni a Kuvajt na 14 dní, po ktorých by museli vývoz ropy cez prieliv zastaviť.

6:35 Iránske Revolučné gardy vyhlásili, že majú „úplnú kontrolu“ nad Hormuzským prielivom a varovali, že plavidlá pokúšajúce sa prejsť touto trasou môžu čeliť útokom rakiet alebo dronov. Prieliv je kľúčovou cestou pre prepravu ropy a plynu, ktorou za bežných okolností prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že americké námorníctvo je pripravené sprevádzať ropné tankery cez prieliv a zaručiť voľný tok energetických surovín. Irán prieliv zatiaľ oficiálne neuzavrel, no plavba cez neho je od víkendu výrazne obmedzená.

6:15 Pri odrážaní vzdušného útoku v Kuvajte zahynulo 11-ročné dievča, informovalo tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Podľa ministerstva obrany dopadli úlomky na domy a spôsobili zranenia aj materiálne škody, hoci kuvajtské sily viaceré útoky zničili.

6:10 Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že pri izraelských útokoch na dve mestá južne od Bejrútu zahynulo najmenej šesť ľudí a osem ďalších utrpelo zranenia. Izraelská armáda zároveň vyzvala obyvateľov 16 miest na juhu Libanonu, aby okamžite opustili svoje domovy.

Izrael tvrdí, že údery sú zamerané na militantov Hizballáhu. Libanonské úrady už predtým informovali, že pri izraelských útokoch v krajine zahynulo najmenej 50 ľudí a stovky ďalších boli zranené.

6:05 Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár oznámil, že ďalší repatriačný let z jordánskeho Ammánu sa uskutoční v stredu, vo štvrtok sú plánované lety z Maskatu a opäť z Jordánska. „Pri evakuáciách sa chceme aj naďalej sústrediť predovšetkým na tých najzraniteľnejších – matky s deťmi, maloletých a občanov so zdravotnými ťažkosťami,“ uviedol.

V utorok sa podľa neho podarilo dopraviť na Slovensko 122 občanov SR, štyroch Čechov a jednu občianku Kazachstanu.

Ďalšie evakuačné lety sú naplánované na dnes z Ammánu a vo štvrtok 5. marca z ománskeho Maskatu a opätovne z Jordánska. Na palube budú okrem Slovákov aj občania ďalších krajín a diplomati partnerských štátov.

Podľa údajov rezortu diplomacie je v regióne registrovaný narastajúci počet slovenských občanov. Najviac, takmer 3 800, sa nachádza v Spojených arabských emirátoch, 581 v Ománe, 417 v Katare a približne 240 v Jordánsku.

6:00 Izraelská armáda v noci na stredu oznámila rozsiahlu vlnu útokov na Irán zameraných na odpaľovacie zariadenia, protivzdušnú obranu a ďalšiu infraštruktúru režimu. Údery nasledovali po iránskych raketových a dronových útokoch na Izrael vrátane Tel Avivu, kde bola zranená jedna žena.

Veliteľ CENTCOM Brad Cooper uviedol, že americké sily od začiatku operácie zasiahli približne 2000 cieľov a výrazne oslabili iránsku protivzdušnú obranu. Podľa neho Irán odpovedal viac než 500 balistickými raketami a vyše 2000 dronmi, no jeho schopnosť pokračovať v útokoch postupne klesá.

V súvislosti s americko-izraelským útokom na Irán a odvetou Teheránu spúšťame online článok.