„Epický hnev“ pokračuje, no stratégia po bombardovaní je nejasná. Trump hovorí o víťazstve, analytici o chýbajúcej vízii
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že útok na Irán mal odstrániť jadrovú hrozbu. Lenže po niekoľkých dňoch bombardovania, stovkách obetí a zabití najvyššieho vodcu Alí Chameneího zostáva zásadná vec nejasná: ako sa má táto vojna vlastne skončiť? Názov operácie Pentagonu - „Epic Fury“ (Epický hnev) - dnes možno vystihuje viac emóciu než stratégiu.
Od jadrovej hrozby k výzve na povstanie
Trump pôvodne vysvetľoval útok ako preventívny zásah proti iránskemu jadrovému programu. Po likvidácii Chameneího však začal otvorene vyzývať Iráncov, aby povstali proti režimu.
Krátko nato Biely dom otočil rétoriku: vojna vraj nie je o zmene režimu. Táto nejednoznačnosť vyvoláva kritiku aj medzi americkými analytikmi.
Štyri vojenské ciele - bez politickej vízie
Trumpova administratíva napokon predstavila štyri hlavné ciele operácie: zničenie iránskeho námorníctva a armádnych kapacít, oslabenie podpory regionálnych militantných skupín, zastavenie vývoja jadrovej zbrane a dlhodobé vojenské oslabenie Iránu.
Všetky sú čisto vojenské. Ani jeden nehovorí, čo má nasledovať potom.
Rakety už dopadali na Irán, no minister obrany nikde. Internetom sa šíria teórie o opitom Hegsethovi a nahnevanom Trumpovi
Stratégia: Vyhnúť sa ďalšiemu Iraku
Bezpečnostný analytik Matthew Kroenig z think-tanku Atlantic Council tvrdí, že Trump už možno dosiahol to, čo chcel. Podľa neho sa Washington snaží najmä vyhnúť dlhým vojnám, aké USA zažili v Iraku či Afganistane. „Môžu prakticky kedykoľvek odísť a vyhlásiť víťazstvo,“ tvrdí Kroenig.
Irán však nemusí cúvnuť. Analytička Negar Mortazavi z Center for International Policy upozorňuje, že Teherán môže konflikt skôr predlžovať. Irán podľa nej potrebuje ukázať, že útok bol bolestivý aj pre USA, Izrael a regionálnych spojencov - inak by riskoval ďalšie údery v budúcnosti.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sleduje stratégiu známu z operácií v Sýrii či Gaze: systematicky ničiť vojenskú infraštruktúru nepriateľa, až kým stratí schopnosť regionálne pôsobiť.
Niektorí experti hovoria, že cieľom už nemusí byť len pád režimu - ale oslabenie samotného štátu.
Netanjahu tvrdí, že vojna s Iránom „nebude trvať roky“. Trump dodáva, že operácia postupuje rýchlejšie, než sa plánovalo
Nie zmena režimu, ale jeho implózia
Podľa analytika Tritu Parsiho z Quincy Institute for Responsible Statecraft ide o inú logiku než pri starších amerických vojnách. Cieľom vraj nie je dosadiť novú vládu, ale rozložiť schopnosť režimu fungovať.
Z izraelského pohľadu by tak Irán jednoducho prestal byť významným geopolitickým hráčom.
Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví zasa vyzval Iráncov na povstanie a tvrdí, že pád islamskej republiky je na dosah. Otázkou však zostáva, či vojenský tlak automaticky prinesie politickú zmenu - alebo chaos.
Trumpova výhoda: Nejasný cieľ
Historik Max Boot z Council on Foreign Relations tvrdí, že stratégia môže byť zámerne nejednoznačná.
Ak sa režim zrúti - víťazstvo.
Ak Irán ustúpi - víťazstvo.
Ak konflikt zamrzne - tiež víťazstvo.
„Nech sa stane čokoľvek, Trump vyhlási úspech,“ uzatvára Boot.
Vojna, ktorá ešte len hľadá svoj koniec
Spojené štáty a Izrael momentálne dominujú vojensky. No história ukazuje, že vojny sa nekončia bombardovaním - ale politickým riešením.
A práve to dnes chýba.
Operácia Epický hnev tak môže vstúpiť do dejín buď ako rýchly strategický úder alebo ako začiatok konfliktu, ktorého následky svet ešte len pocíti.
USA a Izrael spustili deviatu vlnu útokov na Teherán, údajne sa pridáva aj Katar. Do regiónu mieri britské námorníctvo