Ticho, frustrácia a staré spory. Kardináli po prvom stretnutí s pápežom hovoria o nevôli viesť dialóg a kulte osobnosti

Rokovanie, ktoré sa uskutočnilo 7. a 8. januára vo Vatikáne, zvolal nový pápež Lev XIV. Malo ísť o jeho prvý veľký test autority a zároveň o pokus vypočuť si najvyšších predstaviteľov Cirkvi. Podľa zákulisných svedectiev však namiesto pocitu spoločného smerovania zanechalo skôr rozpaky, frustráciu a dojem, že dôležité veci sa dejú mimo oficiálnej diskusie.

Už samotná účasť naznačila, že nejde o bezproblémový začiatok. Do Ríma dorazilo len približne 170 kardinálov z celkového počtu okolo 245. Chýbali aj známe mená z rôznych názorových prúdov. Oficiálne dôvody sa pohybovali od zdravotných po logistické, no podľa The Catholic Herald si viacerí účastníci absencie vysvetľovali aj ako opatrný odstup od nového štýlu riadenia.

Bez debaty, bez vypočutia

To, čo nasledovalo v rokovacej sále, ich pochybnosti vraj skôr prehĺbilo. Kardináli neboli prizvaní k otvorenej debate v pléne. Namiesto toho pracovali v malých skupinách, s prísne obmedzeným časom na vystúpenia. Jeden z nich to po skončení zhrnul vetou: „Hovorili sme tri hodiny, ale na konci nikto naše názory nezohľadnil.“

Čítajte viac

Pápež odsúdil presadzovanie cieľov silou zbraní namiesto diplomacie. Vojna sa podľa neho „opäť vrátila do módy“

Podľa ďalších výpovedí boli takzvané „slobodné príspevky“ všetko, len nie slobodné. Čas bol presne nadávkovaný, témy úzko ohraničené a výsledok pôsobil, akoby bol do veľkej miery predpripravený.

K pocitu chaosu prispela aj samotná organizácia. Program a rozdelenie do skupín dostali kardináli len krátko pred začiatkom, a to e-mailom. Niektorí sa k nemu vôbec nedostali. „Sedeli sme za stolom s ľuďmi, ktorí netušili, čo sa má diať,“ povedal jeden z účastníkov. Iný situáciu ironicky prirovnal k stredoškolskej triede.

Pápež má v niektorých otázkach jasno

Zaujímavé pritom je nielen to, o čom sa hovorilo, ale aj to, o čom sa nahlas hovoriť nemalo. Jednou z citlivých otázok je dlhodobý spor o podobu tradičných latinských bohoslužieb, čo je téma, ktorá v Cirkvi vyvoláva emócie už dlhšie. Na rokovaní sa oficiálne neotvorila, no na jeho konci dostali kardináli písomný dokument, ktorý sa k nej staval kriticky. Podľa The Catholic Herald to mnohí čítali ako signál, že smer je vopred určený a otvorená debata nie je potrebná.

Najväčšie napätie však vyvolala otázka o mocenských pomeroch vo Vatikáne a teda o tom, kto má v cirkvi rozhodovať. Časť kardinálov podporuje širšie zapájanie veriacich do rozhodovacích procesov. Iní varujú, že takýto model môže viesť k tlaku organizovaných skupín a strate kontroly.

Čítajte viac

VIDEO: Pápeža šokoval incident vo Vatikáne. Mladík pred očami stoviek veriacich močil na oltár v Bazilike sv. Petra

Jeden z afrických kardinálov to pre The Catholic Herald opísal slovami, že hranice sú nejasné a celý koncept je stále „vo vývoji“. Ako varovanie spomenul situáciu v Nemecku, kde podobné experimenty vyvolali ostré konflikty medzi miestnymi cirkevnými štruktúrami a Vatikánom.

Do týchto sporov sa navyše premieta aj neuzavretá debata o odkaze predchádzajúceho pápeža Františka. Podľa viacerých výpovedí sa časť diskusií zmenila na nepriamy súboj o to, či má cirkev pokračovať v jeho línii, alebo sa od nej viditeľnejšie odkloniť. „Kult osobnosti nemá mať v Katolíckej cirkvi miesto,“ povedal jeden z kardinálov denníku.

Obraz nového pápeža, ktorý z týchto svedectiev vystupuje, je menej mystický, než by sa mohlo zdať. Lev XIV. podľa denníka striktne zakázal komunikáciu s médiami počas rokovania a celý proces pevne kontroloval. Skôr než duchovného vodcu tak zatiaľ pripomína manažéra globálnej inštitúcie, ktorá sa snaží udržať jednotu v čase vnútorného napätia.

Ďalšie rokovanie je naplánované na jún. Ak má priniesť viac než len pocit, že „sme sa rozprávali, ale nič sa nestalo“, bude musieť podľa kardinálov ponúknuť viac než kontrolovaný dialóg. Prvé konzistórium neponúklo signál, že nová éra bude mať pokojný začiatok.

Pápeža Leva XIV. koncom minulého roka navštívil aj prezident Peter Pellegrini: