Viedol Maďar, hlasovanie museli opakovať a kardinálom rozdali budíky. Posledné konkláve bolo plné zvratov
Voľba pápeža býva zahalená mlčaním, dymom nad Sixtínskou kaplnkou a strohým oznámením v latinčine. Nová kniha však podľa americkej stanice CNN odhaľuje, že minuloročné konkláve, na ktorom bol zvolený Lev XIV., sprevádzali nečakané zvraty, zákulisné presuny hlasov aj technické kuriozity, ktoré by obstáli aj vo filmovom scenári.
Publikácia vatikánskeho spravodajcu katolíckeho magazínu America Gerarda O’Connella a argentínskej novinárky Elisabetty Piquéovej z denníka La Nación, o ktorej informoval portál CNN, opisuje voľbu z mája 2025 ako „posledné prekvapenie pápeža Františka“.
Autori vychádzajú z rozhovorov s viacerými kardinálmi a prinášajú doteraz nezverejnené detaily o tom, ako sa americký augustinián Robert Prevost postupne prepracoval k potrebnej väčšine.
Prvé kolo pre konzervatívca, potom obrat
Podľa O’Connella získal v úvodnom hlasovaní najviac hlasov maďarský kardinál Péter Erdö, považovaný za kandidáta konzervatívneho krídla. Podpora však nebola dostatočne široká. „Viac ako 30 kandidátov dostalo hlasy, no iba traja získali medzi 20 a 30,“ píše podľa CNN. Popri Erdöovi to boli práve Prevost a vtedajší štátny sekretár Pietro Parolin.
Ticho, frustrácia a staré spory. Kardináli po prvom stretnutí s pápežom hovoria o nevôli viesť dialóg a kulte osobnosti
Nasledujúce kolá však priniesli rýchly presun podpory. Erdö strácal, Prevost posilňoval. Američan bol napokon zvolený v štvrtom hlasovaní so 108 hlasmi, pričom Parolin skončil druhý. Zaujímavosťou je, že štvrté kolo sa muselo opakovať, keďže jeden z kardinálov omylom vložil do urny zlepené hlasovacie lístky. Podobná situácia nastala už v roku 2013.
Spor o smerovanie Cirkvi
Kľúčová otázka pred vstupom do Sixtínskej kaplnky znela, či má Cirkev pokračovať v reformnom kurze pápeža Františka, alebo sa vrátiť k opatrnejšiemu štýlu riadenia. Ako informovala spravodajský portál, časť kardinálov presadzovala „korekciu“ turbulentných rokov Františkovho pontifikátu.
Za favorita bol považovaný aj Parolin – skúsený diplomat, ktorého podporovatelia prezentovali ako umiernenú postavu schopnú „obnoviť poriadok“. Jeho kandidatúre však podľa autorov uškodil prejav jedného z kardinálov, ktorý verejne kritizoval významnú Františkovu reformu.
Pápež Lev XIV. vyráža do sveta. Navštívi Afriku aj Monako, ktoré doteraz žiadna hlava cirkvi nenavštívila
Negatívny dojem mal zanechať aj Parolinov výkon na omši s mladými veriacimi, kde mu údajne chýbala „charizma“ a kontakt s publikom.
Filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle bol zase vnímaný ako výrazná a komunikatívna osobnosť, no podľa knihy sa objavili pochybnosti o jeho manažérskych schopnostiach. Jeho šance mali oslabiť aj intenzívne útoky na sociálnych sieťach.
„Najmenej americký z Američanov“
Voľba Američana na Petrov stolec sa dlhodobo považovala za nepravdepodobnú pre globálnu politickú a ekonomickú váhu Spojených štátov. Jeden z kardinálov autorom povedal, že práve „vojenská, ekonomická a kultúrna sila“ USA bola argumentom proti.
Prevost však podľa knihy pôsobil ako „najmenej americký z Američanov“. Rozhodujúcu úlohu zohrali jeho roky misionárskej služby v Peru a skúsenosti z vedenia vatikánskeho úradu pre menovanie biskupov. Kardináli z Latinskej Ameriky ho podľa Piquéovej vnímali tak, že „hoci je ‘gringo’, je jedným z nás“.
Pápež Lev XIV. na Nový rok odsúdil zneužívanie náboženstva na vojny. Mier sa podľa neho nerodí zo sily zbraní
Autori tvrdia, že pápež František pripravoval pôdu pre svojho nástupcu dlhodobo. Práve on Prevosta najskôr menoval za biskupa v peruánskom Chiclayu a neskôr ho povolal do Ríma na jednu z kľúčových pozícií. Piquéová píše, že František s ním mal pravidelné osobné stretnutia a „zjavne naňho upriamil svoj zrak“.
Aj keď konkláve prebieha v prísnom utajení a bez kontaktu s vonkajším svetom, kniha opisuje aj menej vznešené momenty. CNN uvádza, že hlasovanie sa v prvý deň oneskorilo pre zachytený signál mobilného telefónu v kaplnke. Jeden zo starších kardinálov si vraj neuvedomil, že ho má vo vrecku. Bez elektroniky sa objavili aj praktické problémy. Niektorí takmer zaspali, keďže nemali budíky. Vatikán im preto rozdal klasické stolové hodiny.
Napriek napätiu a vnútorným sporom dokázalo kolégium kardinálov rozhodnúť rýchlo.